„Dlhý čas som si vlastne o sebe myslel, že nie som jazzman.“   20.07.2020

Nórsky skladateľ a gitarista Eivind Aarset je známy svojim netradičným prístupom a unikátnym soundom, ktorý mu u viacerých kritikov a hudobníkov získal označenie vedúcej postavy súčasného jazzu! Na svojom konte má spolupráce s menami ako Ray Charles, Dee Dee Bridgewater, Andy Sheppard, Arild Andersen, Django Bates, Nils Petter Molvær, Jan Garbarek a mnoho ďalších. V jeho hudbe nájdeme množstvo mimo jazzových vplyvov, najmä rocku a sound, ktorý je kreovaný hľadaním nových možností aj za použitia elektroniky. Jeho kariéru sprevádza dlhodobá spolupráca s vydavateľstvom ECM, kde vydal niekoľko svojich sólových albumov a objavil sa aj na významných CD ako sideman, čo výrazne ďalej kreovalo jeho osobitný sound. Jeho hudobná vízia je reflexiou veľkého hudobného rozhľadu a jeho výstupom sú eklektické kompozície združujúce viacero prvkov vo veľmi originálnej podobe, pričom ako umelec hľadá neustále nové možnosti vyjadrovania. V exkluzívnom rozhovore nám porozprával o svojej technike, hudobnom vývoji, ako ho zasiahla súčasná situácia so zrušením koncertov a ako využíva čas počas izolácie. Taktiež reflektoval aj na niektoré významné aspekty a spolupráce svojej kariéry.

 

* V minulosti ste boli viackrát označený ako vedúca postava súčasného jazzu. Snažili ste sa cielene pracovať na vlastnom sounde?
Eivind Aarset: „V prvom rade sa snažím dávať maximum energie do toho, čo ma zaujíma a objavovať nové zvukové možnosti. Pravdepodobne aj moja osobnosť zohrala v tomto procese nejakú úlohu, čoho výsledkom bol môj osobný sound.“

* Čo prispelo k takémuto vývoju?
EA: „V tom čase som tvrdo pracoval na svojich prvých dvoch sólo albumoch a chcel som sa zbaviť istých klišé fráz, ktoré dovtedy boli súčasťou môjho vyjadrovania, ale mierne mi vadili a vytáčali ma. Takže som musel spraviť malý exorcizmus so svojim hudobným slovníkom (smiech). Ale mal som veľké šťastie na ľudí, s ktorými som hral. Tí mi dávali dostatok priestoru na moje osobné vyjadrovanie a hľadanie svojho soundu a nemusel som sa zmestiť do nejakých žánrových mantinelov. Na druhú stranu, keď niekto počuje môj vlastný štýl, ja ho skôr počujem ako prepojenie všetkých vplyvov. Samozrejme, že počujem aj nejaké vlastné originálne stopy. Čo mám však namysli, že môj štýl je postavený na množstve rôznych vplyvov a referencií a stojím na ramenách množstve hudobníkov, ktorí tu boli predo mnou. Niekedy uvažujem, že či zameranie sa na naše slabosti a nedostatky môže tiež vyprodukovať „vlastný sound“, pretože niektorí hudobníci, ktorí ma inšpirovali a mám rád ich spôsob ich hry, nie sú zrovna nejako technicky zdatní, ale stále dokážu vo mne niečo prebudiť, majú vynikajúci vlastný rukopis a mám z nich zimomriavky.“

* Napríklad ktorých hudobníkov máte na mysli?
EA: „Napríklad Bob Dylan je jeden z mojich najobľúbenejších spevákov, ale v jeho hudbe sa pravdepodobne viac zameriava na to, aký je odkaz jeho hudby, než to či má technicky správny spev. Na druhú stranu má vynikajúce frázovanie a rytmus, čo tiež možno považovať za technickú zdatnosť. Možno je to viac o tom zamerať sa na rozvíjanie schopností za účelom toho, čo chcete presne vyjadriť a čo máte v hlave. Ako namiesto toho tráviť čas rozvíjaním nejakých svalov alebo technickej disciplíny, ktorá nemá korene vo vašej osobnosti a osobnom vkuse. Tým samozrejme nechcem vôbec povedať a ani ospravedlniť nejako preskakovanie tvrdej práce. Tvrdá práca a cvičenie sú veľmi dôležité v dosiahnutí najlepšieho výsledku z možností, ktoré máme v sebe.“

