25. - 29.10.2017, Salzburg, A   19.11.2017

Stále ma mrzí, že som sa nedostal ani na jeden z piatich koncertov francúzskej trubkárky Airelle Besson! Nevadí, druhý deň mojej festivalovej návštevy Salzburgu, so zhliadol viac ako zaujímavý koncert formácie Moksha z Nórska. V krátkosti ide o fúziu tibetskej a indickej hudby v obsadení gitara – tabla – perkusie. Debutový album tria Moksha vyšiel vo vydavateľstve Jazzland Records, ktoré vlastní a riadi Bugge Wesseltoft. Takže je asi jasné o čo ide. Indické raga sa miešali s jazzovou gitarou či éterickým spevom. Opäť niečo iné a skvelé!

 

Vsadil som aj na tretiu kapelu, ktorú prezentoval Bugge Wesseltoft v jeden večer v Markussaal-e (okrem spomínaných Radio.String.Quartet. a Moksha). Rohey je takisto nórske zoskupenie, ktorému vládne afro-americká speváčka Rohey Taalah a členovia sa dali dokopy na konzervatóriu v Tronfheime, ako liahni nových talentov. Už pred vystúpením zmizli zo sály na parkete stoličky behom 3 minút a ja som začal tušiť, že tu dlho nevydržím! A stalo sa! Musím priznať, že zmes medzi jazzom, soulom, funkom, r&b a hlavne ničivými deciblemi, mi vôbec nesadla. A nebol som sám, kto opúšťal sálu po 5 minútach s tancujúcimi črevami!

 

Pred polnocou začal koncet, ktorý pôsobil ako balzam po predchádzajúcom nechcenom tancovaní. Gitarista Stian Westerhus a trubkár Nils Petter Molvaer z Nórska priniesli takmer v absolútnej tme Kollegienkirche niečo povznášajúce až božské! Elektronika, loopy, efekty a do toho dlhé tóny trúbky cez efekty tvorili na pódiu priamo tu a teraz obdivuhodnú zmes napätia a improvizácie špinavej a "fyzickej" hudby. So zavretými očami, ale o to viac otvorenými ušami, som sa nechal unášať do sveta krásna a fantázie! Vďaka!

 

Päť hviezdičkový hotel Bristol hostil v sobotný večer na dvoch koncertoch izraelské trio Shalosh, čo je trojica viac ako dobrých kamarátov. Gadi Stern – klavír, David Michaeli – kontrabas a Matan Assayag – bicie nástroje hrávajú nielen v Tel Avive, ale i New Yorku alebo na festivaloch po celej Európe i svete už viac ako štyri roky svoju zmes rocku, klasickej hudby, elektroniky, africkej hudby a hudby Blízkeho východu ukotvenej v jazze. A s ich heslom "we will make you feel" sa dá iba súhlasiť!

Poučený z "krízového vývoja" sa na budúci rok pripravím lepšie, aby som toho počas troch dní v Starom meste Salzburgu videl a počul viac. Bolo 12 skupín za tri večery málo alebo veľa? Alebo primerane? Ja som spokojný, ale o rok skúsim viac. Viem už totiž, ako to tu chodí a logistiku zvládnem lepšie. Ale mestské jazzové festivaly sú aj o niečom inom, ako len o hudbe. Ale o tom vám snáď poviem nabudúce!