22. - 25.5.2024, Kulturzentrum Kammgarn, Schaffhausen, CH   18.06.2024

Už po tretí raz opäť v Schaffhausene na dobrom jazze! Švajčiarsky Schaffhausen Jazz Festival ma zaujal preto, pretože ponúka silný fokus na švajčiarsku jazzovú scénu. Hrajú tu jednoducho iba domáce formácie, čo pre mňa ako návštevníka festivalu zvonku, mi dáva silný prehľad o domácej jazzovej scéne! Samozrejme, iba z určitého pohľadu. Festival sa koná každoročne vo švajčiarskom meste Schaffhausen od roku 1990. Počas štyroch dní v polovici mája sa každoročne v Kulturzentrum Kammgarn predstaví približne desať formácií súčasného švajčiarskeho jazzu. Festival vznikol preto, lebo v Schaffhausene neexistovali žiadni propagátori súčasného jazzu, takže situácia bola pre hudobníkov aj fanúšikov neuspokojivá. Gitaristi Urs Röllin a Hausi Naef zorganizovali prvý jazzový festival v Schaffhausene od 16. do 19. mája 1990. Na festival sú pozvané predovšetkým fungujúce kapely zo súčasnej švajčiarskej jazzovej scény; okrem toho sa predstavia aj interpreti, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji švajčiarskeho jazzu. Švajčiarsky rozhlas SRF (Schweizer Radio und Fernsehen) vysiela záznamy koncertov od druhého ročníka festivalu. Počet návštevníkov má neustále vzrastajúcu tendenciu, pričom s mnohými tvárami som tu už stretol a takisto aj fotografi boli tí stí. A hlavná scéna je roky nemenná - Kulturzentrum Kammgarn, aj napriek faktu, že celý budova či komplex je v rekonštrukcii.

 

1. festivalový večer:
Právo slávnostného výkopu na tomto jubilejnom 35. ročníku festivalu získala formácia Nancelot (Nancy Meier, Camille Quinton, Eline Gros a Anett Kallai - flauta a Tilo Weber - bicie nástroje), ktorú vedie skladateľka, aranžérka a flautistka Nacy Meier priamo zo Schaffhausenu. Ide vlastne o flautové kvarteto s bubeníkom, ktorý toho veľa nenahrá. Ale je to Nancyn koncept - 4 rovnaké flauty, žiadna basové či inakšia a koncept, ktorý sa necha silno inšpirovať rastlinami. Mňa zaujala najviac posledná kompozícia, miestami mi pripomínala odkaz na Jiřího Stivína s výkrikmi, šepotom, spievaním a scatovaním cez flautu, ... Ten záver bol výrazním pokropením živou vodou!

Quiet Tree (Simon Spiess - tenor saxofón, Marc Méan - klavír a syntezátor a Jonas Ruther - bicie nástroje) je trio, ktoré ponúka chytľavý mix komponovanej a improvizovanej hudby, či ako hovoril festivalový bulletin "Popové teplo 80-tych rokov a vesmírnym jazzovým prístupom!" Táto trojica gradovala svoje skladby pomocou neustáleho opakovania, niekedy na úkor prekvapenia. Zmeniť občas farby mooga či tempa by prinieslo viacej farby do života na pódiu.

Čerešnička na torte hneď na záver 1. festivalového večera v podobe tria Evolution (Andreas Schärer - spev, Kalle Kalima - gitara a Björn Meyer - basgitara), ktorému kraľuje hlasový mág a virtuóz Andreas Schärer, ktorý dokáže naraz odpálť beat box, perkusívny zvuk a popri tom si ešte hmmmkať melódiu! Neuverioteľné! S Kalimom sa v tomto novom programe vašk zamerali na balady, ktoré dostali prednosť pred súčasným jazzom s elektronickou hudbou. Oboch majstrov vhodne a nenápadne dopĺňa švédsky basgitarista Björn Meyer. Opäť niečo nové, vzrušujúce a neopakovateľné! Môj 1. vrchol festivalu!

