Huslista Mark Feldman !!! | skJazz.sk

Huslista Mark Feldman !!!

Huslista Mark Feldman !!!
Mark Feldman © Patrick Španko

„Nájsť si vlastný sound, znamená nájsť spôsob ako sa odtrhnúť od svojho majstra.“   28.05.2018

Mark Feldman je jeden z najuznávanejších husľových improvizátorov na americkej jazzovej scéne v druhej polovici 20-teho storočia. Do povedomia sa dostal najmä v 80-tych a 90-tych rokoch, kedy spolupracoval s absolútnou špičkou avantgardných interpretov a skladateľov. Feldman má na svojom konte desiatky až stovky spoluprác s tými najetablovanejšími jazzmanmi, no medzi jeho najdlhšie a najprínosnejšie spolupráce patria projekty s John Zornom a John Ambercrobiem. Feldman sa objavil na vyše 200 nahrávkach, pričom nikdy nemá voči nejakej hudbe predsudky, vždy kladie dôraz na improvizáciu, silu momentu a vzájomnú súhru. Vynikajúci huslista dokonca kedysi spolupracoval aj so slovenským klaviristom Miki Škutom. V exkluzívnom rozhovore si zaspomína aj na túto spoluprácu, ale predovšetkým porozpráva o svojej kariére aktívneho sidemana a ako ho ovplyvnili jeho dvaja najlepší kamaráti John Ambercrobie a John Zorn.


* Koľkokrát ste už mali tú česť byť tu v Saalfeldene na festivale?
Mark Feldman: "Už to ani nepočítam, tento festival mi prirástol k srdcu, je tu dobrá improvizovaná hudba. Chodím sem od začiatku 90-tych rokov a bol som tu veľakrát."


* Teraz ste tu s pomerne novým projektom.
MF: "Máme už nahratý jeden album. Nenazval by som to projektom - znie to veľmi formálne, v podstate sme spolu začali hrať pri nahrávaní albumu, pričom sme zistili, že si rozumieme, tak sme sa rozhodli teraz realizovať viacero koncertov a potenciálne príde aj turné. Nazval by som to, že sme veľmi nenútene nadviazali na našu spoluprácu a album a teraz sme sa rozhodli v tom pokračovať."


* Zaujímalo by ma, či ste nejako príbuzný so skladateľom Morton Feldmanom?
MF: "Sme spojení, len tým, že vyzeráme podobne (smiech). Nie, nie sme žiadni pokrvní príbuzní, máme len spoločné meno, ale mám rád niektoré jeho diela."

Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko
Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko

 
* Do dnešnej doby spolupracujete s John Zornom, je to už poriadne dlhá doba. Ako to vlastne celé začalo?
MF: "S Johnom spolupracujem už od roku 1987. V tom čase pracoval na projektoch s vynikajúcim čelistom  Oscarom Pettifordom a rozhodol sa pre rozšírenie sláčikového soundu, tak som si v projekte našiel aj ja svoje miesto."


* V čom vás obohatila táto spolupráca?
MF: "Vďaka Johnovi Zornovi som získal veľa vedomostí o hudbe a úplne iný náhľad na ňu. Samozrejme, vďaka tomu som mal oveľa viac koncertov a spoznal som množstvo ďalších skvelých muzikantov. V podstate mi to dalo úplne všetko. Vo svojej kariére som mal dvoch Johnov, ktorí ju zmenili na nepoznanie. Boli to John Zorn a John Abercrombie. S Zornom spolupracujem už 30 rokov a s Abercrombiem to bolo okolo 13 rokov. Okrem nich bola pre mňa dôležitá ešte Sylvie Courvoisier, s ktorou som pracoval 17 rokov. A to boli moje najdôležitejšie koncerty a momenty života. Všetky ostatné kšefty, ktoré som mal, som hral skôr ako sideman - akoby som pracoval pre niekoho, už som tým nebol tak pohltený a pevnou súčasťou daného projektu."

 
* Ako vás zmenili a ovplyvnili váš štýl?
MF: "Keď s niekým hráte, tak dlho a vzájomne sa počúvate, tak je úplne podmienené, že budú mať veľký vplyv na váš sound a štýl. Okrem troch spomínaných, si myslím, že by som ešte nemal vynechať Dave Douglasa, s ktorým som taktiež dlhú dobu hrával a značne ma ovplyvnil."