* Ako vnímate súčasný jazz?
EA: „To je náročná otázka, pretože v súčasnosti je strašne veľa hudby a ja sa nebudem hrať na to, že mám prehľad o všetkom. V súčasnosti je veľmi veľa talentovaných, skvelých hudobníkov a do istej miery nás to aj rozmaznáva. Tvorí sa veľa dobrých nahrávok, ktoré sa mi páčia, ale niekedy iba z analyticko-profesionálneho hľadiska. Až keď ma dokáže hudba úplne pohltiť, tak vtedy viem, že je dobrá a cítim sa šťastný, ale to sa nestáva každý deň.“

* Ako vnímate samotné slovo jazz? Je dnešný moderný eklektický jazz stále jazzom?
AE: „Dlhý čas som si vlastne o sebe myslel, že nie som jazzman, pretože nehrám americkú jazzovú tradíciu. Potom som si však uvedomil, že to čo vo mne vzbudzuje pocit, že sa cítim ako jazzový hudobník, sú rozličné improvizované projekty, v ktorých pôsobím. Aj keď moje frázovanie má možno bližšie k rocku a elektronike, než klasickému jazzu, moja myseľ je vždy nastavená na improvizáciu - čo je veľká súčasť jazzu. Aj keď hráme zapísanú hudbu, spôsob prevedenia a forma sa vždy mení z koncertu na koncert. Taktiež ja ani veľmi nezvyknem už uvažovať nad žánrami, keď si vyberám hudbu, ktorú budem počúvať. V kontexte tohto problému je dôležité spomenúť aj jazzové festivaly, ktoré sa stali domovom pre viacero žánrov než je iba jazz a ja som vďačný za túto otvorenosť. Vďaka tomu aj ja mam priestor, kde hrať.“

* Minulý rok ste sa objavili na dvoch projektoch: Rabbia-Petrella–Aarset: Lost River a Jan Bang, Erik Honoré, Eivind Aarset, Samuel Rohrer: Dark Star Safari. Ako by ste ich zhodnotili?
AE: „Mám veľmi rád obidva projekty, ale sú to veľmi odlišné nahrávky. Lost River vyšlo pod ECM Records a Dark Star Safari na Arjuna Music.“

* Čo boli pre vás najlepšie momenty pri týchto projektoch? Sú odlišné aj v zmysle vášho hudobného prístupu?
AE: „Štartovný bod pre Lost River bola dlhodobá spolupráca a kamarátstvo s Michele Rabbiom. Hrávali sme veľa ako duo, pričom sme sa zameriavali najmä na náš sound a farbu nástrojov a boli sme spolu aj pri množstve iných projektov. Pre túto nahrávku sme sa stretli pred nahrávaním a mali sme už množstvo nápadov pre skladby a chceli sme preskúmať rôzne teritória. Myslím, že potom to bol nápad Manfred Eichera, aby sme prizvali trombonistu Gianluca Petrellu, čo som zhodnotil ako skvelý nápad. Poznal som jeho prácu už predtým a vedel som, že je skvelý hudobník, má skvelý cit a pristupuje k hudbe inak ako ostatní sólisti, s ktorými som pracoval v minulosti. Jeho prítomnosť urobila veľkú zmenu. Gianluca však nebol prítomný pri prípravách albumu, prišiel už iba na recording session so svojim trombónom, otvorenou mysľou, otvorenými ušami a zahral. Výsledkom bola úžasná nahrávka.
Dark Star Safari bol úplne odlišný proces. Začalo to tým, že Samuel Roher prizval mňa a speváka Jan Banga na jam session a free improvizáciu, aby sme niečo zahrali v jeho vydavateľstve Arjuna. Keď Jan počul nahrávky dostal nápad, že nad to môže naspievať nejaké piesne. Výsledok bol pomerne abstraktná hudba. Potom sme ešte spravili nejaké vrstvenie a dohrávali do toho nejaké frázy, aby sme podporili samotné myšlienky v hudbe. Myslím, že výsledok sa veľmi vydaril a je to skvelá nahrávka so silnou identitou a skvelou mixážou, proste to znie dobre.“

* Plánujete aj nejaké ďalšie nahrávky v blízkej dobe?
AE: „Áno, práve nedávno som dokončil duo album s Jan Bangom – Snow Catches On Her Eyelashes a pracujem aj na novom albume so svojim kvartetom, ktorý dúfam vyjde na jeseň 2021. Taktiež som nahral duo album s Vladislav Delayom, ktorý ešte nemá ohlásený dátum vydania. S Michele Rabbiom pripravujeme pokračovanie Lost River a črtá sa aj ďalšie Dark Star Safari.“