2. festivalový večer:
Priniesol prvé sklamanie na festivale v podobe Maria Grand Duo (Maria Grand - tenor saxofón a spev a Maya Keren - klavír). Ženevská saxofonistka, speváčka a skladateľka María Grand je jednou z hviezd tvorivej newyorskej scény. V Schaffhausene predstavila svoj nový projekt Anohin v duu s klaviristkou Mayou Keren. Avšak neistý spev a mierna neistota Marie, vyvolala po koncerte vo mne otázku, ako sa v New Yorku dievčatá 10 rokov živili. Hoci bulletin písal: "Cieľom nie je hrať "správne", ale dať voľný priechod zážitku so všetkými jeho rizikami a pôžitkami." No teda neviem ...

Sólo vystúpenia sú vždy tak trochu exibícia až onania! Ale bubeník a improvizátor Sheldon Suter (Sheldon Suter - bicie a perkusie) je ovplyvnený indonézskou gamelanovou hudbou a chimérickými klavírnymi skladbami Erika Satieho, ale aj minimalizmom Steva Reicha a vesmírom Mortona Feldmanna. Suter udržiava tenké, mnohovrstevnaté meditácie svojho sólového programu Berceuses et Nocturnes bez toho, aby sa uchýlil k loop strojom. Ktoré by možno priniesli trochu sviežeho vánku, ale rešpektujem takto jeho príjemné, chill-outové, echovo zasnené dlhé tóny a snívanie medzi hviezdami!

Záver štvrtkového festivalového večera patril kvintetu Dominic Egli Plurism (Dominic Egli - bicie nástroje, Feya Faku - trúbka, Sisonke Xonti -tenor saxofón, Mthunzi Mvubu - alt saxofón a Raffaele Bossard - kontrabas) a priniesol to pravé orechové! Traja dychári z Južnej Afriky so švajčiarskou rytmikou, so surovou zmyselnosťou, výbušným pokojom a zemitou hravosťou rozvíjajú piesňové melódie, viacvrstvové hnacie groovy a eruptívne sóla z kompozícií členov kapely. Koncertný program Plurism je založený na priateľstve a dôvere, spája vplyvy rôznych tradícií, kolektívnu improvizáciu a individuálne výpovede, aby vytvoril ucelený zvuk. Rytmus, napätie, energia, dynamika, molódie a improvizácie, krásne spolu súzvučiace - sa mi veľmi páčili! A s troškou kakofónie ako vzácnym korením to bolo jednoducho pre mňa super! Môj 2. vrchol festivalu!

3. festivalový večer:
Luzia von Wyl Ensemble (Luzia von Wyl - klavír, Roman Glaser - flauta, Nicola Katz - klarinet, Marcel Lüscher - bas klarinet, Maurus Conte -fagot, Régis Huby - husle, Karolina Öhman - cello, Christoph Utzinger - kontrabas, Fabian Ziegler - marimba a Lionel Friedli - bicie nástroje) vedie skladateľka a klaviristaka Luzia von Wyl, ktorá so svojimi deviatimi hudobníkmi experimentuje, až kým nepreletia iskry. Vytvárajú virtuóznu hudbu, ktorá nielenže rozširuje hranice jazzu, ale niekedy ich aj prekračuje - už len kvôli nástrojovému obsadeniu s klavírom, marimbou, bicími, sláčikmi a niekoľkými drevenými dychovými nástrojmi. Kompozície, pripomínajúce tretí prúd sú pekné, melodické, lyrické aa príjemné. A dávajú takisto priestor na improvizáciu! Môj 3. vrchol festivalu!

Jediným zahraničným účinkujúcim bolo holandské duo Oxeon (Sylvie Klijn - spev a Lea Gasser - akordeón), ktoré vytváralo všestranné dialógy medzi ľudským hlasom a akordeónom: niekedy unisono, potom polyfónne, intímne aj extrovertne, melancholicky aj náročne. Klasická hudba a jazz sa miešali s folkom. V podmanivej symbióze improvizácia a kompozícia dávajú vzniknúť živej a osobnej hudbe, ktorá jemne prenáša poslucháča do vzdialených svetov. Bolo to milé, hravé, úprimné a fajn!

