„Keď hrám skladbu, snažím sa nejakým spôsobom komunikovať s melódiou.   08.01.2018

Mladý švédsky bubeník patrí v súčasnosti k popredným hudobníkom na domácej i európskej scéne. Do povedomia sa dostal aj ako elitný skladateľ, pričom zložil hudbu pre populárne švédske filmy Bloody Boys a Vägen Hem. V roku 2013 zaujal svojim debutovým albumom Breathe Out, v ktorom skĺbil prvky jazzového tria, modernej hudby a sláčikového kvarteta. Napriek tomu, že píše notované skladby pre väčšie obsadenia, necháva si vždy vo svojich skladbách priestor pre neopakovateľné improvizačné momenty. Jeho hudbu charakterizuje túžba po objavovaní nových, expresívnych možností, či už ide o interpretáciu alebo zvukové prvky. Preto sa v jeho hudbe neobjavujú žiadne bariéry a výsledkom je prelínanie viacerých žánrových tendencií. Od začiatku kariéry je stavebným kameňom jeho formácií trio, ktoré rád kombinuje a spája s hosťami, či inými telesami. Ústredným aspektom tvorby je farba zvuku a melodickosť inšpirovaná hudbou severných krajín. V exkluzívnom rozhovore nám porozprával o vývoji svojej kariéry, inšpiráciách, smerovaní jeho tvorby a o švédskej jazzovej scéne.

* Ako ste sa dostali v začiatkoch k bicím nástrojom a jazzu?

Emil Brandqvist: „Môj oveľa starší brat bol bubeník, takže sme už od môjho útleho detstva v pivnici mali vždy sadu bicích nástrojov. Bol pre mňa veľkou inšpiráciou a preto som sa rozhodol pre bicie nástroje. Taktiež bol aj skladateľ. S jazzom som sa tiež stretol už doma. Môj otec hrával jazz na klavíri a aj brat sa venoval jazzu. Okrem toho sme mali doma veľa nahrávok od umelcov ako Keith Jarrett a podobne. Dalo by sa teda povedať, že celá moja kariéra začala u nás doma v pivnici.“

* Kedy ste si uvedomil, že hudba je pre vás niečo viac ako len záľuba a túžili ste ju robiť profesionálne?

EB: „Postupne to vo mne rástlo. Nepamätám si presne ten moment rozhodnutia. Koniec koncov ani som si to tak nikdy neuvedomoval a nepremýšľal nad tým. Nebolo to pre mňa niečo, v čom som videl peniaze. Len som túžil hrať s ľuďmi okolo seba, pretože ma to napĺňalo. Rád som hudbu tvoril a preto som veľmi vďačný za každú príležitosť so svojou skupinou a som vďačný aj za vydavateľstvo Skip Records.“

* Od akého veku ste sa začali venovať formálnemu štúdiu hudby?

EB: „Od 14-tich rokov. Prešiel som si všetkými vzdelávacími stupňami.“

 

* Akí umelci vás ovplyvnili v začiatkoch a aký umelci vás ovplyvňujú dnes?

EB: „Je ich tak strašne veľa. Neodvážim sa povedať ani nejaké konkrétne mená, pretože všetko s čím sa stretnete priamo aj nepriamo vás nejakým spôsobom formuje ako muzikanta. Na turné ste vystavený toľkým rôznym skvelým kapelám, ktoré vás môžu inšpirovať vo vašej tvorbe. Hudobník by mal byť tomu všetkému otvorený a nejakým spôsobom to spracovať. Preto nechcem hovoriť žiadne mená, pretože je to proces, ktorý neustále prebieha a mení moje smerovanie. Nie je to len jazz, ale samozrejme všetky žánre, či už je to pop music, vážna hudba, rock alebo niečo iné.“

* Nie je žiadnym tajomstvom, že severské krajiny majú veľmi melodický jazz, založený na jednoduchých prierazných témach. Je to taktiež počuteľné aj vo vašej tvorbe. Vo vašom hraní, aj keď ste bubeník, je badateľná melodickosť, ktorá často prevažuje nad rytmickým elementom. Čo si myslíte, že prispieva k tomuto špecifiku?

