22. - 24.7.2022, Diersbach, A   12.08.2022

Už po tretí raz sa konal Inntöne Jazz Festival vo forme Open Air! Začala to pandémia v roku 2020, kedy organizátor musel zrušiť po vyše 20-tich rokoch koncerty v drevenej stodole a doslova na vedľajšej zelenej lúke postaviť pódium pod holým nebom. Festival napriek tomu nestratil svoje čaro farmárskeho a dedinského prostredia a zostal tak verný svojej výnimočnej dramaturgickej chémii Paul Zaunera, ktorá sa snaží priniesť pestrú hudbu pozostávajúcou z rôznych žánrov, zameranú najmä na akustický aspekt jazzovej hudby! Zdá sa, že aj dátum - koniec júla sa už takisto stabilizoval.

Ľudia si prinesú zo sebou turistické stoličky alebo ležadlá či deky a pod holým nebom či večernými hviezdami, môže sledovať jednotlivé vystúpenia účinkujúcich. Aké jednoduché - odpadáva tak vyslovene dusné prostredie starej drevenej stodoly, nekonečné horúčavy v nej i prenikanie rušivých zvukov počas koncerte do nej. Teraz je všetko pod holým nebom a zdá sa, že všetci sú spokojní. Festival môžu navštíviť dokonca aj takí, ktorí nemajú lístok, ale môžu sa pohybovať v gastro-priestore, v rámci ktorého je aj bývalá ošípáreň, na koncerty upravená a čistá, a hlavne premenovaná na St. Pigs Pub. Tu bývajú skvelé nočné vystúpenia, plné nečakaných zvratov a prekvapení, energie a dobre nálady vybičovanej do maxima! Ten rok po tri večery tu vyhrávala formácia Gary Smulyan - Jim Rotondi "Dameronia's Legacy Allstars", ktorá hrala v zložení: Gary Smulyan - barytón saxofón, JIm Rotondi - trúbka, Andrea Pozza - Fender Rhodes klavir, Aldo Zunino - kontrabas a Bernd Reiter - bicie nástroje. Tieto mená mohli s kľudom hrať aj na hlavnom pódiu! To nasadenie, energia a láska k jazzu boli fantastické!

1. festivalový deň - piatok
Otvoriť tohtoročný troj-dňový jazzový maratón Inntöne Jazz Festival dostala formácia viac ako povolaná! Prišla priamo z mesta jazzu - New Orleans a bola to Tuba Skinny (Barnabus Jones - trombón, Robin Rapuzzi - washboard, Greg Sherman - gitara a spev, Craig Flory - klarinet, Max Bien-Kahn – gitara a banjo, Shaye Cohn - cornet a Todd Burdick - tuba). Veselá partia s ešte veselšou hudbou, ktorá zachytáva dejiny jazzu, otvorila celý festival viac ako dobre. Jej zvuk čerpá zo širokej škály hudobných vplyvov - od spirituálov po blues, od ragtimu po tradičný jazz - a evokuje bohaté hudobné dedičstvo ich neworleanského domova. Bolo to svieže, veselá a dôstojné! Toto septeto viedla mladá hráčka na kornete Shaye Cohn a Tuba Skinny si hneď vynútila aj prvý prídavok! 

Americká speváčka Samara Joy je novou hviezdou vydavateľstva Verve a jej hviezda s hlasom hladkým ako zamat stúpa s každým vystúpením. Po víťazstve v Medzinárodnej jazzovej vokálnej súťaži Sarah Vaughan 2019 dokončila nahrávanie svojho debutového albumu, na ktorom Samaru podporuje Pasquale Grasso Trio (Samara Joy - spev, Pasquale Grasso - gitara, Mathias Allamane - kontrabas a Malte Arndal – bicie nástroje)! Ale čerstvo vydaný album ste si po koncerte nemohli kúpiť, lebo sa v rámci jej európskeho turné pár dní pred vystúpením na Inntöne Jazz Festivale vypredalo! Taliansky skladateľ a virtuózny gitarista Pasquale Grasso už dvanásť rokov žije v New Yorku a so svojím triom skvele doprevádzal Samaru Joy, ktorá hádam najviac zaujala piesňou Dizzy Gillespieho Ooh-Shoo-Be-Doo-Bee, ale i celkovým príjemným vystupovaním a famóznym silným, čistým a istým hlasom!

Záver večera patril hviezde svetového formátu - hráčovi na akordeóne, melodike, klávesových nástrojoch ..., ktorým nebol nik iný ako 86-ročný Hermeto Pascoal z Brazílie (Hermeto Pascoal - akordeón, melodika, klávesové nástroje, ... Itiberê Zwarg - basgitara a perkusie, André Marques - klavír a perkusie, Jota P - saxofóny, flauta a píšťalka, Fabio Pascoal - perkusie a Ajurinhã Zwarg - bicie a perkusie). Ak poznáte album Milesa Davisa Live-Evil, tak tu Hermeto účinkuje taktiež. Priznám sa, mal som zimomriavky, pretože som zažil túto svetovú legendu po prvý raz naživo! Jeho kapela bol vynikajúca, hral tu i Hermetov syn Fabio na perkusiách. Inak kapela bola skvelá aj bez samotného Hermeta, dávala fantastické rytmy a polyrytmy, dynamiku či pozitívnu energiu. Celý koncert bola jedna veľká radosť zo života po stojačky a v tanečnej nálade! Prvý vrchol festivalu!

