10. - 13.5.2023, KC Kammgarn, Schaffhausen, CH   26.05.2023

Tak po roku opäť v Schaffhausene na dobrom jazze! Švajčiarsky Schaffhausen Jazz Festival ma zaujal preto, pretože ponúka silný fokus na švajčiarsku jazzovú scénu. Hrajú tu jednoducho iba domáce formácie, čo pre mňa ako návštevníka festivalu zvonku, mi dáva silný prehľad o domácej jazzovej scéne! Samozrejme, iba z určitého pohľadu. Festival sa koná každoročne vo švajčiarskom meste Schaffhausen od roku 1990. Počas štyroch dní v polovici mája sa každoročne v Kulturzentrum Kammgarn predstaví približne desať formácií súčasného švajčiarskeho jazzu. Festival vznikol preto, lebo v Schaffhausene neexistovali žiadni propagátori súčasného jazzu, takže situácia bola pre hudobníkov aj fanúšikov neuspokojivá. Gitaristi Urs Röllin a Hausi Naef zorganizovali prvý jazzový festival v Schaffhausene od 16. do 19. mája 1990. Na festival sú pozvané predovšetkým fungujúce kapely zo súčasnej švajčiarskej jazzovej scény; okrem toho sa predstavia aj interpreti, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji švajčiarskeho jazzu. Švajčiarsky rozhlas SRF (Schweizer Radio und Fernsehen) vysiela záznamy koncertov od druhého ročníka festivalu. Počet návštevníkov má neustále vzrastajúcu tendenciu, pričom približne 50 až 60 % divákov pochádzalo zo Schaffhausenu. Inak hlavná scéna je roky nemenná - Kulturzentrum Kammgarn.

 

1. festivalový večer:
Tento rok bolo oproti minulému roku niekoľko zmien. Prvý festivalový večer sa odohrával v Stadttheater Schaffhausen. Celý festival a jeho 34. ročník otvorila duo skupina z Bernu BUREAU BUREAU (Sonia Loenne - spev a Michael Cina - bicie nástroje). Ich vystúpenie by sa dalo označiť za experimentálne, hľadajúce niečo iné a navyše kritické k okolitému svetu - hovorené slovo, keď speváčka sedela v druhom rade hľadiska a bubeník-perkusionista podfarboval na pódiu. Silná spoločenská kritika sa v takomto kontexte vymyká zvyklostiam, ale prítomné publikum toto úsilie vedelo oceniť.

Dôvod prečo bol prvý deň festivalu v Mestskom divale Schaffheusen bol odkrytý - druhá formácia KAMMERPHILHARMONIE GRAUBÜNDEN s takmer päťdesiatkou hudobníkov v koncertnom programe CLAZZ deklarovala spojenie jazzu a vážnej hudby. Autorom tejto skladby bol Luca Sisera. S filharmonickým orchestrom hralo aj jazzové kvinteto ROOFER (Luise Volkmann - alt saxofón, Yves Theiler - klavír, Andreas Waelti - kontrabas, Dario Sisera - pekusie a Michael Stulz - bicie nástroje). Premiéra bola v septembri 2022 a na festivale sa už aj predával CD nosič s touto suitou. Neprehliadnuteľnou postavou v kvintete bola nemecká saxofonistka Luise Volkmann, s ktorou som sa za takmer posledný pol rok stretol asi v piatich rôznych projektoch a preto obdivujem jej široký záber. Tento velkolepý spoločný hudobný výlet prítomné publikum ocenilo standing ovations! A ja oceňujem dramaturgiu festivalu, že v jeden večer na veľké divadelné pódium postavilo komorné experimentálne duo s komornou filharmóniu a jazzovým kvintetom, do silného kontrastu! Moje nadšenie sa zastavilo iba pár metrov od pomysleného festivalového vrcholu!

