20. - 29.4.2018, Tallin, Estónsko   13.05.2018

Niet pochýb o tom, že estónsky jazz je na vzostupe! Vznikajú mladé kapely, Estónska Jazzová Únia im všemožne pomáha s prezentáciou nielen doma, ale najmä v zahraničí. Pod názvom Jazz Present in Europe sa skrýva konkrétna pomoc/prezentácia originálnej estónskej jazzovej kreativity na prestížnych európskych festivaloch – vlani na fínskom festivale Tampere Jazz Happening mali špeciálny večer, kde vystúpili tri súčasné jazzové zoskupenia a tohto roku to boli a budú festivaly v Belgicku, Veľkej Británii, Fínsku (Pori Jazz Festival) a Nemecku (Xjazz a Elb Jazz). Do projektu je aktívne zapojená i Estónska turistická rada pre podnikanie, Estonia 100 (tento rok Estónsko oslavuje 100 rokov nezávislosti), Estónske ministerstvo kultúry a estónski hudobníci.

Najväčší baltický jazzový festival sa volá Jazzkaar, trvá od piatku do nasledujúcej nedele (20. - 29.4.2018) v prekrásnom historickom hlavnom meste Tallin. Ja som prijal pozvanie festivalu na posledných 6 dní. Celý festival, až na pár koncertov, sa odohráva v kreatívnom centre Telliskivi Loomelinnak. My sme si v Bratislave svoje továrne a haly nechali zbúrať - v Talline z nich majú nejedno kreatívne centrum plné ateliérov, obchodíkov, dielní, kaviarní, reštaurácií či galérií, ... A tu aj boli dve scény, vzdialené od seba iba 20 mestrov – väčšia Vaba Lava a menšia Punane Maja, kde sa odohrávala drvivá väčšina vystúpení, ale i okrúhlych stolov, prezentácií, ...

Festivalová dramaturgia bolo plne v rukách Anne Erm, ktorá dávala pomerne veľký priestor mladým domácim kapelám, pričom mnohorazy tieto formácie nemali nič spoločné s jazzom a to sa týkalo aj zahraničných skupín. Myslím si, že keď je v názve podujatia jazz, tak by kapely mali byť jazzové, či ním aspoň trošku "líznuté", aby to publikum zbytočne nemýlilo.

Málo jazzové, ale skvelé bolo vystúpenie Estonian Philharmonic Chamber Choir s dirigentom Kaspars Putninšom a švoricou hudobníkov – speváčky Kadri Voorand (ktorá o pár dní v sobotu vystupovala s veľkým úspechom na Jarných BJD) a Liisi Koikson a gitaristi Jaak Sooäär a Paul Daniel. Hoci nie som nadšencom zborového spevu, toto ma mimoriadne dostalo! Nápadité, svieže, skvelé, inovatívne! Ľudové piesne Veljo Tormisa v nevšednej a smelej úprave a interpretácii!

Prvým estónskym jazzovým umelcom, čo vydal album v renomovanom vydavateľstve ECM Records je skladateľ a klavirista Kristjan Randalu (teraz aktuálne CD Ansence). Nahral ho iba v triu s americkým gitaristom Ben Monderom a fínskym bubeníkom Markku Ounaskariom. A v takomto zložení sa predviedli i pred festivalovým publikom. Skladby Randalu, páčila sa mi najmä balada Shine, boli dynamické, plné súhry, ale akosi medzi hudobníkmi neprebehla tá povestná iskra, ktorá by celému vystúpenie dala tak potrebnú šťavu. Škoda – všetko bolo pripravené!

Americký jazz v plnej paráde nám predviedol trubkár Ambrose Akinmusire, ktorý posledné tri roky kraľuje v rebríčkoch ako najlepší americký trubkár, a jeho kvarteto! O nesporných kvalitách leadra nebudem písať, pretože čistý tón a nádherný zvuk sú samozrejmosťou. Jeho prednosti sa ukázali v balade, či v hutných dialógoch s klavírom a čím ma prekvapil najviac, bolo veľa nízkych tónov, medzi nimi ich bolo veľa blue. Poctivý a skvelý jazz!

