„Moja hudba je súčtom všetkých vplyvov a stretnutí, ktoré som v živote zažil.“   05.03.2026

Francúzsky huslista a skladateľ Clément Janinet (* 1983) patrí k výrazným osobnostiam súčasnej európskej jazzovej a improvizačnej scény! Po klasickom hudobnom vzdelaní študoval na Centre des Musiques Didier Lockwood a neskôr na Conservatoire national supérieur de musique et de danse de Paris, kde v roku 2007 získal ocenenie v jazzovom odbore a improvizovanej hudbe. Od začiatku svojej kariéry sa profiluje ako hudobník, ktorý prepája jazz s rôznymi kultúrnymi tradíciami. Fascinácia africkou a juhoamerickou hudbou ho priviedla k množstvu umeleckých stretnutí a cestovaniu, z ktorých postupne formoval vlastný, výrazne osobitý hudobný jazyk. Počas rokov spolupracoval s mnohými významnými hudobníkmi ako Didier Lockwood, Richard Bona, Magic Malik či Étienn Mbappé. Paralelne sa venoval aj divadelným a interdisciplinárnym projektom, napríklad v rámci súboru La Vie Brève, s ktorým sa podieľal na oceňovaných hudobno‑divadelných produkciách. Ako líder sa výraznejšie presadil v poslednom desaťročí. V roku 2017 založil kvarteto O.U.R.S. (Ornette Under the Repetitive Skies), v ktorom prepája free jazz s minimalistickými repetitívnymi štruktúrami a vplyvmi africkej hudby. Neskôr predstavil aj komornejšie projekty, napríklad trio La Litanie des Cimes, ocenené v programe Jazz Migration, či experimentálne zoskupenie Space Galvachers, ktoré kombinuje jazzovú improvizáciu s prvkami folklóru a world music. Janinetova tvorba sa pohybuje na hraniciach jazzu, súčasnej hudby, improvizácie a tradičných hudobných kultúr. Jeho projekty často vznikajú z medzi‑kultúrnych stretnutí a z dôrazu na osobitý zvuk nástrojov a kolektívnu improvizáciu. V exkluzívnom rozhovore pre 1.slovenský online jazz magazin skjazz.sk Clément Janinet porozprával o svojej hudobnej identite, o hľadaní nových zvukových možností huslí, o spolupráci s hudobníkmi z rôznych kultúr aj o projektoch, v ktorých prepája jazz, minimalizmus a tradičné hudby sveta.

 

 

* Vaša hudba má veľmi výraznú atmosféru a osobitý zvukový jazyk. Ako by ste opísali svoju umeleckú identitu?
Clément Janinet: „Myslím si, že moja umelecká identita je výsledkom mnohých ľudských aj hudobných stretnutí, ako aj mojej záľuby v rôznych druhoch hudby ako jazz, klasická a populárna hudba a vlastne hudba z celého sveta. Vďaka hudbe som mal šťastie veľa cestovať a počas toho stretnúť množstvo úžasných hudobníkov. Moja hudba je vlastne súčtom všetkých týchto vplyvov a stretnutí.“

* Pamätáte si konkrétny moment, keď ste si uvedomili, že hudba sa stane vašou životnou cestou?
CJ: „Veľmi jasne si pamätám deň, keď som sa rozhodol stať hudobníkom. Mal som 14 rokov a v skutočnosti som sa práve chystal s hudbou skončiť. Potom som však dostal príležitosť zúčastniť sa workshopu s jazzovým huslistom Didierom Lockwoodom. Na konci toho workshopu som vedel, že sa chcem stať hudobníkom. Mal som šťastie, že ma Didier Lockwood viedol ako mentor až do mojich dvadsiatich rokov.“

