CD Miklós Lukács Cimbiosis Trio

BMC Records, 2020   19.10.2021

Virtuózny maďarský cimbalista Miklós Lukács ešte stále objavuje neobjavené vo svete cimbalu! Množstvo rôznorodých projektov od folklóru, cez jazz, až po súčasnú hudbu sú dokladom toho, že Miklós dokáže nájsť unikátne miesto cimbalu v akomkoľvek hudobnom kontexte. V prestížnom maďarskom vydavateľstve sme ho mohli počuť už v rôznych formáciách od tria, kvarteta cez kvinteto až po väčšie obsadenia, pričom v interpretácii sme mohli počuť množstvo významných maďarských skladateľov ako Bartók, Kurtág, Eötvös, ale aj množstvo vlastnej a ľudovej tvorby. Na svojom konte má spolupráce s menami ako Charles Lloyd, Archie Shepp, Steve Coleman, Bill Frisell či Chris Potter. Minulý rok prišiel s ďalšou novinkou a to inovatívnym maďarským cimbalovým triom, v ktorom opäť posúva hranice cimbalovej tvorby. Toto inštrumentálne obsadenie je Miklósovi veľmi familiárne a v BMC už mal album s rovnakou zostavou s americkými jazzmenmi: CD Miklós Lukács, Larry Grenadier, Eric Harland – Cimbalom Unlimited (BMC Records, 2016). Album Music From The Solitude of Timless Minutes prináša 8 autorských kompozícií a oproti predošlým trio albumom je tu Lukács a jeho Cimbiosis Trio úplne hudobne otvorené. Ako už názov napovie, album sa pohráva v kompozíciách aj s percepciou času rôznym spôsobom. Niekde je striktne až mechanicky presný, inde cítime voľnú organickú pulzáciu s nepravidelnosťami.
Úvodná skladba Introduction to dream otvára album minimalistickým perkusívnym úderom stupňujúcim napätie a očakávania. Mechanicky opakujúci sa úder na štýl metronómu vstupuje do kontrastu so zvukomalebnými harmóniami cimbalu a perkusívnymi zvonmi. Kontrast je tu aj v rovine časovej, zatiaľ čo „metronomový úder“ si drží svoju pravidelnosť, cimbal a zvony si poľahky voľne prúdia nad touto časovou osou. Štýlovo by sme to mohli zaradiť ako fúziu minimalizmu, impresionizmu a expresionizmu. Celý album sa nesie v duchu určitej kombinácie súčasnej vážnej hudby, jazzu a folklóru. Tieto prvky sa však miešajú veľmi voľne a nenásilne. Ide skôr o organickú jednotu a protagonisti s týmito prvkami narábajú slobodne. Pri dramaturgii albumu je jasne počuť, že hudobníci si dali záležať na odlíšení spomínanej časovej percepcie. Voľné rubátové skladby a pasáže často strieda stabilnejší groove alebo nejaký rytmický konštrukt či motív. Badateľné je to najmä na rozdieloch kompozícií Nymphea a Memento, či Ode to a Death Knell a The Long Life of Emphemera. Čo je však evidentné, že protagonisti si našli vlastný štýl, ktorý len ťažko defragmentovať, ale jeho vznik odkazuje na prienik jazzu, folku a vážnej hudby. Tieto žánrové prvky sú však veľmi vkusným spôsobom realizované spôsobom voľnej improvizácie. Music From The Solitude of Timless Minutes je rozhodne zaujímavým počinom, ktorý dopĺňa pestrú paletu rôznorodého európskeho jazzu, pričom aj výrazne stavia na histórii európskej tvorby.

Hrajú:
Miklós Lukács – cymbal
György Orbán – kontrabas
István Baló – bicie nástroje