EB: „To je veľmi ťažká otázka (smiech). Myslím si, že to súvisí s kultúrnou tradíciou týchto krajín, kde jazz nie je tradičným žánrom. Možno práve severský folklór tak veľmi ovplyvnil toto melodické cítenie. Ja som si veľmi skoro na sebe všimol, že mám dobrú pamäť na melódie a preto som chcel, aby tento element bol prítomný aj v mojej technike a tvorbe. Keď hrám skladbu, snažím sa nejakým spôsobom komunikovať s melódiou, aj keď hrám na rytmický nástroj, je to ústredným elementom môjho soundu.“

* Tento prístup k hraniu ste si budovali vedome?

EB: „Áno dá sa to tak povedať. Jednoducho moja melodická pamäť bola pre mňa veľkou výhodou, tak som ju chcel nejako využiť. Dokonca aj, keď nejakú skladbu nehrám už roky a nemám ju už ani v prstoch, stále si viem veľmi dobre vybaviť melódiu v hlave a vedel by som to zahrať.“

 

* Okrem bubnovania ste aj zanieteným a uznávaným skladateľom. Absolvovali ste kompozičné štúdium?

EB: „Áno, chvíľu som študoval kontrapunkt a harmóniu v Gothenburgu.“

* Aký je váš postup pri tvorbe, hráte aj na iné nástroje?

EB: „Áno. Poslednú dobu je pre mňa tvoriť veľmi ťažké, pretože máme dve deti, takže na to nie je čas. V súčasnosti mám na to vyhradených takých 5 minút, keď sa deti hrajú a varím zemiaky. Sadnem si za klavír a urobím si hrubú skicu hlavnej melódie a potom sa musím zasa vrátiť k zemiakom. Niekedy sa stane, že tie zemiaky rozvarím (smiech). Potom neskôr sa k tej melódií vrátim a zisťujem, či stojí za spracovanie. Mám teda takú veľkú zbierku nedopracovaných škaredých náčrtov ako by ich robilo dieťa (smiech). Väčšinou sa k tvorbe dostanem znovu až hlboko v noci, keď už deti spia, tak si sadnem za počítač a tam rozpracovávam ďalšie nápady. Ak sa to nejako osvedčí, tak to vytlačím a idem zasa naspäť ku klavíru, kde na tom ďalej pracujem. Je to také skladanie v kruhu (smiech).“

* Pri tvorbe skladáte pre konkrétnych hudobníkov?

EB: „Väčšinou. Dlhé roky spolupracujem s klaviristom Tuomas Turunenom a pri komponovaní mám väčšinou v hlave jeho veľmi lyrický štýl hry a snažím sa s tým pracovať.“

* Už sme spomínali kultúrne dedičstvo a folklór predtým. Objavujú sa aj vo vašej tvorbe?

EB: „Pravdepodobne áno, ale nevkladám do hudby švédsky folklór vedome. Mám to v krvi a nejakým spôsobom sa to určite odzrkadľuje v mojej tvorbe, ale nie je to môj zámer.“

 

* Pri tvorbe albumu idete do štúdia už s finálnou verziou kompozícií alebo píšete ešte nejaké skladby aj na mieste?

EB: „Väčšinou sú už všetky kompozície a formové náčrty hotové, ale s mojim triom sa väčšinou pred nahrávaním stretávam a celý materiál si prechádzame a niekedy príde k nejakým zmenám. A niektoré skladby zasa ostanú úplne nedotknuté. S mojim triom sa snažím stále nejako posúvať náš sound, aby bol na každej nahrávke iný. Prvý album mal sláčikové kvarteto. V druhom sa objavili zasa dychové nástroje a elektronické prvky. Momentálne pracujeme na novej tvorbe, kde je zvuk postavený najmä na elektronike a klávesových nástrojoch. Takže vždy je každý album pre mňa veľkou zmenou, výzvou a proces tvorenia a nahrávania nie je nikdy rovnaký.“

* Váš aktuálny album je Falling Crystals. Ako vznikal tento album a čo vás k nemu inšpirovalo?

