CD Kronthaler

BMC Records, 2024   23.09.2024

Nemecká rodáčka a mezzo-sopranistka Theresa Kronthaler sa vydala na kariéru v klasickej hudbe, kde zožala mnoho úspechov v rôznych telesách a divadlách ako Dusseldorf’s Deutsche Oper am Rhein, či Berlin’s Komische Oper, pričom si zaspievala dôležité roly v operách ako Così fan tutte, Carmen, Hamlet a mnoho ďalších. Pred deviatimi rokmi sa spojila s jazzovými umelcami - gitarista Kalle Kalima (čítaj exkluzívny rozhovor) a kontrabasista Oliverom Potratz, aby prepojili cesty opery, jazzu a rocku. Ich debutový album The Living Loving Maid skĺbil rôzne klasické obdobia s odlišnými prvkami jazzu, rocku a iných žánrov. Po dlhých deviatich rokoch prichádza toto netradičné trio s pokračovaním pod názvom Some Call Him Johnny Grey, kde si môžeme vypočuť unikátne spracovanie autorov ako Claudio Monteverdi, Antonio Vivaldi, John Dowland, ale aj populárnu hudbu od Stinga, Chris Cornella, Billy Corgana, či Richard Rogersa. Veľmi širokospektrálny záber kompozícii z odlišných období, žánrov a štýlov je reflexiou toho, že zoskupenie sa nebojí ísť nekonvenčnou cestou a hľadať nové možnosti. V takom ponímaní sa uberajú aj vo svojom zhudobnení, pričom im nejde o nejaké zachovanie tradície a štýlovosti. Protagonisti sa rozhodli preniesť diela týchto majstrov do súčasnej vlastnej podoby, pričom repertoár obohatili aj o vlastné kompozície. Album prináša 12 kompozícii, ktoré preskúšajú percepciu poslucháčov so svojou svojráznou estetikou. Dianie otvára baroková polyfónia kontrabasu a elektrickej gitary v spojení s tradičným operným spevom. V tejto inštrumentácii zasvietila najmä elektrická gitara, ktorá aj keď miestami hrá veľmi tradičné klasické figurácie pôsobí sviežo a originálne. Ak ste si mysleli, že si nikdy nebudete môcť vypočuť hoquetový štýl spevu v spojení s improvizáciou a jazzovým frázovaním, tak Kronthaler vám tento magický zážitok sprostredkuje. Rocková balada Black Hole Sun od Chrisa Cornella zasa dostala zaujímavý transparentný aranžmán s ambientnou zvukomaľbou a hrou s priestorom a časom. Táto poloha veľmi sedí fínskemu gitaristovi Kalimovi, ktorí sa týmto smerom uberá vo viacerých svojich projektoch. Kontrast odlišných štýlových prvkov v podobe ambientného aranžmánu a zvukomaľby voči opernému spevu sa najviac vygradoval v titulnej skladbe Johnny Grey. Osobne ma veľmi zaujalo aj spracovanie štandardu My Favorite Things, kde protagonisti uplatnili opačnú ideológiu a priniesli viacero prvkov a ozdôb z klasickej hudby do veľmi minimalistického, pomalého a transparentného aranžmánu. Určite treba vyzdvihnúť aj autenticitu prejavu Kalle Kalimu. Ten sa s absolútnou ľahkosťou adaptoval na výrazové prvky odlišných období klasickej hudby. Či už ide o ozdobovanie, figurácie alebo spôsob akým vedie hlasy a harmóniu v sprievode s Oliverom Potratzom ich prejav je na vysokej úrovni s veľkou dávkou autenticity. Niet pochýb, že sa venovali a študovali klasickú hudbu dôkladne, aj keď do nej pridali aj svoje charakteristické improvizačné črty s jazzovými a rockovými prvkami. Práve neustáli dialóg medzi tradíciou klasickej hudby a modernou interpretáciou je to, čo vytvára magický a pútavý sound tohto albumu. Jedným z takých momentov je Vivaldiho Vedrò con mio diletto, kde protagonisti postupne gradujú prerod od klasickej interpretácie k jazz-rockovej opere. Projekty ako Some Call Him Johnny Grey sa objavujú len zriedka a už vôbec nie v tak kvalitnom spracovaní ako v podaní Kronthaler. Z interpretácii je evidentné, že protagonisti, aj keď im nešlo o historicky poučenú interpretáciu boli dobre oboznámení s viacerými charakteristickými prvkami rôznych žánrov a období a dokázali s nimi majstrovsky narábať a pretvárať ich do originálnej modernej estetiky. Some Call Him Johnny Grey je neuveriteľne prepracované, atypické dielo, ktoré si jednoducho musíte vypočuť!

Hrajú:
Theresa Kronthaler – spev
Kalle Kalima – gitara
Oliver Potratz – kontrabas