„Problém študentov hudby a začínajúcich muzikantov je, že nenavštevujú koncerty.“   13.11.2017

Poetickosť a lyrickosť s prepojením na silný príbeh prerozprávaný skrze veľmi emotívnu hudbu, ktorá má vždy čo povedať – aj takto sa dá charakterizovať unikátny prístup popredného fínskeho klaviristu Kari Ikonena. Na fínskej scéne patrí už niekoľko rokov k špičke jazzmanov. V roku 2013 sa mu podarilo získať najprestížnejšie fínske jazzové ocenenie Yrjö Award za Najlepšieho jazzmana roka. V súčasnosti prezentuje svoje vynikajúce kompozičné a aranžérske schopnosti so svojimi projektami ako Orchestra Nazionale della Luna, Quartet Ajaton a Kari Ikonen Trio. V jeho tvorbe sa ukazujú črty severskej hudby a v popredí stoji melodickosť a práca so zvukom. V exkluzívnom rozhovore nám prezradil niečo o svojej tvorbe, názory na jazzové školstvo a situáciu vo Fínsku.

* Vaša hudobná dráha sa začala pri klasickej hudbe s veľmi špecifickou metódou.

Kari Ikonen: „Áno aj nie. Je pravda, že vo veľmi skorých začiatkoch som hrával klasiku a učil som sa podľa Suzukiho pedagogickej metódy, ktorá sa zameriava na vývoj sluchových schopnosti a nie na čítanie z nôt. Pracoval som s touto metódou niekoľko rokov, ale po čase ma to už prestalo baviť a prestal som hrať. Potom som začal znovu, ale úplne z iného uhla. Môj brat mal rockovú kapela a ja so sa pridal  k nim. Okrem rocku sa môj brat zaujímal aj o fusion a jazz ako Brecker Brothers, Chick Corea. Postupne to preniesol aj na mňa a začal som sa zaujímať o jazz na univerzite. Dostal som skvelého klavírneho učiteľa, ktorý mal veľmi dobrú a jednoduchú metódu, ktorá je založená na tom, že žiak si hľadá potrebné veci sám priamo v hudbe a neučí sa žiadne nezmysly. To je podľa môjho názoru najlepšia metóda. Hudbu sa môžete naučiť len z hudby, bez žiadnych zbytočností a teoretických kníh.“ 

 

* Kedy ste si uvedomili, že sa budete naplno živiť jazzom ? 

KI: „Prišiel istý moment v mojom vývoji, kedy som si uvedomil, že chcem pracovať len na svojich hudobných schopnostiach. Začal som veľa cvičiť a vynechávať hodiny v škole. To bol okamih, kedy prišlo rozhodnutie živiť sa hudbou a jazzom. Vtedy som mal zhruba 17 rokov. Neskôr som sa dostal na Sibelius Academy a potom už nebolo pochýb o mojom smerovaní.“ 

* Ktorí hudobníci vás v tomto čase ovplyvnili ? 

KI: „Množstvo hudobníkov ako Herbie Hancock, Chick Corea, George Cabels a podobne. Chick Corea a jeho elektronické obdobie patria dodnes k mojim najobľúbenejšej tvorbe. Neskôr som sa odpútal od mainstreamového jazzu vďaka Louis Sclavisovi, ktorý mi otvoril oči a ukázal úplne iný svet. Nasmeroval ma na správnu cestu vlastného soundu. Taktiež som sa zaujímal aj o folkovú hudbu rôznych krajín a postupne som sa navrátil ku klasike a to najmä obdobiu impresionistických skladateľov ako Debussy, Ravel a neskorších skladateľov ako Bartók a Stravinskij. Títo všetci dopomohli nájsť mi môj vlastný sound a samozrejme aj Bach, avšak nikdy som nemal rád klasikov Haydna, Mozarta a Beethovena. Rešpektujem a obdivujem ich skladateľskú zručnosť, ale nikdy ma to neoslovilo - neviem prečo.“

* Ovplyvňuje vás aj súčasná tvorba ? 

KI: „Áno - miestami sa mi niečo páči, ale v súčasnosti si už ťažko hľadám čas na počúvanie hudby. Väčšinou jedine keď cestujem sa mi podarí nájsť si čas. Skombinovať turné s kapelou, rodinný čas, vlastnú tvorbu s počúvaním hudby a inými aktivitami je pomerne zložité (smiech).“ 

 

* Za vlastnú tvorbu ste získali niekoľko významných ocenení. Pri počúvaní vašej hudby som mal pocit, že ústredným elementom pre vašu tvorbu je lyrickosť a silný dej - skoro akoby vaša hudba bola v úlohe rozprávača. Čo vás inšpiruje pri tvorbe a ako pristupujete ku kompozícií ? 

