Marcus Miller Band, © Patrick Španko

29.10.2017, Ateliér Babylon, BA   30.10.2017

Rozlúčkovým koncertom alebo akousi čerešničkou na torte 43. ročníka jesenných Bratislavských jazzových dní 2017 bol v nedeľu koncert uznávaného afro-amerického skladateľa, producenta, multi-inštrumentalistu a hlavne fenomenálneho basgitaristu Marcusa Millera. Ten prišiel slovenskému publiku predstaviť hudbu zo svojho doteraz posledného štúdiového albumu s názvom „Afrodeezia“, ktorý bol nominovaný aj na cenu Grammy v kategórii Najlepší súčasný jazzový album. Jeho vznik úzko súvisí s rokom 2012, kedy sa Miller stal umelcom UNESCO pre mier. 

Marcus Miller, © Patrick Španko

Alex Bailey, © Patrick Španko

Jeho cieľom bolo vytvoriť album, ktorý by bol uznaním a oslavou rôznych hudobných štýlov, ktoré vyrastali zo skúsenosti otroctva a ťažkého, nepretržitého a napriek tomu radostného putovania k slobode. Afrodeezia sa nahrávala na rôznych miestach z celého sveta. „Chcel som sa vrátiť k pôvodnému zdroju rytmov, ktoré tvoria naše hudobné dedičstvo jazzu, duše, rytmu a blues ... nasledovať tieto prvky ako stopy od ich začiatkov v Afrike až po rôzne prístavy pozdĺž otrokárskej cesty.“ Pozadie, príbeh a silné posolstvo albumu prilákalo do bratislavského klubu Babylon naozaj mnoho divákov. Dôkazom bol rad fanúšikov, ktorý siahal až za roh budovy a fakt, že bolo vypredané. Nenechali sme sa odradiť ani nepriaznivým, mrazivým počasím a onedlho sme sa už potili v preplnenom klube. 

Alex Han, © Patrick Španko

Marcus Miller, © Patrick Španko

Marcus Miller začal koncert priamo, myslím že tak ako sme všetci čakali: groovujúcou rytmikou v podaní Alexa Baileyho a slapovou basovou linkou. Túto dvojicu subtílne podporoval a harmonickými postupmi podfarboval talentovaný klavirista Brett Williams, ktorý sa predviedol aj ako skvelý improvizátor s obrovským citom pre výstavbu sóla. O vynesenie nádherných melodických, vo väčšine spevných tém, sa v unisónach s Marcusom či medzi sebou starali Alex Han na alt saxofóne a Russell Gunn na trúbke. Alex Han bol vynikajúci v gradáciách a vo vrcholoch skladieb. Jeho energický a expresívny prístup k improvizácii sa výborne dopĺňal so zmyslom pre rytmické budovanie sól trubkára Russella Gunna. Pri väčšej dynamike kapely sa však trochu vytrácala konkrétnosť, za čo však nemohla kapela. Chválim dramaturgickú líniu koncertu, ktorá lišiacky využívala zmeny charakteru skladieb a ich tempá v tom správnom čase. 

Russell Gunn, © Patrick Španko

Brett Williams, © Patrick Španko

Medzi skladbami z nového albumu sme mohli počuť napríklad: Hylife, B’s River či Papa Was a Rolling Stone, v ktorej sa svojím sólom predviedli bubeník Alex Bailey a Marcus, ktorý využíval vo svojej hre okrem perfektnej techniky pravej ruky, aj efekty typu overdrive a octaver. V nasledujúcej skladbe I Love You Porgy siahol i po bezpražcovej 5-strunovej basgitare. Vrcholom večera sa pre mňa stala skladba Preacher’s kid, ktorú odohral na bas klarinete a venoval ju svojmu 92-ročnému otcovi. Nasledoval záver koncertu, obrovský potlesk a prídavok v podobe výbuchu tučného groovu staršej skladby Blast. Neviem ako vy, ale ja som si túto čerešničku na BJD 2017 skutočne vychutnal!

Marcus Miller, © Patrick Španko

Marcus Miller Band, © Patrick Španko