* Vaša hra na husliach často skúma textúry, rozšírené techniky a netradičné farby tónu. Ako vedome formujete svoj zvuk počas improvizácie?
CJ: „Vždy ma priťahovali aj iné nástroje než husle. V jazze nemám veľmi rád tradičný „klasický“ husľový zvuk s veľkým vibrátom a výraznou farbou tónu. Transkriboval som mnohých saxofonistov a trubkárov, ktorých zvuk obsahuje viac vzduchu a dýchania. Na husliach sa snažím nájsť menej zafarbený zvuk, ktorý mi pripadá prirodzenejší a menej štýlovo vyhranený. Rád tiež hrám na hraniciach možností nástroja a využívam rozšírené alebo súčasné techniky.“

* Vaše improvizácie niekedy pôsobia naratívne. Keď hráte, myslíte skôr v obrazoch, emóciách alebo v abstraktných hudobných štruktúrach?
CJ: „Nemyslím nevyhnutne v obrazoch alebo emóciách. Skôr sa snažím rozvíjať hudobný charakter prostredníctvom textúr, farieb a najmä prostredníctvom foriem a štruktúr.“

* Zdá sa, že opakovanie zohráva vo vašej hudbe dôležitú úlohu, najmä v projektoch ako Ornette Under the Repetitive Skies. Čo vás na repetitívnych štruktúrach priťahuje?
CJ: „Keď som začal písať hudbu pre Ornette Under the Repetitive Skies, cítil som sa trochu stratený a nebol som si istý, ktorým smerom sa vydať, pretože ma priťahovalo mnoho rôznych hudobných svetov. Uvedomil som si, že opakovanie je vlastne spoločným menovateľom hudby, ktorú mám rád: populárnej hudby, americkej minimalistickej hudby 20. storočia a jazzu. Preto som sa pokúsil písať hudbu, ktorá medzi týmito tradíciami vytvára mosty.“

* V Concerto pour Sokou prepájate európsku improvizáciu so západoafrickými husľovými tradíciami. Čo vás inšpirovalo k tomuto medzikultúrnemu dialógu?
CJ: „Dlho som sníval o tom, že budem hrať s hráčom na sokou. Sú to husle s jednou strunou, ktoré sa v rôznych podobách vyskytujú naprieč západnou Afrikou. Je to nástroj, ktorý v Európe takmer nikdy nevidno, a myšlienkou projektu bolo práve poukázať naň. Mal som šťastie stretnúť Adama Sidibého, ktorý je posledným profesionálnym hráčom na sokou v Mali. Stretol som ho v roku 2020 v Bamaku a z tohto stretnutia sa zrodil celý projekt.“

* Čo ste sa osobne naučili z práce s hudobníkmi z rôznych kultúrnych prostredí?
CJ: „Spolupráca s ľuďmi z rôznych kultúr je pre mňa zásadná! Zabraňuje tomu, aby sme sa uzatvárali do seba. V priebehu dejín hudobníci vždy cestovali a túžili objavovať novú hudbu a učiť sa od iných. Napríklad keď mal Johann Sebastian Bach dvadsať rokov, prešiel viac než 400 kilometrov, aby sa stretol s Dietrich Buxtehudem. Aj na osobnej úrovni sú takéto stretnutia veľmi obohacujúce a formujúce.“

* Vaše trio La Litanie des Cimes má výraznú komornú atmosféru. V čom sa písanie pre malé akustické zoskupenie líši od komponovania pre väčší ansámbel?
CJ: „Hudba La Litanie des Cimes je pokračovaním – bez bicích nástrojov – hudby, ktorú som napísal pre svoje kvarteto Ornette Under the Repetitive Skies. Formát tria je mimoriadne bohatý a veľmi slobodný. V tomto triu sú dva sláčikové nástroje a jeden dychový nástroj (husle, violoncello a klarinet). Kombinácie farieb zvuku sú nekonečné a rozdelenie úloh v rámci tria sa môže výrazne meniť. Hudba je navrhnutá tak, aby Élodie Pasquier a Bruno Ducret mohli veľmi slobodne vyjadriť svoje osobnosti a naplno prispieť k výslednej hudbe.“