KI: „Mám rád vizuálne umenie a vždy keď mám čas chodím do galérií alebo sa prechádzať do prírody. Taktiež sa rád inšpirujem jazykmi a ľuďmi rôznych kultúr. Raz som bol na výlete aj u vás na Slovensku v Košiciach, ktoré sa mi veľmi páčili. Pri tvorení sa snažím začať celý proces kompozície vždy inak. Pre klaviristu je prirodzené skúšať rôzne harmonické postupy, ale niekedy sa snažím len spievať a nájsť nejaké zaujímavé melódie. Inokedy si zasa sadnem za bicie a len tak si hrám nejaké rytmy a hľadám niečo, čo by ma mohlo inšpirovať a nakopnúť celý proces. Niekedy dokonca začínam s formou diela. Ak mám ako predlohu nejaký príbeh alebo konkrétnu ideu, tak sa snažím na papier napísať priebeh celej formy diela.“

* Používate aj motívy typické pre fínsku ľudovú hudbu ? 

KI: „Nie. Úprimne podľa môjho názoru fínska ľudová hudba nepatrí k veľmi zaujímavej tvorbe z pomedzi ostatných kultúr. Rád využívam prvky ľudovej hudby, ale z iných krajín. Je toľko krajín so zaujímavým folklórom ako napríklad aj Slovensko, balkánske krajiny, Turecko a podobne. Ich hudba mi príde oveľa zaujímavejšia. Nikdy však nepreberám nejaké ucelené motívy väčšinou mi poslúžia len ako predloha pre inšpiráciu. Nerád tvorím v štýle niečoho konkrétneho a snažím sa, aby sa moja hudba nič nekopírovala.“ 

* Pri komponovaní adresujete hudbu konkrétnym hráčom ? 

KI: „Samozrejme. Či už je to môje sexteto alebo trio, vždy myslím na to, v čom daní hráči vynikajú a chcem to zdôrazniť. Dokonca aj keď komponujem pre Finish Radio Big Band a poznám konkrétnych hráčov, ktorí tam hrajú, tak im hudbu prispôsobujem.“ 

 

* Posledné roky ste sa však sústredili na trio formácie. Je to tým, že vám poskytujú otvorenejší priestor pre vyjadrovanie ? 

KI: „Áno aj nie. Predtým som sa sústredil hlavne na svoje sexteto a pre skladateľa nie je jednoduché správne využiť všetky možnosti tohto obsadenia. Je to nespočetne veľa kombinácií a možností farieb. Je pravda, že v tejto skupine som nemal toľko priestoru na vlastné vyjadrovanie, pretože som všetok priestor sústredil na svojich spoluhráčov, ale bol som po umeleckej stránke s tým vždy spokojný. Avšak zosúladiť skúšky, nahrávanie a organizovať 6 ľudí z rôznych krajín bola nočná mora. Potom som to už s týmto projektom vzdal a založil si trio, čo veľa vecí výrazne zjednodušilo. Aj keď je to iba trio, tak stále objavujem veľa nových možností soundu. Je to výzvou z trojčlennej zostavy dosiahnuť plnosť zvuku a farieb akoby ju hral veľký orchester.“

* Beauteous Tales and Off Beat Stories je váš posledný album. Môžete nám priblížiť aká myšlienka sa skrýva za týmto albumom ? 

KI: „Na albume sa nachádza niekoľko zaujímavých kompozícií inšpirovaných príbehmi, ktoré sú doplnené úplne odlišnými a kontrastnými improvizáciami - preto som sa rozhodol pre názov Beauteous Tales and Off Beat Stories. Nahrávanie albumu bol jeden veľký neporiadok. Mali sme len dva dni a prvý deň boli nejaké problémy s klavírom a jeho zvukom, takže sme nenahrali takmer nič. V podstate sa dá povedať, že celý album vznikol až nasledujúci deň. V jednom momente sme sa rozhodli pre úplne voľnú improvizáciu, tak sme si sadli na hodinu a pol a začali len tak voľne hrať. Nakoniec som bol s výsledkom veľmi spokojný. Nerád trávim v štúdiu veľa času prerábaním a opravovaním nahrávok. Aj keď sú tam nejaké chybičky, miestami má to oveľa lepšiu a autentickú energiu.“ 

* Ktoré spolupráce boli pre vás najviac obohacujúce počas kariéry ? 

KI: Bolo ich mnoho, ale určite medzi tie najintenzívnejšie patria s hudobníkmi ako Markku Ounaskari, Mika Kallio, Louis Sclavis, Lee Konitz a obzvlášť Bob Moses, pretože nikdy neviete, čo od neho čakať a hrať s ním je veľký zážitok. Každý z nich nejakým spôsobom posunul moje hranie iným smerom.“

* Okrem vystupovania učíte na Sibelius Academy. Aké sú najčastejšie problémy začínajúcich hudobníkov, s ktorými sa stretávate ? 