 
* Kto najviac ovplyvnil váš sound?
MF: "Množstvo muzikantov, hocikto, kto má krásny sound ma inšpiruje, bez ohľadu na aký nástroj hrá. Sound je veľmi dôležitý pre môj koncept hry a vždy z neho vychádzam. Vždy hovorím študentom sound je najdôležitejšia vec, pretože je to prvá vec, čo počujete a spraví dojem. Keď vás bude niekto počúvať a nepozná vás, povie si dokelu, kto je tento muzikant, má parádny sound. Raz som mal jedného učiteľa, saxofonistu v Chicagu a on bol na mňa veľmi tvrdý, ale veľa ma naučil o sounde a jeho podstate."

Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko
Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko


* Čo by mali študenti vedieť, aby si našli svoj sound a miesto v hudbe?
MF: "Ťažko povedať. Nie je to jednoducho uchopiteľný proces a u každého prebieha inak. Ja verím v metodiku, že by ste mali v začiatkoch a v štádiu rozvoja kopírovať nejakého obľúbeného majstra na danom nástroji. Potom nasleduje ta ťažšia časť, ktorá pre mňa definuje celý proces. Nájsť si vlastný sound, znamená nájsť spôsob ako sa odtrhnúť a odlíšiť od svojho majstra. Je množstvo vynikajúcich muzikantov, ale pri niektorých viete okamžite povedať – tento hráč to nezvládol odtrhnúť od svojho majstra."

 
* Vo vašom hernom štýle je trochu cítiť aj rôzne etnické prvky.
MF: "To je dosť možné, pravdupovediac, ja sám som etnickú hudbu ale nikdy nerobil. Jedine s Don Byronom sme hrávali klezmer jazz a s John Zornom sme mali zopár projektov, kde som hral nejaké exotické, etnické stupnice. To podľa mňa zanechalo vo mne nejaké stopy, ale nehrávam etno hudbu a ani si nemyslím, že zniem autenticky, len mám rád, keď to v sebe nesie nejaké náznaky, skôr iba ako nejaká etnická príchuť. Niektoré etnické prvky sa mi veľmi páčia, obzvlášť z východných krajín. Občas použijem nejakú arabskú stupnicu a podobne, ale neštudujem to veľmi a používam to skôr iba ako farbu. Samozrejme je to ovplyvnené aj mojim nástrojom, ktorý mi dáva veľa možností a má určité zázemie v ľudovej hudbe rôznych národov."


* S Johnom Abercrombiem ste boli dobrí kamaráti. Len pred pár týždňami nás však opustil. Plánujete vydať niečo venované jeho pamiatke?
MF: "Je to veľmi čerstvé, ešte som túto informáciu vôbec nespracoval a neviem, či niečo budem robiť. Aktuálne ma oslovilo viacero magazínov, či nechcem napísať o ňom článok, ale ja neznášam písanie, takže to som odmietol, ale pravdepodobne, ak by ma oslovil niekto, aby som hral na úctu jeho pamiatky, tak to by som prijal."

Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko
Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko

 
* Za tie roky vám určite utkveli v hlave zaujímavé spoločné situácie a príbehy s John Zornom a Abercrombiem.
MF: "Mám množstvo príbehov, ale neviem, či by to nebolo len ohováranie. Samozrejme máme také tie príbehy, že pamätáš vtedy ako sme nechtiac niekoho zabudli na koncerte na záchode a odišli preč a také podobné hlúposti, ale nepríde mi to momentálne nejako dôležité. Myslím, že za oboch hovorí ich tvorba a hudba. A ak chcete počuť náš najlepší spoločný príbeh s oboma Johnami, tak je to jednoduché, stačí si vypočuť našu hudbu - všetko je úprimne zachytené v nej. Nie je žiaden lepší príbeh ako naša spoločná tvorba."

 
* Spomínate si na spoluprácu so slovenským klaviristom Miki Škutom?
MF: "On bol klavirista, nie? Áno pamätám si, spolupracovali sme spoločne ešte s Beni Schmidom a Didier Lockwoodom. Je to vynikajúci klavirista a nahral úžasné Goldbergové variácie, ktoré v tom čase, keď sme spolu hrali, získali niekoľko ocenení. Veľa si nespomeniem, ale viem, že bol veľmi talentovaný a rozumeli sme si. Trochu sme si boli podobní, obaja máme radi klasickú hudbu a radi sme improvizovali."


* Ktorých skladateľov a aké obdobie máte najradšej?
MF: "Dodnes ma stále najviac oslovuje Dimitrij Šostakovič, Alfred Schnittke, Sergej Prokofiev, Olivier Messiaen, Najviac obľubujem 20-te storočie a špeciálne tvorbu po druhej svetovej vojne. Samozrejme mám rád aj Bacha, Beethovena a staršiu klasiku. V podstate mám rád všetko, vždy sa snažím porozumieť každej hudbe. Keby som však mal hovoriť o nejakom vplyve, tak sú to najmä ruskí autori."


