Logo © Patrick Španko

21.4.2018, Brémy, D   05.05.2018

Prvá polovica programu posledného dňa sa už tradične zameriava na domáce kapely z rôznych kútov Nemecka. Rôznorodý program priniesol etablované mladé talenty z centier jazzu, ktorými bezpochyby sú: Mníchov, Hamburg, Berlín, ale aj z odľahlejších scén mimo najväčších miest. Hudobne prekvapili zaujímavé projekty s unikátnym štýlovým smerovaním, či zaujímavé netradičné formácie. Opäť na troch scénach a všetko pod názvom German Jazz Expo.

Tobias Hoffmann © Patrick Španko

Max Andrzejewski © Patrick Španko

Nemeckú prezentáciu odštartoval Max Andrzejewski s projektom Hütte, ktorý je akýmsi návratom ku koreňom, ale nie tak úplne v zmysle jazzovej tradície ako by si väčšina predstavovala. Áno hudba vychádzala zo swingu, blues a jazzovej tradície, ale je podaná s expresívnou slobodou a odvážnosťou avantgardy. Zoskupenie sa pohrávalo s kontrastom tradičného soundu a experimentálnymi polohami. Hlavným ťažiskom vystúpenia bola spontánnosť, expresivita, sloboda vyjadrovania a neustále zmeny v tradičnom a modernom spracovaní. Kvinteto sa nebálo zachádzať do neprebádaných vôd a skúšať nové možnosti akustického free jazzu.

Théo Ceccaldi © Patrick Španko

Daniel Erdmann © Patrick Španko

 
Formácia Daniel Erdmann's Velvet Revolution patrí v súčasnosti k najzaujímavejším a veľmi invenčným akustickým jazzovým zoskupeniam. Netradičné trio spájajú husle, saxofón a vibrafón, pričom výsledkom je veľmi originálny sound, ktorý sa vymyká akýmkoľvek konvenciám jazzového tria. Protagonisti napriek malému obsadeniu dokázali pomocou invenčných techník a pestrého frázovania vytvoriť širokú paletu farieb. Ich eklektická tvorba pretkaná množstvom inšpirácií jazzovej tradície, avantgardy, klasickej hudby a minimalizmu, mala základ v silnej emócií a sugestívnosti, vďaka ktorej skladby rozprávali svoj príbeh. Velvet Revolution dokázalo invenčným spôsobom aktualizovať tradíciu a v ich podaní swing už nie je swingom 30-tych a 40-tych rokov. Daniel Erdmann's Velvet Revolution svojim vystúpením ukázalo ako sa dá ostať v rozmedzí jazzu s malými žánrovými presahmi, no napriek tomu priniesť veľmi moderný sound bez pomoci elektronických technológií.

Shinya Fukumori © Patrick Španko

Shinya Fukumori Trio © Patrick Španko

Shinya Fukumori síce nepochádza z Nemecka, ale už dlhé roky pôsobí na jazzovej scéne v Mníchove. So svojim triom priniesol výnimočné prepojenie východných tradícií s jazzom. Zoskupenie postavilo svoju hudobnú tvorbu na jednoduchosti a estetike minimalizmu. Jemné balady ťažili s ľahko zapamätateľných pentatonických melódií a striedmeho ostinátneho sprievodu. Melancholické plochy, repetitívnosť a prevažne subtílna poloha tvorili hlavné jadro koncertu. Zasnený a meditatívny charakter tvorby mali relaxačný účinok, ale nakoľko protagonisti prinášali len málo dynamických a zvukových kontrastov, vystúpenie upadlo do veľmi monotónneho výrazu, ktorý po čase omrzel a už nemal čo ponúknuť.

Benjamin Schaefer © Patrick Španko

Kathrin Pechlof © Patrick Španko

Projekt Benjamin Schaefera – Quiet Fire zlučuje päť mladých talentov nemeckej scény, ktorí patria k vyhľadávaným  jazzmanom v Európe. Zaujímavé kompozície kombinovali rôzne vplyvy od jazzu, cez klasickú hudbu až po pop music. Príjemným spestrením bola harfistka Kathrin Pechlof, ktorá vniesla svojou hrou do celkového konceptu množstvo farieb a nekonvenčný jazzový sound. Vystúpenie oscilovalo medzi nakomponovanými časťami a veľmi spontánnymi vzájomnými interakciami medzi hudobníkmi. Kreativita umelcov neostala len pri konvenčných melodických frázach, ale pri improvizáciách invenčne pracovali so sonoristikou nástrojov. Vynikajúco dramaturgicky rozvrhnuté vystúpenie uzavrel päťhlasý zborový spev protagonistov.  

Benjamin Schaefer – Quiet Fire © Patrick Španko

Klaňačka © Patrick Španko