2. - 5.11.2017, Tampere, Fínsko   19.12.2017

Pokiaľ ste sa priatelia čudovali v minulom článku nad názvami Pakkahoune, Telakka a Klubi, ktoré mohli pre vás znieť viac ako exoticky, ale pritom zaujímavo - tak vedzte, že sú to názvy miest, kde sa všetky festivalové koncerty odohrávali. Absolútnou výhodou bolo, že všetky tri sály boli vzdialené od hotela, a takisto aj medzi sebou, len pár minút peši. To som veru ocenil, keď som" behal" z koncertu na koncert, pretože sa jednotlivé vystúpenia prekrývali. No a ak ste chceli stihnúť všetky – jazzový maratón bol na svete! Rozhodne to však stálo za to a veľmi rád by som si to ktorýkoľvek rok zopakoval!

Dnešné moje rozprávanie začnem koncertom nórskeho projektu Trail of souls, kde speváčka Solveig Slettahjell spojila svoje sily s gitaristom a hráčom na ústnu harmoniku Knut Reiersrudom. No a toto duo dopĺňa ešte aj skupina In The Country, ktorú tvoria Morten Qvenild – klavír a klávesové nástroje, Roger Arntzen – kontrabas a Pål Hausken – bicie nástroje a perkusie. Solveigh s Mortenom spolupracuje od čias formácie Slow Motion, ktorá doprevádzala speváčku dlhé roky. Typický Nordic sound, prekvapivé spojenie známej speváčky s neznámym bluesovým gitaristom, inšpirácia nórskou ľudovou hudbou – to všetko sú tromfy tohto projektu. A navyše tá typická severská pochmúrna atmosféra, ktorá nás tak priťahuje a fascinuje! Pomalé groovy, nórske korene a nórska nálada.

 

Z Francúzska pochádza alt saxofonista a skladateľ Thomas de Pourquery, s ktorým som sa stretol po prvý raz v kapele Andy Emlera Megaoctete na festivale WDR 3 Jazz Fest 2014. Už tam ma upútal ohromným soundom a obrovským nasadením. Tentoreaz sa Thomas de Pourquery predstavil so svojou skupinou Supersonic: Laurent Bairdainne - tenor saxofón, Fabrice Martinez – trúbka, Arnaud Roulin – klavír a klávesové nástroje, Frederick Galiay – basgitara a Edward Perraud – bicie nástroje. Thomas sa vo svojej kapele nechal inšpirovať nadčasovým vesmírnym telesom Sun Ra a ponúka jeho hudbu mladšej generácii s kozmickou láskou a radosťou! Album Plys Sun Ra bolo ocenené ako Najlepšie jazzové album za rok 2014 vo Francúzsku! Na pozadí jazzu sledujeme prvky rocku, electro a drum´n´bass, pričom nechýba humor a vtip. Môjmu uchu ulahodili aj viac-hlasé vokály ako zo 60-tych rokov a fantastické nasadenie celej kapely! Paráda!

 

Posledný festivalový deň bola nedeľa, ktorá opäť začínala koncertom o 14. hodine! Zo Švajčiarska sme si vypočului už druhú skupinu – tentoraz minimalistické kvarteto Nik Bärtsch’s Mobile, ktoré vedie skladateľ a klavirista Nik Bärtsch. V Tampere mala kapela s programovým elektrickým nábojom Ronin veľký úspech, na pódiu vládla nielen minimalistická hudba, ale i svetlá. Vo vkusnej atmosfére soundu ECM Records, pre ktorú kapela nahrávala albumy, najviac rezonoval rajcovný kontra bas klarinet v rukách Sha, skvele rozohratý dialóg dvoch bubeníkov/perkusionistov - Kaspar Rast a Nicolas Stocker. Kapela Mobile hrá spolu od roku 1997 a tvrdí, že hrá rituálnu groove hudbu. Tá však v rámci vtiahnutia do meditácie môže dosiahnuť celkom zaujímavú a dosť dramatickú výšku!

Traja hudobníci z New Yorku – New Zion with Hamid Drake, vytvárala na pódiu neskutočne povznášajúcu syntézu, v ktorej hrali prím jamajský dub a spirituálny jazz 70-tych rokov. Tieto zložka sa dokonale spojili a menej bolo ozaj viac! Žiadne predvádzanie sa, žiadna intelektuálna dilema či mindráky, ale hudba šla priamo zo samotnej duše. Klavirista Jamie Saft písal veľa filmovej hudby a spolupracoval so samotnými John Zornom, Laurie Anderson, Marc Ribotom či Iggy Popom. Basák Brad Jones k týmto pridal ešte Ornette Colemana či Elvin Jonesa. No a v Tampere s famóznym bubeníkom Hamid Drakeom, ktorý oslnil svojím pochopením reggae hudby, africkej a indickej hudby a jazzu, vytvorili homogénne trio, ktoré sa bavilo hudbou! Opäť jeden z mojich vrcholov festivalu!

Exotický zjav na európskej hudobnej scéne – to je tuniský lutnista a spevák Dhafer Youssef, ktorý oslnil aj na tohtoročnom Trnavskom Jazzyku! "Najdôležitejšou vecou hudby pre mňa je groove. Je to znamenie života“ - hovorí samotný majster arabského oudu či lutny Youssef. A jeho oud je v priamom spojení so srdcom – čo nielen tvrdí on, ale zažili sme to všetci. S americkými hudobníkmi: Aaron Parks – klavír, Matt Brewer – kontrabas a Justin Faulkner – bicie nástroje, dostalo jeho vystúpenie „trošku“ show postrek, ale v rámci prijateľnej úrovne. Mnohé jeho skladby či piesne majú tanečný charakter, pretože tradičná hudba severnej Afriky a arabských zemí, v spojení s grooveom a jazzom, dokonale vyzýva do tanca! A publikum sa veru nenechalo dlho prosiť a výzvy Dhafera prijalo!

Na záver som si nechal moju obľúbenkyňu – švajčiarsku speváčku Luciu Cadotsch, ktorú som si mohol vychutnať naživo po festivale Münster Jazz Festival už druhý raz v tomto roku! Denník Die Zeit je nazval: „… jeden z najdôležitejších hlasov pre vzkriesenie jazzovej melódie“. Bez elektroniky, ale o to s väčším zmyslom piesne samotnej a konečný výsledok je nadčasový! Lucia Cadotsch s dvomi švédskymi kolegami: kontrabasistom Petter Eldhom a tenor saxofonistom Otis Sandsjöom, je bleskom z jasného jazzového neba, čistota a krása sama. Jej album Speak Low zatočil s rebríčkami nielen počúvanosti, ale i predaja! Snáď krajšiu bodku za 36. ročníkom festvalu Tampere Jazz Happening dramaturg Juhamatti Kauppinen nemohol dať! Skvelé, vzrušujúce, povznášajúce a úprimné! Veľká vďaka Tampere!