* Aké miesto majú husle v jazze?
MF: "Je to unikátny nástroj a znie v jazze skvelo, keď sa naň hrá správne, pretože je to iné ako keď hráte v sláčikovom ansámbli alebo klasiku, s čím má množstvo huslistov skúsenosti. Nedávno som robil workshop v Poľsku v inštitúte Zbigniew Seiferta, ktorý bol podľa mňa jeden z najlepších moderných huslistov v jazze. Veľmi ma tam potešilo, koľko mladých ľudí sa snaží hrať jazz na husliach. Jedna z najdôležitejších vecí je sound, ktorý majú husle prirodzene, taký tenší a ostrý, ale v jazze musíte ako keby vytiahnuť z tých huslí širší sound, aby ste sa nestratili popri ostatných nástrojoch a saxofóne. To je niečo, čo som sa naučil rokmi praxe hrania v kapelách. Pravdepodobne ma to naučilo hranie s takými saxofonistami ako Michael Brecker, Joe Lovano, Chris Potter, Lee Konitz, Evan Parker."

Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko
Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko


* Spomínate sound, ktorý máte v súčasnosti prevažne akustický, experimentovali ste niekedy s efektami, čo tiež môže dosť zmeniť charakter huslí v jazze.
MF: "Keď som prvýkrát prišiel do New Yorku, mal som so sebou plný kufor efektov. Keď som cez to hral znelo to ako v noci na Silvestra (smiech). Nejako som upustil od tejto estetiky zvuku a dokonca pred 17-timi rokmi som sa rozhodol, že prestanem používať aj zosilňovač, takže už dlhé roky hrám len cez mikrofón s občasným reverbom, ale nič viac. Dôležité je, keď hudobník dlhodobo používa efekty, aby sa nestali jeho soundom, pretože ten má vychádzať z vás. Nehovorím však, že sú zlé a niekto s nimi vie pracovať veľmi dobre. Je to o tom, čo muzikant objavuje a kam smeruje jeho cítenie. Keď som vyhral jednu súťaž v Amerike, tak som si mohol dovoliť kúpiť jedny veľmi drahé husle a odvtedy som nechcel veľmi používať zosilňovač, pretože som objavoval akustické možnosti toho nástroja a jeho krásu."


* Ako pristupujete k improvizácií?
MF: "Vždy je to rôzne, samozrejme každý máme dobré aj zlé dni a rovnako aj moja improvizácia má určite fázy a rozpätie. Najideálnejšie je, keď hrám niečo úplne nové čo som predtým ešte nehral, len čistú improvizáciu a vždy sa pozastavím na nejakých bodoch, čo by som teraz mohol s týmto tónom urobiť a ako ďalej pokračovať. V horších prípadoch siaham po naučených frázach a overených postupoch, aj také sa niekedy stáva. Mnoho mladých študentov a začínajúcich hráčov sa boja toho, že nie sú dosť dobrí a neustále sa chcú posúvať a hovoria si musím sa zlepšiť, musím sa zlepšiť. Ja som si však v jeden čas uvedomil, ja už sa nemusím starať o svoje maximum, ale práveže sa musím sústrediť, aby som zlepšil bod svojho minima."


* Ako líder ste dlhšie už nevydali album plánujete to v blízkej budúcnosti?
MF: "Neviem, mám trochu problém ostať nadchnutý pre svoje nápady. Mávam často kreatívne chvíľky, kedy mi niečo napadne a ja si to zapíšem, ale potom už s tým neskôr nie som spokojný, aby som na tom ďalej pracoval. Preto som vo svojej kariére ani neplánoval nejako veľmi veľa projektov a pôsobil som prevažne ako sideman. Avšak myslím si, že to bolo pre môj rozvoj určujúce, pretože som uchopil husle v jazze a hľadal sound spôsobom, akým by to ani nebolo možné, keby som sa chcel presadiť ako líder. Našiel som si improvizačný jazyk a dokázal vložiť seba do hudby iných ľudí. Dá sa to ale aj nazvať lenivosťou do istej miery. Niekedy je pre mňa jednoduchšie pracovať na hudbe niekoho iného a on musí vybavovať koncerty a podobne. Niekedy, keď už ma však tlačí termín a ja niečo napíšem a vybavím si vystúpenie potom cítim uspokojenie, ale predchádza tomu obrovský stres. Ja mám problém pracovať bez tlaku a pravdu povediac, ani nemám nejaké ambície, aby sa moja vlastná tvorba presadila na neviem akej úrovni. Ja sa len snažím byť dobrým huslistom, aby som bol so sebou spokojný."

Mark Feldman © Patrick ŠpankoMark Feldman © Patrick Španko
Mark a Peter © Patrick ŠpankoMark a Peter © Patrick Španko