* V projekte Garden of Silences ste spojili veľmi výrazné hudobné osobnosti. Aká bola hlavná myšlienka vzniku tohto kvarteta?
CJ: „V prípade Garden of Silences bolo cieľom inšpirovať sa starou hudbou – najmä neskorou renesanciou a raným barokom – aby sme našli nové priestory pre improvizáciu. Podobne ako samotná baroková éra, ktorá bola obdobím intenzívnej kultúrnej výmeny v Európe, aj ja som chcel vytvoriť európske kvarteto. Na toto dobrodružstvo som prizval nórskeho trúbkára Arve Henriksena, francúzsku akordeonistku Ambre Vuillermoz a nemeckého kontrabasistu Robert Lucaciua. Pred začiatkom projektu som ich takmer nepoznal a mal som veľké šťastie, že pozvanie prijali. Hudbu som písal tak, že som ako východiskové body použil diela skladateľov ako John Dowland, Emilio de Cavalieri, Dietrich Buxtehude a Marin Marais. Tak ako v mojich ostatných projektoch, aj tu som sa snažil pri komponovaní zdôrazniť osobnosť každého hudobníka a jeho vlastný hudobný svet.“

* Minulý rok ste vydali album Space Galvachers s netradičným nástrojovým obsadením. Môžete nám povedať viac o tom, ako tento projekt vznikol a aké je tvorivé posolstvo a energia za týmto albumom?
CJ: „Trio Space Galvachers pozostáva z dvoch sláčikových nástrojov (huslí a violoncella) a jedného ručne vyrobeného perkusívneho nástroja. V minulosti sme spolupracovali s umelcami z mnohých častí sveta – z ostrova Réunion, z Konga-Brazzaville, z Burkiny Faso a z ďalších miest. Keďže všetci traja pochádzame z rovnakého regiónu, z Burgundska, chceli sme sa pri tomto albume inšpirovať najbližšou folklórnou tradíciou: hudbou z Morvanu, malej horskej oblasti v strednom Burgundsku. Tradičné piesne sme upravili pomerne klasickým spôsobom, trochu podobne ako jazzové štandardy, hoci s dosť neobvyklým nástrojovým obsadením.“

* Keď spolupracujete s inými hudobníkmi, čo u nich hľadáte? Technickú zručnosť, osobnosť, otvorenosť, ochotu riskovať?
CJ: „To, čo ma na hudobníkovi zvyčajne pritiahne ako prvé, je jeho sound. Hudobný štýl alebo inštrumentálna technika prichádzajú až potom. Mám rád všetky druhy hudby, najdôležitejšie je, aby som z hudobníkov cítil oddanosť a úprimnosť. Priťahujú ma aj umelci s veľmi jedinečnými umeleckými cestami.“

* Spomínate si na nejakú spoluprácu, ktorá bola náročná a posunula vás?
CJ: „Každé hudobné stretnutie je príležitosťou učiť sa a klásť si otázky. Od hudobníkov, s ktorými mám možnosť hrať, sa učím veľmi veľa: o tom, ako chápu hudbu, ako vnímajú veci a aj o medziľudských vzťahoch. Veľmi ma priťahuje intenzita a oddanosť, ktorú hudobníci vkladajú do hudby. Hudobníci ako Arve Henriksen, malijská speváčka Mah Damba, Étienne Mbappé, Hugues Mayot, Joachim Florent, Aymeric Avice, Bruno Ducret, Élodie Pasquier, Clément Petit a mnohí ďalší ma naučili nesmierne veľa.“

* Keď komponujete, čo zvyčajne prichádza ako prvé – zvuk, melódia, rytmus alebo koncept?
CJ: „Keď komponujem, najskôr myslím na kontext: na hudobníkov, nástrojové obsadenie a na to, kde bude skladba uvedená. Potom definujem rámec – či už to nazvete konceptom, formou alebo štruktúrou. Až potom prichádzajú textúry a rytmický rámec a napokon melódie. Rád tiež znovu používam prvky zo starších skladieb a pracujem s nimi novým spôsobom.“