Výsledkom spojenia švajčiarskej formácie The Great Harry Hillman a rakúskej skupiny Edi Nulz je transalpské sexteto The True Harry Nulz (Siegmar Brecher - bas klarinet, Nils Fischer - bas klarinet, David Koch - gitara, Samuel Huwyler - basgitara, Valentin Schuster - bicie nástroje a Dominik Mahning - bicie nástroje). Pred siedmymi rokmi šli do súťaže, ktorú nakoniec vyhrali. Ich živelná hudba alebo dva bas klarinety, gitara, dvoje bicích a elektrická basgitara sa postarajú o dômyselné aranžmány, unisono stereo efekty a improvizačné výbuchy, ale i melodické pasáže a hlavne skladby s vtipnými názvami - to je rakúsko-helvétska unikátna sila v najlepšej podobe a nasadení! Môj 4. vrchol festivalu!

4. a záverečný festivalový večer:
Otvoril ho 14-členný Bottom Orchestra (Kaspar von Grünigen - kontrabas, comp, text, lead, Almut Kühne - spev, Marina Tantanozi - flauta, Benjamin Weidekamp - alt saxofón, klarinet a bas klarinet comp, arr, Uli Kempendorff - tenor saxofón a klarinet, Sophie Bernado - fagot, Silvan Schmid - trúbka, Lukas Briggen - trombón, Manuel Troller - gitara, Antonia Ravens - harfa, Philip Zoubek - klavír a syntezátor, Evi Filippou - vibrafón, Gregor Hilbe - bicie nástroje, Miguel Ángel García Martín - perkusie). Leader, skladateľ, textár a kontrabasista Kaspar von Grünigen predstavil svoj druhý koncertný program s názvom Songs of Grund & Boden, ktorý kladie existenciálne otázky o našej ekonomike a spôsobe života. Treťoprúdový program je náročný, ale aj zábavný. Štrnásť hudobných osobností z Bazileja, Berlína, Kolína nad Rýnom, Toulouse a Maastrichtu prináša širokú škálu zvukov, dokonalé aranžmány piesní, skvelé improvizačné momenty a priamy ťah na bránu! Môj 5. vrchol festivalu!

Focus Natural je koncertný program švajčiarskej skladateľky a flautistky Linda Jozefowski (Linda Jozefowski - flauta, Domenic Landolf - tenor saxofón, Tabea Kind - kontrabas, Diego Pinera - bicie nástroje a hosť: Alessio Cazzetta - gitara), ktorá má poľskoé korene. Na pódiu citlivo načúva a pohotovo reaguje na svojich kolegov a jej program Focus Natural je zmesou moderných jazzových kompozícií a africky inšpirovaných groovov, pričom spoločnú niť tvoria rytmické experimenty. Focus Naturali je druh filozofie, v ktorej sústredenie a spontánnosť, koncentrácia a kreativita plynú prirodzene. Veľmi príjemný komorný a melodický akustický jazz! Môj 6. vrchol festivalu!

Záver festivalu patril hádam najznámejšiemu ambasádorovi švajčiarskeho jazzu vo svete - Erik Truffaz (Erik Truffaz - trúbka, Marcello Giuliani - basgitara, Alexis Anérilles - klávesové nástroje, Valentin Liechti - bicie nástroje a David Koch - gitara). Od konca 90. rokov Truffaz vo svojej hudbe spája žánre ako jazz, hip-hop, drum'n'bass, pop a elektronika a vytvára tak inovatívny a populárny mix. Jeho aktuálny koncertný program Rollin' & Clap zaviedol publikum do zlatého veku kinematografie: so svojou kapelou zloženou zo starých súputníkov a mladších predstaviteľov švajčiarskej a francúzskej jazzovej scény Truffaz interpretoval klasické filmové soundtracky. Bol to krásny a špeciálny darček k 35. výročie Schaffhausen Jazz Festivalu! Môj absolútny vrchol festivalu!