La forge, 2024 02.09.2024
Duo albumy sú vždy náročnou výzvou po stránke kreativity a soundu. Komorná zostava ponúka samozrejme množstvo priestoru, ale aj neľahkú úlohu ako zaujímavo ho vyplniť s obmedzenou inštrumentáciou. Na čom sa určite zhodnú umelci aj kritici, že ak tam nie je chémia nebude to fungovať a tá francúzskemu duu v zložení Richard Bonnet – gitary a Michel Mandel – klrinety rozhodne nechýba. Vo svojej spoločnej „hudobnej kuchyni“ sa vydali objavovať rôzne príchute, ale najmä oddať sa intuícii a sile momentu. Album o dĺžke 9 kompozícii z pera Michela Mandela má skôr povahu voľnej improvizácie ako dopredu napísaných skladieb. Vzájomná komunikácia, transformácia, improvizácia a pestrofarebnosť sú stavebnými kameňmi celého albumu. Michel Mandel ako vášnivý klasický hudobník inšpirovaný Stravinskym, či Ericom Dolphym priniesol moderný a komplexný harmonický jazyk vychádzajúci z hudby 20. storočia, ale aj cit pre improvizáciu a minimalizmus. Jeho hru okorenil gitarista Richard Bonnet s bluesovým zázemím, ktorý má tiež záľubu v otvorenom priestore, avantgardnej hudbe a improvizácii. Výsledkom je fúzia rôznych inšpirácii a myšlienok, ktoré sa voľne odvíjajú vo veľmi spontánnej hre protagonistov. Ich mapou v improvizáciách je ich ucho a muzikalita, ktorá je fantastická. Neuveriteľne pútavo dokážu rozvíjať malé frázičky a motívy a pritom sa neboja odbočiť úplne do neznáma. Raz sa odváži skúmať jeden a druhý ho okamžite nasleduje a spolu vytvárajú famózny dialóg majstrovskej hudby. Vo svojej tvorbe ponúkli naozaj široké spektrum štýlov a farieb od minimalistických motívov, jazzových inšpirácii, blues cez voľné improvizácie a avantgardné, kvetnaté zvukové experimenty až po filmovú hudbu. Osobne som už dlho nepočul tak vynikajúco spracovaný duo album. Po melodickom, melancholickom úvode plnom unison v skladbe Gymnaste, to protagonisti naplno rozbalili vo voľnej improvizácii v skladbe A titre provisoire. V nej sa nebáli siahnuť aj po rozšírených technikách, perkusívnych, zvukových efektoch a celkovej hre so soundom, ktorý spontánne vygradoval do melodických ostinat protagonistov s výrazným, emotívnym kolísaním tempa. Qui vive zasa pripomína sprievodom klarinetu klasické prelúdium s improvizovanou melódiou gitary, kde Bonnet okrem melodickej invenčnosti predviedol aj zaujímavé rytmické frázy. Brigades prináša trochu sviežeho temperamentu a kvázi folkovú inšpiráciu. Tento album vás pohltí spontánnosťou a vynikajúcou muzikalitou. Protagonisti naozaj precítili každý tón a to je počuť na výslednom diele. Ponorte sa spolu s nimi do veľkého hudobného dialógu s názvom – Kitchen.
Hrajú:
Michel Mandel – klarinety
Richard Bonnet – gitary