12.11.2017, divadlo Aréna, BA 15.11.2017
Posledný koncert festivalu One Day Jazz 2017, sa uskutočnil vôbec po prvýkrát v priestoroch Divadla Aréna. Donny McCaslin sa predstavil v Bratislave už pred vyše rokom. Vtedy to bolo na Bratislavskom hrade a koncert musel byť predčasne prerušený kvôli nepriaznivému počasiu. http://archiv.skjazz.sk/recenzie.php?zobraz=13229 Charizmatický saxofonista dodržal svoj sľub, na svoj návrat nás nenechal dlho čakať a tentoraz mohol dáždnik nechať pokojne doma.
Predstavil sa však s mierne pozmenenou zostavou ako naposledy – na bicích Zach Danzinger a basgitara Jonathan Maron. Na klávesových nástrojoch už tradične Jason Lindner, ktorý práve so svojim arzenálom syntezátorov pridáva v posledných rokoch hudbe McCaslina onen punc originality. Na koncerte zazneli skladby z aktuálneho albumu Beyond Now, ale aj množstvo nových - zatiaľ nezverejnených kompozícií. Tento fakt svedčí o ohromnom skladateľskom potenciály saxofonistu a jeho kapely v posledných rokoch. Jeho tvorba pri tom nezaostáva kvalitou svojej produkcie za kvantitou, dokonca akoby každým ďalším albumom rástla. Opäť zaznela aj ikonická skladba „Lazarus“ od Davida Bowieho, s ktorým McCaslin blízko spolupracoval pred jeho smrťou, stihol mu s kapelou nahrať posledný album Blackstar, a dostať sa do širšieho povedomia poslucháčov.
Koncert bol podľa očakávania nabitý energiou typickou pre vystúpenia tejto kapely. V príhovoroch skromný a srdečný saxofonista išiel vo vrcholných momentoch svojich improvizácií až na hranu zvukových možností nástroja a vyšťavil z neho maximum. Naopak v jemných pasážach dokázal siahnuť až do najhlbších útrob svojej invencie a nesmeli chýbať ani efektové „krabičky“, vďaka ktorým jeho sóla dostali vesmírny rozmer. O efekty nebola núdza ani u klávesistu Jasona Lindnera. Ten zo svojej zostavy - krídlo, Fender Rhodes a dva syntezátory, dokázal vydolovať naozaj autentické zvuky cez minimalistické arpeggiatory až po široké zvukomalebné plochy. Rytmická sekcia nezaostávala energiou často až rockovými a matematickými rytmami. Množstvo improvizácie sa objavilo aj v pôvodných skladbách. V niektorých hudobníci pozmenili formy a štruktúry, ktoré naplnili novou hudbou vznikajúcou priamo na pódiu.
Koncert ponúkol moderný jazz so všetkým, čo k tomu patrí. Fúzia popu, jazzu, rocku a elektroniky sa v McCaslinovej tvorbe spája v autentický sound, ktorý je prístupný pre poslucháča, napĺňa aj očakávania fajnšmekra a zároveň posúva hranice moderným poňatím hry. Posúva aj žánrové hranice tým, že ich v podstate búra. Bol to skvelý záver deviateho ročníka One Day Jazz Festivalu.