2. festivalový večer:
Už v priestoroch jazzových v Kammgarne večer otvárala formácia IKARUS (Ramon Oliveras - bicie nástroje, Anna Hirsch - spev, Andreas Lareida - spev, Lucca Fries - klavír a Mo Meyer - kontrabas), ktorá vsadila na dvojitý vokál a pop s jazzovými prvkami, ktorý bol ešte navyše sýtený minimal music v prehojnej miere. Mňa tento mix takmer nijako neoslovil a nemecký kolega vedľa mňa dokonca na koncerte zaspal.

YANICK DELEZ SOLO (Yanick Delez - klavír). Citujem z programového bulletinu, ktorý výstižne napísal: "Skladby Yannicka Déleza neprestajne objavujú geometriu svojho zvuku, nesmierne naťahujú čas, rozbíjajú vzťahy, prekrývajú sa v stále nových výrazoch. Odhaľujú jedinečné a mimoriadne osobné bezčasie. Medzi rovinami. Medzi formami. Medzi líniami." A ja dodávam, že sa mi jeho melodická a citlivá komorno-impresionistická hudba páčila a dokonca ma povznášala! 

Ale musím sa priznať, že z druhého festivalového večera som sa najviac tešil na formáciu CHRISTOPH IRNIGER TRIO FT BEN VAN GELDER (Christoph Irniger - tenor saxofón, Ben van Gelder - alt saxofón, Raffaele Bossard - kontrabas a Ziv Ravitz - bicie nástroje). Christopha si pamätám ešte z vystúpenia na Jazzahead! 2016, kedy Švajčiarsko bolo spriatelenou krajinou veľtrhu a Christoph tu vystupoval so svojou skupinou Pilgrim. A z nej si teraz na Schaffhausen Jazz Festival priniesol iba kontrabasistu Bossarda. Spomínané trio, rozšírené o holandského saxofonistu Ben van Geldera, ponúklo príjemný melodický moderný jazz s dvomi prepletenými hadmi, ktoré šikovne hrajú spoločné unisona či si kontrujú v sólovom dialógu. A navyše všetko podporované svelou rytmikou dávalo obrovskú radosť z hudby, precízne zahraných skladieb z najnovšieho albumu! Pre mňa prvý vrchol festivalu!

 

3. festivalový večer:
Priestorovo a zvukový príjemný Kammgarn opäť privítal trojicu účinkujúcich formácií aj v tretí festivalový večer. Ten otvorila skupina CLEMENS KURATLE Y-DIVIDE (Clemens Kuratle - bicie nástroej, Dee Byrne - alt saxofón, Chris Guilfoyle - gitara, Elliot Galvin - klavír a Lukas Traxel - kontrabas), ktorá združuje päť mimoriadne nezávislých hudobníkov z Anglicka, Írska a Švajčiarska. Líder kapely je bernský bubeník a skladateľ Clemens Kuratle, ktorého skladby nie sú samoúčelné. Po nekonvenčnom začiatku sa začali kryštalizovať kompozície s peknými unisonami gitary a alt saxofónu, podfarbované nenápadnými "vynálezmi" klávesov a samozrejme farebnou hrou bicích nástrojov. Myslím si, že na švajčiarskej jazzovej scéne treba silno počítať aj s hlasom Clemensa Kuratleho! Pre mňa druhý vrchol festivalu!

4ART QUARTETT (Marlies Debacker - klavír, Judith Wegmann - klavír, Nicolas Wolf - bicie nástroje a Lukas Briner - bicie nástroje) je zoskupenie štyroch hudobníkov, ktorí popchádzajú každý z rôznych štýlov - ako je jazz, klasická, nová a experimentálna hudba. Tvorili priamo v danom okamihu na pódiu, just in time a mňa nič iné nenapadlo po niekoľkých minútach iba "... a tie vrabce z toho tŕnia, štrnk-brnk do druhého tŕnia"! Prinám sa, táto jedinečná a nezameniteľná zvuková koláž, mi nijako nezaimponovala.