KI: „Áno, ale snažím sa to držať na hranici jedného dňa v týždni. To, čo som si teraz všimol u mladej generácie, čo v porovnaní s mojou generáciou vôbec nebol problém je, že mladí hudobníci  nechodia vôbec na koncerty. Podľa môjho názoru je to strašne sprosté a znižuje to ich level o kilometre! Keď som bol ja v ich rokoch, tak som navštívil takmer každý koncert, na ktorý som sa vedel dostať. Žiaci majú študentské karty, za ktoré majú veľmi lacné lístky a to je dobré využiť. Zo živej hudby sa človek dokáže veľa naučiť. V súčasnosti, keď je nejaký skvelý koncert v Helsinkách a ja tam hrám alebo tam idem len ako poslucháč, tak nevidím žiadneho alebo prinajlepšom jedného študenta. Preto dávam študentom vždy ako prvú úlohu, aby navštívili nejaký koncert a urobili si z neho poznámky o veciach, ktoré ich zaujmú alebo nech napíšu na tú hudbu vlastný názor, ktorý potom spolu prediskutujeme.“

* Aký je váš názor na moderný jazz ? 

KI: „V súčasnosti je mnoho smerov. Ak zachytím niečo nové, čo som predtým ešte nepočul, vždy si to vypočujem, aj keď sa mi to nepáči a snažím sa za tým nájsť nejakú myšlienku a porozumieť tej hudbe. V dnešnej dobe je množstvo talentovaných, skvelých, vyškolených muzikantov s neuveriteľnými vedomosťami a technikou, ale často sa stretávam s fenoménom, že znejú ako kópia niekoho. To už pre mňa nie je umenie, ale skôr naučené remeslo.“

* Vo vašej hudbe je cítiť množstvo moderných vplyvov a unikátny, neopočúvaný sound, ale pritom zachovávate mnoho aspektov z jazzovej tradície. 

KI: „Myslím si, že je to tým ako veľmi ma ovplyvnili v začiatkoch mainstreamoví muzikanti. To sa stalo centrom pre moju hudbu, ale neskôr som sa dokázal posunúť na ďalší level, ale stále svojím spôsobom reflektovať to, čo tvorí základ a korene môjho muzikantského vnímania.“

* Čo si myslíte o fínskej jazzovej scéne ? 

KI: „Je na veľmi vysokej a profesionálnej úrovni s množstvom skúsených muzikantov, ktorí sa uberajú odlišnými smermi, čo má za následok skvelú rozmanitosť štýlov. Muzikanti majú výborný prehľad v jazzovej tradícií a štýloch. Niektorí na môj vkus sa až príliš snažia znieť ako americké legendy z pred niekoľkých dekád, ale na druhú stranu je tu veľké množstvo kreatívnych umelcov, ktorí vytvárajú niečo nové a originálne.“

* Ako vnímate fínske jazzové školstvo ? Je dostatok miest, kde sa dá jazz študovať ? 

KI: „Je ich až príliš veľa a vyprodukujú množstvo študentov, ale možností vystupovať nie je až toľko. V súčasnosti je táto situácia doslova surrealistická. Obrazne povedané milión kapiel pripadá na jeden koncert, pričom konkurencia je veľmi silná a ťažko sa hľadá miesto. Podľa môjho názoru to však nie je len problém Fínska. Celkovo je pomer medzi muzikantmi, koncertmi a veľkosťou jazzového publika veľmi zlý v mnohých krajinách. Preto nepotrebujeme toľko škôl a jazzových a muzikantov. Je veľa skvelých hudobníkov, ktorí sú nezamestnaní alebo pracujú len čiastočne a popritom musia robiť niečo iné a niekedy mi to príde až nefér.“

* Podporuje Fínsko jazzovú hudbu ? 

IK: „Áno, v tomto smere sa nemôžem sťažovať. Napríklad posledný rok, keď sme boli na veľkom turné, tak nám fond preplatil dosť veľkú čiastku nákladov na cestovanie.“

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti ? 

KI: „Aktuálne sa pripravujeme s triom na nahrávanie ďalšieho albumu. Práve sa nachádzam v zložitej situácii, kedy nemáme dobrého manažéra a agentúru a všetka organizácia stojí takmer iba na mne. Veľmi ma to unavuje všetko vybavovať od ubytovania, cez zabezpečovanie koncertov, produkciu, propagáciu, až po získavanie financií, písanie zmlúv proste všetko. Kvôli tomu práve teraz cítim potrebu hrať viac ako sideman, aby som iba hral, skladal a nestaral sa o nič iné. Tým nechcem povedať, že nebudem pracovať na svojich projektoch, ale chcem to trochu obmedziť.“