* Počas kariéry máte dlhodobú spoluprácu s vydavateľstvom ECM Records. Ako to ovplyvnilo váš vývoj, ktoré albumy si najviac vážite?
AE: „ECM Records ma ovplyvnilo viacerými spôsobmi. V prvom rade ma ovplyvnilo tým, že vydávali vynikajúce albumy, ktoré ma formovali ešte v časoch, keď som bol ešte študent. Jan Garbarek, Terje Rypdal, Jon Hassell, David Torn, Bill Frisell, Keith Jarret, Pat Metheney, Ralph Towner sú len malou vzorkou umelcov, ktorých som spoznával cez ich albumy v ECM. Neskôr album Khmer od Nils Petter Molværa, na ktorom som bol aj ja prítomný, otvoril svet nielen pre Nilsa, ale aj pre mňa. Potom nasledoval Dream Logic, ktorý je zatiaľ mojim jediným sólo albumom v ECM - bol to veľmi dôležitý album pre mňa. CD Atmospheres v spolupráci s Tigran Hamasyanom, Jan Bangom a Arve Henriksenom bola pre mňa úplne odlišná skúsenosť. Vtedy som vôbec prvýkrát spolupracoval s Manfred Eicherom ako producentom v štúdiu, dovtedy nikdy nebol prítomný na mojich recording sessions a pracoval až neskôr na post produkcii a mixáži. Bola to neuveriteľná skúsenosť a zážitok vidieť ako sa zameriava na hudbu, dáva do nej svoju energiu a spracováva celkový dojem z albumu.“

* Bolo pre vás ťažké nájsť si vlastný sound?
AE: „Hľadanie vlastného soundu bola pre mňa skôr kombinácia rozhodnutí a vplyvov. Nikdy som cielene nehľadal konkrétny sound, ale skôr sound a miesto, kde sa hudobne cítim dobre. Spokojný som začal byť, keď som sa cítil, že môj nástroj dobre zapadá do hudby, spôsobom ako sa to mne páči, tak aby to hlavne prehováralo ku mne, keď sa počúvam a nahrávam.“

* O čo sa vždy snažíte vo svojej hudbe?
AE: „Je pre mňa dôležité, aby moja hudba mala nejaký emocionálny dosah a bola viac než len nejaké stupnice, harmónia a sound. Je ťažké zistiť, či to, čo robím prehovára aj k ostatným ľuďom. Ale keď niečo prehovára ku mne, verím, že to dokáže prehovárať aj k ostatným. Keď hrám koncert, snažím sa mať otvorenú myseľ, byť kľudný, naplnený energiou a snažím sa uvedomovať si ako môj sound funguje a správa sa v danej konkrétnej miestnosti, v zmysle ako dokážem pracovať s akustikou haly, koncertnej siene, či hudobného klubu. Samozrejme, dôležité je aj ako to cíti publikum, čo samozrejme nemôžem presne vedieť, ale niekedy cítim koncentrovanosť publika. Možno je to niečo, čo mám ja v sebe, ale pomáha mi to hrať lepšie, snažím sa to vnímať tak, že publikum je tiež súčasťou vystúpenia a nie len poslucháči, ktorých musím ja o niečom presvedčiť.“

* Máte nejaké hudobné ciele?
AE: „Momentálne nemám žiadne konkrétne ciele, ale snažím sa vždy experimentovať a tvoriť niečo nové.“

* Keď sa bavíme o sounde, vy vo veľkej miere pracujte s elektronikou a rôznymi zosilňovačmi a efektami. Stále skúšate nové technológie? Aké sú vaše posledné objavy?
AE: „Nové veci skúšam stále, niekedy sú to veľmi jednoduché veci, ktoré mi otvoria nové dvere. Naposledy som objavil delay Mooer reecho, čo je simulácia analógového delayu, ktorý mi dáva krásny bluesový sound harmoniky, keď ho dám pred skreslenie. Okrem toho skúšam pedále od značiek Chase Bliss, Blooper a Moods. Sú to trošku zložitejšie pedále a treba na to čas, kým sa ich naučíte efektívne ovládať.“

* Gitaristi majú tendenciu byť posadnutí nástrojmi a príslušenstvom.
AE: „Musím povedať, že poznám zopár klaviristov a bubeníkov, ktorí sú na tom rovnako zle v posadnutosti novými a starými technológiami ako ja (smiech). Ale áno, ja som veľmi orientovaný na technológie a príslušenstvo, vždy keď nájdem niečo, čo mi pridá novú farbu, mám z toho radosť.“

* Čo používate momentálne?
AE:„To je trošku komplikované, ale teraz je moje nastavenie takéto: Mooer reecho, Empress compressor, Boss OD3 overdrive, Dunlop miniwah, Empress heavy distortion, Boss DD5 Delay, Alesis Bitrman bit crusher, Electro Harmonix super ego Freeze pedal, Fairfield circuitry compressor, l-zwex fuzzfactory, Chase bliss dark world reverb, JAM Tremolo, Morley mini volume, Eventide H9, Eventide H9, Focusrite zvuková karta a to ide do Ableton live s rozšíreniami od soundtoys a lexicon. Celé to ovládam s nožným prepínačom Logidy a AKAI midi mix. Signál potom ide do stereo reproduktorov a taktiež do dvoch vintage Vox AC30 alebo Fender Twin Reverb. Moja gitara je vyrobená gitarárom Jan Braahtenom z Nórska z 80-tych rokov. V štúdiu to mám vždy - inak záleží od projektu.“

