15. - 18.3.2018, AltesTheater, Steyr, A   30.03.2018

O českom jazzovom dotyku štyroch formácií som písal prednedávnom! Teraz sa pozrieme na väčšiu polovicu účinkujúcich formácií – štyri vystupovali na hlavom pódiu AltesTheater a jedna na záverčnm podujatí celého festivalu. Bol to nedeľný jazzbrunch v hoteli Mader v srdci mesta Steyr na historickom námestí, ktorý sa teší veľkej pozornosti i návštevnosti jazzových poslucháčov a v spomínanom hoteli sa konal už po druhý raz.

Celý festival otvorila legenda rakúskeho jazzu – skladateľ, aranžér a saxofonista Karlheinz Miklin! Tento 71-ročný veterán bol v rokoch 1983 – 2001 vedúcim Jazzového oddelenia na Musikhochschule v Grazi a takisto po celom svete mal svoje jazzové triedy na popredných školách. Miklinovi prednedávnom vyšiel album s názvom Next page, kde je osem jeho kompozícií, všetky zaranžoval Michael Abene a nahral ich Jazz Orchester Steiermark (JOS) pod vedením dirigenta Sigi Feigla. Tzento album je zároveň debutovým albumom JOS-u, ktorý vznikol pred niečo vyše dvomi rokmi. V jeho radoch hrajú výlučne (na festuivale až na dve výnimky) mladí hudobníci zo Steiermarku. Hádam najznámejším bol saxofonista Patrick Dunst a klávesista Fabian Supancic. Moderné aranžmán od Abeneho, skvelý kompaktný a zodpovedný výkon, precízne sóla a nadšenie z hry – to boli hlavné tromfy JOS-u. Karlheinz Miklin nad týmto všetkým kraľoval a dával patinu skúseností a nadhľadu!

Vydavateľstvo Alessa Records, patriace organizátorovi tohto festivalu Petrovi Guschelbauerovi, vydalo viac ako len zaujímavý album. Za bicími sedel Švajčiar žijúci vo Viedni Joris Dudli, na kontrabase hral potomok rodičov Nigérie Essiet Okon Essiet, na klavíri hral David Kikoski (poznáme ho hrania v Steps Ahead v 90-tych rokoch), ktorého matka bola z Poľska a na alt saxofóne hral Vincent Herring, ktorého si Lukáš Oravec pozval k nám na pár koncertov pred tromi rokmi. Soul Chemistry sa volá ich spoločný projekt, na ktorom sa podieľajú všetci autorsky, ale najviac Dudli. Album sa nahrával v New Yorku, v Bunker Studiu, kde nahrávali aj Beatles, a aj preto majú v repertoári Norwegian wood. Krásna bola aj Dudliho balada The many ways of desire či sólovka od Kikoskiho. Toto kvarteto oplýva zohratosťou a ľahkosťou, a skúseností má na rozdávanie. Ani nebudem pripomínať, že Herring a Essiet spolu hrávali v Art Blakey´s Jazz Messengers. Krásny záver prvého festivalového večera!

Druhý deň festivalu otvorili duo – Anna Lauvergnac – spev a Claus Raible – klavír.  Ich spoločný album vyšiel takisto v minulom roku a viaže sa k nemu neuveriteľný príbeh. Obaja prišli do nahrávacieho štúdia s pripraveným materiálom a po výzve zvukového majstra aby niečo zahrali na nastavenie zvuku sa dohodli na piesni Angel eyes. Obaja ju milujú lebo je krásna, ale na zozname na nový album nebola. "Mohli by ste si ju prísť vypočuť?" - povedal zvukár. Pieseň mala takú magiku, ktorú môže mať iba prvý take. Čistá kombinácia intenzity, spontánnosti, čestnosti a intuície! A tak sa obaja rozhodli opustiť naplánovanú stratégiu a zoznam piesní a pustili sa do mimoriadneho dobrodružstva, založeného na inštinktívnom tlmočení a usporiadaní v reálnom čase. Bola to náročná výzva, ale obaja ju zvládli bravúrne. Inštinktívna a vášnivá interpretácia Anny a jej tmavý,  bohatý a riadne zafajčený alt sa dokonale zmiešava s harmóniou a rytmom Clausa. Ich emočné propojenie je také silné, že ho môžeme cítiť v každom dychu, slove, akorde i poznámke. Nádherný koncert!

Skupina Worry Later má vo svojich radoch tých najaktívnejších hudobníkov na rakúskej i európskej jazzovej scéne! Sú to: Oliver Kent – klavír, Uli Langthaler – kontrabas, Dusan Novakov – bicie nástroje, Daniel Nösig – trúbka a Thomas Kugi – tenor saxofón. Zároveň patria k najlepším sólistov. Ich prvý spoločný album má názov Humpty Bump a vyšiel iba dva dni pred festivalom. O skladby sa autorsky podelili Kent a Langthaler a všetci zúčastnení v nich zúročujú svoje bohaté skúsenosti zozbierané ozaj hraním po celom svete (Kuba, Mexiko, Vietnam, USA, Čína, Thajsko, Rusko, Mongolsko, India, Nepál, Južnáb Afrika, ...) Ich moderný mainstream je plný nečakaných zvratov, melódie chytajú za srdcia poslucháčov a frenetický potlesk sprevádza ich koncertovanie. Ja by som ich nazval s pokojným svedomím Super Quintet! Pohoda, nadhľad a nechýbajú ani úsmevy na tvári. Skvelý záver druhého dňa.

Úplný záver celého festivalu bol v nedeľu pred obedom, kedy vo festivalovom hoteli Mader vystúpil ďalší umelec vydavateľstva Alessa Records. Paul Schuberth je mladý skladateľ a akordeonista, ktorý svojim menom je už predurčený na hudobnú dráhu. V prvej polovici svojho programu zahral sólovo vlastné a prevzaté kompozície s citom, vášňou a dôrazom. V druhej časti sa k nemu pridala kolegyňa zo spoločného Tria akk:zent Victoria Pfeil, ktorá mu viac ako zaujímavo kontrovala svojím barytón saxofónom. Väčšinou držala rytmickú líniu, ale nepohŕdla ani sólami. Takmer romantický záver celého festivalu, ktorý bol opäť so skvelou a vyváženou darmaturgiou, na jednotku!