Z iného súdka bolo vystúpenie tureckého hráča na akúsi lutnu s dlhým krkom – bağlama, spoločne s gréckym klaviristom a nemeckým perkusionistom. Ich world music vystúpenie s prvkami jazzu bolo cestovaním po svete, spoznávaním rôznych nálad a hlavne synergiou troch úplne rôznych hudobných nástrojov, za ktorými však bilo jedno srdce! Krásna reinterpratácia orientálneho i klasického soundu!

Na americké The Bad Plus som sa tešil obzvlásť, pretože majú nového klaviristu – Orrin Evansa! Trio je aktívne 17 rokov, po ktorých sa museli reštartovať. Teraz hrávajú vlastný pôvodný repertoárf a nie popové a rockové úpravy, ktoré ich preslávili po celom svete. Mám pocit, že príchodom Evansa získalo trio ešte na väčšej údernosti a dynamike, čím nám prezentovalo nový výrazný sound, ktorý sa mi páči viac ako ten predtým!

Druhou formáciou, na ktorú som sa tešil, lebo som ju doteraz ešte na živo nepočul, sú britskí Sons of Kemet, na čele so skvelým tenor saxofonistom Shabaka Hutchingsom (poznám ho z jeho druhej formácie Shabaka & The Ancestors z vlaňajšieho fínskeho festivalu Tampere Jazz Happening). V absolútne netradičnom nástrojovom zložení dve sady bicích nástrojov, tenor saxofón a tuba, vie toto kvarteto urobiť na pódiu i medzi tancujúcimi poslucháčmi neskutočnú náladu! Afro disco alebo chilloutová nálada je absolútne nákazlivá a to už od prvých tónov tuby. A ich zmes karibskej a africkej hudby, kombinovaná a okorenené prvkami rocku a jazzu, sa šíri rýchlejšie ako ebola!

Bol som absolútne fascinovaný, čo všetko dokáže iba ľudský hlas! Jeden z najexportnejších hudobných artiklov z Nórska sa volá Trondheim Voices, čo je šesť (tu v Talline iba päť) speváčok, ktoré dokonale ovládajú svoje hlasivky absolútnou fantáziou svojho sveta. V úplnej tme, občas za pomoci elektroniky, ale stále pod kontrolou, sa predviedli uprostred sály, v ktorej publikum sedelo dookola a ani nedýchalo. Hra svetla a tmy, šepotov a výkrikov, kreativity a magickosti! Treba rozhodne zažiť!

Viac ako len príjemným prekvapením bolo pre mňa vystúpenie tria Delbecq 3, ktoré je netradičným triom, ktoré kombinuje skutočné a nedotknuté africké vplyvy so súčasnou hudbou a fascinujúcim soundom. Klavírne melódie boli krásne klenuté, rytmy nákazlivé a umelecký zážitok skvostný.

V priebehu 7 mesiacov som zažil vystúpenie švajčiasrkeho klaviristu Nik Bärtscha a jeho skupiny Mobile už po tretí raz! Ale tu bolo predsa len iné, pretože dvaja členovia skupiny sa na ceste do Tallinu niekde stratili a tak na pódiu boli iba Nikov klavír a Nicolasove bicie nástroje a perkusie. Nik sa hneď na začiatku priznal, že takto v duu s bubeníkom vystúpia po prvý raz v živote. A veru nemali sa za čo hanbiť, pretože absolútny klavírny minimalizmus dostával takto ešte jasnejšie kontúry v súzvuku posvätnej energie, jazzovej improvizácie a hypnoticky pulzujúcej dynamiky. Navrhujem nezavrhovať toto duo a vystupovať častejšie!

O absolútny záver desať dňového festivalu sa postaral americký saxofonista Bill Evans so svojou spomienkou na 25. výročie koncertovania svojej vlastnej skupiny! Výborným sekundantom mu bol švédsky gitarista Ulf Wakenius, americký basgitarista Gary Grainer a americký bubeník Dennis Chambers. Evans vyrazil na európske 10 koncertné turné so zbrusu novým programom, ktorého energia a štava doslova príštili na všetkých v sále. Nádherné sóla striedali unisoná saxofónu a gitary, všetci sa výborne zabávali a tak sme si lepšiu bodku za výživným festivalom Jazzkaar 2018 nemohli ani želať! Vďaka celému tímu z festivalu a už teraz pozývam všetkých na jubilejný 30-ty ročník na budúci rok!