Yolk Records, 2018   18.10.2018

Francúzske vydavateľstvo Yolk Records sa postupne začína formovať ako jedno z veľmi unikátnych a zaujímavých európskych vydavateľstiev. Vo svojom katalógu prinášajú skutočne výnimočné a originálne projekty, čo reflektovalo už niekoľko našich predošlých recenzií. Ide najmä o progresívnu tvorbu, ktorá sa stretá so špičkovým kompozičným prístupom na rozhraní vážnej hudby a jazzu. Nechajme sa prekvapiť, čo si toto vydavateľstvo pre nás pripravilo tentokrát. Už samotná zostava pôsobí zaujímavo a netradične. Spev, klarinet a perkusie sa postarajú o spleť neobvyklých farieb. Projekt Adieu mes tres belles je založený na dlhoročnej spolupráci speváčky Poline Renoua a klarinetistu Matthieu Donariera pod názvom Kindergarten. Ich tvorivá cesta ich doviedla k expanzií o rytmický nástroj, a tak od roku 2015 vzniklo nové zoskupenie - Adieu mes tres belles. Debutový album obsahuje 14 kompozícii a svojím obsahom potvrdzuje unikátne smerovanie Yolk Records. Repertoár totiž tvoria klasické kompozície z obdobia renesancie od autorov ako Gilles Binchois, Vicente Lusitano, ale aj od anonymných skladateľov. Máme tu teda dočinenia so staršími hudobnými druhmi ako sú chanson, rondeau, verelai, či moteto. V tomto období samozrejme nemôžeme hovoriť ešte o dur-molovom systéme. Modálne vedenie hlasov s renesančnou kadenciou pôsobí na dnešného poslucháča veľmi exoticky a netradične. Toto určite osloví mnohých poslucháčov, aj tých, ktorí sa ešte s takýmto typom hudby nestretli. Mňa osobne zaujal spôsob spracovania starého repertoáru, ku ktorému protagonisti zaujímajú dva odlišné postoje. Vokálny prednes je takmer po celý čas veľmi autentický a pridŕža sa myslenia a frázovania danej doby. Ostatné nástroje sa pridávajú s voľnou improvizáciou a prinášajú stret jazzového sveta s dávnymi dejinami hudby. Po ukončení komponovanej časti sa však interpreti vôbec neboja zachádzať do odvážnych experimentov, či už po rytmickej alebo melodickej stránke, kde sa tu stretávame nielen s európskymi tradíciami. Tento album je majstrovské dielo, ktoré sa zaujímavým spôsobom siahlo po hudobnej histórii a prenieslo ju do súčasnosti. K hudobným pamiatkam však umelci pristúpili s veľkým rešpektom, o čom svedčí aj vynikajúci výsledok a spracovanie, ktoré by nemal naozaj ostať bez povšimnutia.

Hrajú:
Poline Renoua – spev
Matthieu Donariera – klarinet
Sylvain Lemêtre – perkusie