* Ako sa pripravujete na koncert – technicky aj mentálne? Máte nejaké rituály?
CJ: „Nemám žiadnu stál rutinu. Príprava veľmi závisí od kontextu koncertu. V skupinách, ktoré vediem, je pred vystúpením často veľa mimo hudobných vecí, ktoré treba zariadiť. Výzvou je zostať sústredený na hudbu a zároveň riešiť všetky tieto aspekty, čo nie je vždy jednoduché.“

* Turné a koncertovanie môžu byť veľmi intenzívne. Ako si udržiavate rovnováhu v osobnom živote?
CJ: „Mám rád intenzívne zážitky. Je vzrušujúce a zároveň veľká výsada stáť na pódiu s ľuďmi, ktorých obdivujete hudobne aj osobne, a hrať hudbu, ktorú milujete. Samotný koncert je však len veľmi malou časťou celého procesu – je tu aj cestovanie, administratíva, booking, produkcia či propagácia – no práve koncert je tým, čo všetky tieto obete robí zmysluplnými.“

* Akú úlohu zohráva vo vašej hudbe riziko? Vyhľadávate zámerne krehké alebo nestabilné momenty?
CJ: „Mám rád krehkosť v hudbe. Súvisí to aj s tým, že v mojich nedávnych skupinách nie sú rytmické nástroje ako bicie alebo perkusie, a tiež s relatívne jemným zvukom huslí. Podnecuje to hru s nástrojmi, ktoré zdieľajú podobnú citlivosť. Improvizácia zároveň udržiava hudbu živú, takže skladba nikdy neznie presne rovnako dvakrát. Spôsob, akým píšem hudbu – že ponechávam veľa priestoru pre interpretáciu a improvizáciu – podporuje ochotu riskovať aj individuálnu iniciatívu.“

* Čo momentálne hľadáte v hudbe? Je smer, ktorý vás priťahuje, ale ešte ste ho nepreskúmali?
CJ: „Vždy chcem skúšať nové veci. Zoznam projektov, ktoré by som chcel realizovať, by bol príliš dlhý na to, aby som ho tu opísal. Momentálne premýšľam o projekte venovanom francúzskej tradičnej hudbe s použitím tradičných nástrojov. Zároveň by som sa však v najbližších rokoch rád vrátil aj k elektrickejšiemu zvuku.“

* Ako by ste charakterizovali francúzsku jazzovú scénu?
CJ: „Francúzska jazzová scéna je veľmi bohatá! Silná tradícia jazzu a improvizovanej hudby tu existuje už od 60. rokov. S príchodom free jazzu sa rozvinula forma improvizovanej hudby, ktorá do seba začlenila prvky európskych hudobných tradícií, klasické nástrojové obsadenia, vplyvy súčasnej hudby aj stretnutia s hudobnými kultúrami z francúzskych zámorských území a bývalých kolónií. Všetky tieto vplyvy dávajú francúzskej scéne skutočnú osobitosť a vitalitu. Vysoká úroveň hudobného vzdelania a rastúci počet hudobníkov zároveň vytvárajú silnú generačnú aj štýlovú rozmanitosť. Francúzsky kultúrny a sociálny systém navyše podporuje živý umelecký život, čo umožňuje improvizovanej hudbe prosperovať.“

* Aké sú vaše plány na najbližšie obdobie? Máte nejaké nové projekty a koncerty?
CJ: „S Garden of Silences vyjde prvý album v maďarskom vydavateľstve BMC Records v máji a v rokoch 2026 – 2027 sa chystáme na turné. La Litanie des Cimes & Mah Damba budú takisto pokračovať v koncertovaní. Momentálne pracujem na vzniku nového tria pre rok 2027, ako aj na viacerých kolaboratívnych projektoch s ďalšími hudobníkmi, ktoré sú plánované na roky 2027 a 2028.“

* Ďakujeme za rozhovor!