* Aký je váš tvorivý proces?
AE: „Môj začiatočný bod je vždy gitara a improvizácia. Niekedy sa nahrávam pri cvičení a improvizáciách a potom z toho vznikajú nápady, na ktorých sa dá pracovať.“

* Ako pracujete počas improvizácie?
AE: „Pri improvizácii je to kombinácia viacerých faktorov. Najlepšie však je, keď nad improvizáciou nepremýšľam a príde to prirodzene. Keď mám dobré rozpoloženie, tak nemusím premýšľať a len reagujem na to, čo počujem. Čítal som, že keď premýšľame nad tým čo robíme a analyzujeme to, rýchlosť nášho mozgu sa výrazne spomalí, takže si myslím, že najlepšie je pripraviť sa vopred a poznať materiál tak dobre, aby ste nemuseli premýšľať, keď je čas hrať.“

* Ako sa pripravujete a nacvičujete na improvizáciu a hranie nových skladieb?
AE: „Vždy je to iné, to záleží od skladby a zoskupenia, s ktorým hrám. Niekedy je to free improvizácia, kde sa snažím len hľadať stav mysle, kedy som veľmi koncentrovaný na to, čo sa deje okolo, nechať všetko plynúť a nekritizovať svoje hranie. Dôležitá je aj zvuková skúška, vďaka ktorej sa viem skoncentrovať a mám predstavu ako to celé bude znieť. Samozrejme, musím sa pripravovať aj doma a najmä si cvičiť prácu s elektronikou, aby moje rozhodovanie a zmena soundu, bola intuitívna a plynulá. Keď hráme nejaké naučené skladby, tak sa snažím vždy vopred veľmi dôkladne preštudovať daný materiál, aby som mohol na pódiu poriadne preniknúť do danej hudby. V takýchto prípadoch mám už niekedy dopredu predstavu o inštrumentácii, efektoch a sounde, ale nikdy nie som úplne rozhodnutý, čo budem hrať a ako to bude znieť, niečo nechávam aj na svoju intuíciu.“

* Čo je pre vás najdôležitejšie pri improvizácii?
AE: „Pre mňa je improvizácia jednou z metód pre tvorenie hudby a funguje pre mňa lepšie ako ostatné. Najdôležitejšou vecou je, aby hudba mala čo povedať, či už je improvizovaná alebo nie.“

* Po dlhoročnej kariére, ktorí hudobníci, s ktorými ste spolupracovali, vás najviac ovplyvnili?
AE: „Mal som extrémne šťastie na skvelých hudobníkov a mnohí z nich mali veľký vplyv na moje hranie a cestu naprieč hudbou. Dokonca hudobníci, s ktorými som hral, ma formovali viac ako tí, ktorých som len počúval z nahrávok. Nebolo by však fér menovať niekoho konkrétne, pretože za tie roky je to mnoho hudobníkov, ktorí mi ukázali novú perspektívu a zmenili moje hranie a nedokázal by som ich vymenovať všetkých.“

* Teraz žijeme v zvláštnych časoch počas izolácie. Ako využívate teraz čas? Máte nejakú dennú rutinu?
AE: „Snažím sa viac tvoriť a cvičiť. Vďaka tomu, že teraz necestujem, môžem viac cvičiť hneď keď vstanem z postele. Áno, mám dennú rutinu - väčšinou raňajkujem a potom idem do „svojho štúdia“. Na obed si dávam kávu s manželkou, vyvenčím psa a potom znovu riešim hudbu, emaily a neskôr večera, prechádzka a to je asi všetko. Situácia s coronou ma donútila mať viac rutinný život než kedykoľvek predtým.“

* Aké máte plány do budúcnosti? Zrušili sa vám nejaké projekty?
AE: „Áno, v podstate sa mi zmenili plány na celý rok. Už som mal naplánované koncerty do konca roka. Leto je celé zrušené a jeseň je stále neistá. Projekty, ktoré som už spomínal, by ma mali zamestnať viac než dostatočne. Hneď ako sa budú jazzové scény trošku otvárať, sa budem snažiť zajednať koncerty. Okrem mojich projektov sa ešte chystám koncertovať s Dhafer Youssef´s Group a nórskym saxofonistom Bendik Hofsethom.“

* Ďakujem za rozhovor!