30.10. a 3.11.2024, Tampere, FIN 11.11.2024
Ako býva už zvykom či tradíciou, prvý festivalový večer, zo štvordňového Tampere Jazz Happening 2024 festivalu, patril na samostanej scéne Klubi trom skupinám z jednej krajiny! Keď som prišiel na tento výnimočný festival po prvý raz, tak ma čakala nádielka estónskeho jazzu (2017), o rok neskoršie to bol určitý výber z rakúskej jazzovej scény (2018), potom to bol výber z bohatej francúzskej jazzovej scény (2019, po koronovej prestávke nemecký jazz (2023) no a teraz v tomto roku 2024 to bolu štyri formácie z Portugalska! Prvé tri vystúpili tradične v prvý festivalový večer vo štvrtok na scéne Klubi. Je mi veľmi sympatický takýto model, že každý ročník dostane návštevník festivalu akúsi nádielku jazzu z tej-ktorej európskej krajiny! A poväčšine ide už o vyzreté formácie či hudobníkov!
Ako prvá zo skupín malej, ale veľmi jazzovej krajiny, ktoré je pre našinca tak strošku či veľmi, stále exotická, vystúpila na Tampere Jazz Happening 2024 formácia Mané Fernandes - "Matriz Motriz" (Mané Fernandes – el. gitara a spev, Mariana Dionísio – spev, Clara Salero – flauta, Vera Morais – spev, João Grilo – klavír, elektronika a spev a Brittanie Brown – tanec a choreografia). Vedie ju Mané Fernandes (* 1990), gitarista a skladateľ z Porta, ktorý študoval na Copenhagen Rhythmic Music Conservatory. Do Tampere prišiel predstaviť hudbu z albumu matriz_motriz, kde gitarista a klavirista spoločne s tromi ženskými vokálmi a flautou ponúkajú skladby silno ovplyvnené minimalizmom a súčasnou contemporary music. Bolo to snaživé, občas výbušné i prekvapivé, ale úprimné!
Druhú formáciu úvodného večera priviedol na pódium Demian Cabaud v koncertnom programe "Árbol adentro" (João Pedro Brandão – alt a soprán saxofón, José Pedro Coelho – tenor saxofón, João Grilo – klavír, Demian Cabaud – kontrabas a Marcos Cavaleiro – bicie nástroje), ktorý pochádza z Argentíny a študoval v Spojených štátoch. Už 20 rokov žije v Porte, je veľmi pracovitý a hral na vyše sto albumoch! Album Árbol adento je jeho najčerstvejším dielom, ktoré je inšpirované básnickou zbierkou mexického nositeľa Nobelovej ceny Octavia Paza. Na pódiu sme počuli vzrušujúce dialógy oboch saxofónov, s hypnotickým kontrabasom, farebným klavírom a pestrofarebnými bicími. Jednoducho sa niekoľko potôčikov zbiehalo v rieku, ktorá mohutnela a mohutnela!
Večer uzatvárala formácia Axes, s ktoru som sa stretol po prvý raz na festivale Internationales Jazzfestival Münster 2019, kde otvárala celý festival! Axes (João Mortágua – soprán saxofín, José Soares – alt saxofón, Hugo Ciríaco – tenor saxofón, Rafael Gomes – barytón saxofón, José Carlos Barbosa - basgitara a Pedro Vasconcelos – bicie a perkusie) vtedy hrali v zložení 4 dychy a dve sady bicích. Počuli sme kompozície z ostatného albumu Hexagon a geometria štruktúruje šesťdielne dielo interpretované sextetom a vedené Mortáguom od začiatku až do konca, ako sa dá predpokladať z názvov skladieb - Priamka, Uhol, Trojuholník, Štvorec, Päťuholník a Šesťuholník. Axes je v podstate saxofónové kvarteto s rytmikou. Paráda. Môj 1. vrchol festivalu!
A ako portugalské skupiny festival otvárali, tak jedna ho aj zatvorila - Bode Wilson s programom "Aether" (João Pedro Brandão – alt saxofón, flauta a organ pedalboard, Demian Cabaud – kontrabas a Marcos Cavaleiro – bicie a perkusie). Bode Wilson je len fikcia, kapela troch skúsených jazzových hudobníkov. Saxofonista-flautista João Pedro Brandão (* 1977), kontrabasista Demian Cabaud (* 1977) a bubeník Marcos Cavaleiro (* 1980) zdôrazňujú, že svoj oslobodzujúci jazz hrajú predovšetkým ako kolektív, ako jeden muž. „Naša hudba je založená na priateľstve, rešpekte a počúvaní, dialógu, rozhovore a debate.“ Čo aj potvrdzovali vo svojom experimentálno-improvizovanom trialógu plného energie a nasadenia!
Návšteva festivalu sa uskutočnila za finančnej podpory Literárneho fondu!