EB: Väčšinou na začiatku nemám žiadnu konkrétnu predstavu. Ako som už spomínal, v prvej fáze spracujem melódie a hrubé náčrty na klavíri. Aj keď už sú nápady rozpracované a ideme do štúdia stále mám v hlave iba hudobnú predstavu a nič iné. Až v štúdiu väčšinou, keď to celé dávame dohromady, sa mi začnú v hlave vytvárať živé obrazy. Nikdy nepracujem spôsobom, že by som išiel napísať skladbu o lese, ale až spätne sa rozhodnem po vypočutí, čo ta skladba pre mňa vyjadruje. Potom ako sa rozhodnem pre túto myšlienku, tak už sa stane pre mňa neodlučiteľnou realitou celej kompozície a cítim tu myšlienku vždy, keď ju hrám, ale do tohto momentu má skladba pre mňa len čisto hudobný význam.“

* Ako vnímate švédsku jazzovú scénu?

EB: „Je to presne ako tu na JazzAhead! konferencii. Množstvo kapiel a rôznych smerov, ktorými sa uberajú, vytvára veľmi pestrú a živú scénu. Nie je síce najväčšia, ak by sme si pozreli predajné čísla, ale rozhodne môžem povedať, že je veľmi aktívna a sú tu skvelí špičkoví hudobníci, ktorí dokážu inšpirovať.“

* Aká je situácia v hudobnom školstve, čo sa týka jazzu?

EB: „Neviem o tom veľmi veľa, ale je u nás zastúpený stredoškolský aj vysokoškolský stupeň vzdelania. Potom máme veľmi špecifický typ školy Folkhögskola, kde sa môže žiak venovať len tomu, čo chce, ale nedostáva po ukončení žiadny diplom. Je to veľmi intenzívny spôsob štúdia, kedy študent od danej školy dostane ubytovanie a ostane tam. Je to špecifická forma štúdia typická najmä pre severské krajiny a v Švédsku je veľmi na vysokej úrovni. Študenti sú zvyčajne dospelí a ostávajú na tejto škole jeden alebo dva roky. Možno práve tieto školy nejako súvisia so špecifikami severskej hudby.“

 

* Je vo Švédsku dostatok podujatí a možností prezentovať svoju tvorbu pre mladých jazzmanov?

EB: „V tejto oblasti je to trochu horšie a mohlo by ich byť viacej. Je tu u nás dosť veľa zanietených ľudí, ktorí si zakladajú menšie podniky vo svojich mestách, ale nezastupujú ich veľké agentúry, čiže tu skôr prevláda koncept menších lokálnych a menej známych podnikov. Ľudia sa tu spájajú a spoločne zakladajú takéto podniky, ale tie sú väčšinou viac otvorené pre hudobníkov z toho mesta. Ďalším problémom je, že tieto podniky nemajú takú profesionálnu úroveň. Veľmi kvalitných jazzových klubov dokážete spočítať aj na jednej, možno dvoch rukách.“

* Ako je to s vládnym financovaním vo sfére jazzu?

EB: „Dá sa získať podpora od štátu. Väčšinou je to podpora na turné a cestovanie v zahraničí. Ďalej sa dá získať ako začínajúca skupina podpora na jeden rok. Ten systém financovania je celkom dobrý, ale nie je špecificky zameraný na jazz, ale na kultúru a hudbu všeobecne. Ľudia sa uchádzajú o financie s novou operou a inými vecami, takže je tu dosť veľká konkurencia z rôznych odvetví a získanie podpory nie je také jednoduché.“

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?

EB: „Momentálne pracujeme na albume, ktorý vyjde na jar v roku 2018. Taktiež pripravujeme veľké turné v Nemecku. Potom budeme pripravovať turné s novým albumom. Samozrejme vždy hľadáme nové miesta, kde môžeme vystupovať. Hlavne sa momentálne zameriavam na svoje trio a nič iné, pretože ako som spomínal, mám deti a nie je teda aktuálne čas na iné projekty.“