CD Sunna Gunnlaugs

Sunny Sky Records, 2023   23.05.2023

Sunna Gunnlaugs nie je našim čitateľom neznáma. Jej albumy sa pravidelne zjavujú na stránkach svetových médii zaoberajúcich sa jazzom, nevynímajúc tie naše. Túto jar nás obdarila už 5 albumom svojho tria, s ktorým nahráva a koncertuje už desať rokov. A je to počuť. Všetkých 8 kompozícii je z pera Sunny Gunnlaugs a jej spoluhráči si ich nesmierne užívajú. Je to zaujímavé v tom, že album jej manžela, Scott McLemora, ktorého recenziu si môžete prečítať tu, je z celkom iného súdka. Všetky kompozície na tomto albume sú optimistické, spevné. Už úvodné akordy a melódia titulnej skladby naznačí, v akom duchu sa bude niesť celá nahrávka. Darmo by ste hľadali zádumčivosť severanky, tak typickú pre mnohých jazzmanov pochádzajúcich zo Škandinávie. Druhá kompozícia Suddenly Autumn opäť začína veľmi konkrétnym melodickým úvodom. Melódie sú otvorené, dávajú dosť priestoru pre improvizáciu, v tomto prípade pre kontrabas. Bicie, ako je pre McLemora typické, udržujú napätie, hlavne švitorením činelov. Sunna nás neudivuje krkolomnými behmi po klaviatúre, ale jej sila je v konkrétnom tóne a neustálom udržiavaní melodickej linky. Trochu tej intimity a melanchólie zaznie na úvod Where the Winds and Waters Call, ale aj tá nakoniec začne swingovať a nasledujúca Sound of Summer je už opäť optimistický pohľad, tentoraz na leto s decentným sólom na bicie. Najviac ma dostala prenádherná Nicotune s kontrabasovým sólom, ktoré stále pláva na melodicko klavírnom základe, ktoré logicky vyústi do lyrickej improvizácie. Nádhera! Melodika Gunnlaugsovej má blízko k takým menám ako Jarrett či Bill Evans, ktorého považuje za svoj veľký vzor. Nie je to však žiadne kopírovanie, či opakovanie postupov. Je to skrátka európsko-americká hudba. Je tam uvoľnenosť, ale aj úžasné napätie s koreňmi niekde v minimalizme, tu ale nakoniec nasleduje katarzia. Jej hudba je tak schopná vytvárať silné obrazy a emócie. Pri mne sa jej to podarilo dokonale!

Hrajú:
Sunna Gunnlaugs - klavír
Þorgrímur Jónsson - kontrabas
Scott McLemore - bicie