 

Záver tretieho festivalového večera však bol úplne z iného súdka! Súdka rytmicky nadšeného, melodického, ale i miestami tajomného a melancholického. A vincúrom bol LOUIS MATUTE LARGE ENSAMBLE (Louis Matute - gitara, Léon Phal - tenor saxofón, Zacharie Ksyk - trúbka, Andrew Audiger - klavír, Virgile Rosselet - kontrabas a Nathan Vandenbulcke - bicie nástroje), ktorý pod taktovkou ženevského gitaristu s honduraskými koreňmi pripravil ozaj pestrú a strhujúcu zmes radosti z hudby, vynikajúcich až omladzujúch rytmov, správne vygradovanú zábavu! Zdanlivo jednoduché veci strhli aj orítomné mpublikum a všetci si po vystúpení predchádzajúcej kapely hovorili, že nemusí byť náš obľúbený jazz tak niekdy zbytočne komplikovaný! Schválne, vypočujte si vychádzajúcu hviezdu švajčiarskej jazzovej scény Louis Matuteho a jeho sexteto z aktuálneho albumu Our Folklore! Pre mňa tretí vrchol festivalu!

4. festivalový večer:
Otvorila ho dáma s harfou - čiže JULIE CAMPICHE QUARTETT (Julie Campiche - harfa, Leo Fumagalli - tenor saxofón, Manu Hagmann - kontrabas a Clemens Kuratle - biecie nástroje). Povedzte mi, ktorá žena nie je zvedavá? Ale Julie je zvedavá príjmne a to čo objaví, si zásadne nenecháva pre seba. A výsledkom je hudobný jazyk tejto experimentálnej jazzovej harfistky, speváčky, skladateľky, producentky a kapelníčky. Aj s pomocou elektronických efektov nám otvorila svoj svet, ktorý je pre širšie publikum prijateľný a kompaktný. Jej mix jazzu, klasickej hudby a elektronickej hudby s občasnými avantgardnými prvkami, je príjemný na posluch a okamžite si vás podmaní! Pre mňa štvrtý vrchol festivalu!

Predposledná formácia v podaní CORIN CURSCHELLAS AND THE RECYCLERS (Corin Curschellas - spev, voc, comp, Csaba Palotai - gitara, Benoit Delbecq - klavír, Steve Argüelles - bicie nástroje, Patricia Dräger - akordeón a Lukas Traxel - kontrabas) bolo všetko iné, len nie jazz. Speváčka skladateľka Corin Curschellas, inak veľmi obľúbená a populárna, v čase festivalu oslavoval výročie 50 rokov na hudobnej scéne, pričom táto scestovaná, kozmopolitná graubündenská speváčka a skladateľka ponúkla svoje úpravy rómskych ľudových piesní, ale mihol sa i šansón či "obyčajné" pesničky, ... Jej kapelu tvorili skvelí hudobníci, ktorí s Corin kedysi hrávali v Paríži.

Záver 34. ročníka Schaffhausen Jazz Festivalu 2023 patri zaujímavému projektu KURT ROSENWINKEL & JEAN-PAUL BRODBECK (Jean-Paul Brodbeck - klavír, Kurt Rosenwinkel - gitara, Lukas Traxel - kontrabas a Jorge Rossy - bicie nástroje) a koncertnému programu The Chopin Project. V tomto projekte sa Chopinove skladby hrajú v klasickom jazzovom kvartete a treba poznamenať, že všetky skladby aranžoval švajčiarsky klavirista Jean-Paul Brodbeck. Chopinove etudy, prelúdiá či dokonca valčík sa v jazzovom kabáte publiku páčili, pričom spomínaní štyria hudobníci spájajú dynamiku klasickej interpretácie s rytmickým zážitkom moderného kvarteta. Môj piaty a posledný vrchol festivalu!

Moje pohľady a celkový dobrý pocit z tohto festivalu vám na jar budúceho roku ponúknem v mojej relácii Exkluzívne z jazzových pódií na Rádiu Devín v niekoľkých častiach. A veľmi rád sa na tento festival vrátim! Vďaka!