2. festivalový deň - sobota
V sobotu koncerty začínal presne na obed čiže o 12. hodine. Čakalo nás päť formácií, z ktorých tá úvodná propravila skvelú zmes world music a jazzu alebo nám hrali Iránec Alireza Mortazavi - santur (niečo medzi cimbalom a citarou) a Nemec Markus Stockhausen - trúbka a krídlovka. V obednom slnku sa krásne niesli dlhé vzdušné tóny Markusovej trúbky, ktoré podfarbovali viac rytmické tóny santuru. Táto neobyčajná symbióza skvelo naznačovala a žila priamo na pódiu harmonické spolužitie rôznych kultúr!

Dievča z Oregonu alebo Nicole Glover sa s hudbou zoznámila prostredníctvom otcovej zbierky platní a študovala v programoch zameraných na výučbu jazzovej hudby a prípravu študentov na koncertovanie a vystupovanie, ako sú napríklad oceňovaný American Music Program a Next Generation Jazz Orchestra. Postupne spolupracovala ozaj s plejádou tých najlepších na svete a v roku 2020 bola pozvaná do superskupiny Blue Note ARTEMIS. Nicole Glover Trio (Nicole Glover - tenor saxofón, Tyrong Allen - kontrabas a Kayvon Gordon - bicie nástroje) predviedlo spirit jazz na vysokej úrovni, so skvelou Nicole v popredí. Ako prídavok zaznela jej skladba Blues for Mel Brown, čo bol jej prvý učiteľ! Druhý vrchol festivalu! 

 

Ďalšou ženou na pódiu v úlohe leaderky bola speváčka Dana Master so skupinou (Dana Masters - spev, Cian Boylan - klavír, Dave Redmond - kontrabas a Darren Beckett - bicie nástroje), ktorá pochádza z juhu Spojených štátov, ale cez Mineapolis a Los Angeles našla svoj domov v Severnolm Írsku. Práve tu, v Írsku, ju náhodné stretnutie s jazzovým trubkárom Linley Hamiltonom katapultovalo do sveta írskej jazzovej scény a zapálilo v nej chuť po vyjadrení, slobode a muzikantstve, ktoré v sebe jazz nesie. Vďaka jazzu, ktorý sa spája s hudbou, na ktorej vyrastala (soul, funk, r&b a gospel), zistila, že môže rozprávať nielen svoj príbeh, ale aj neuveriteľne bohatý príbeh žien a mužov, ktorí ju vychovali. 6 rokov vystupovala na turné so spevákom Van Morrisonom a teraz kráča hrdo a sebavedome po vlastnej ceste, na ktorej ju zdobí sýty, krásny a istý spev, ktorý sa pohybuje v rovine easy listening jazzu!

Konečne niečo z domácej rakúskej scény! Christoph Pepe Auer Quartet (Christoph Pepe Auer - bas a kontra bas a klarinetklacl, Clemens Sainitzer - cello, Mike Tiefenbacher - analógový syntezátor Christian Grobauer - bicie nástroje) prišiel na pódium s moderným jazzom zvukovo postavenom na sounde cella, analógového syntezátoru a klarinetových farebných impresiách. Prišiel odprezentovať program totožný s posledne vydaným albumom White Noise, ktorý obsahuje výlučne pôvodné kompozície, najmä z Auerovej autorskej dielne. Veľmi odvážne, neošúchané a svieže kompozície mu publikum potvrdilo, že sa Christoph Pepe Auer vydal tým správnym smerom!

Záver sobotňajšieho večera patril zábave postojačky alebo koncertu, ktorý popri skvelej hudbe aj zabavil a aj sme si zatancovali! Richard Bona & Alfredo Rodriguez Trio (Richard Bona - basgitara a spev, Alfredo  Rodriguez - klavír a Ludwig Alfonso - bicie nástroje) predviedlo výkon hodný standig ovations - však aj bol! Kubánsky klavirista Alfredo Rodruguez, inak veľký fanúšik ruskej klavírnej školy, ukázal doslova paľby na klavíri, ovoľnené obrovské množstvo energie a melódií. Richard Bona bol tradične cool, vtipný a veselý, zapojil i obecenstvo do spoločného spievania a kubánsky bubeník Ludwig Alfonso spoľahlivo a energicky držal a dopredu hnal celé trio. Počuli sme mix kubánskej hudby a jazzu, či tradičné kubánske piesne v jazzovom kabáte - melodické, spevné, krásne! Vrcholom bola pieseň San, San, San s mohutným chorálom prítomného publika! Tretí vrchol festivalu! 

3. festivalový deň - nedeľa
V nedeľu, opäť od dvanástej v plne poľnej, päťkapelový maratón rozbiehalo argentínskae duo Aguamadera (Maria Cabral - spev a Marco Grancelli - akustická gitara), ktoré prišlo s tradičnými juhoamerickými piesňami, ktoré skvelo rozbehlo posledný festivalový deň. Bolo to príjemné a hlavne nenútené! 

Jonathan Kreisberg Quartet (Jonathan Kreisberg - gitara, Marko Churnchetz - klavír, Phil Donkin - kontrabas a Karl Henrik Ousback - bicie nástroje) zavítal v rámci svojho veľkého európskeho turné aj na Inntöne Jazz Festival aby potvrdil, že si neustále potvrdzuje meno jedného z najpresvedčivejších jazzových skladateľov a interpretov. Jeho štýl a prístup, ktorý kombinuje nadčasovú melodiku s progresívnymi líniami a textúrami, si vytvoril silnú skupinu fanúšikov a ovplyvnil mladých gitaristov po celom svete. Mňa osobne zaujal i slovinský klavirista Marko Čurncez, ktorý si buduje aj vlastnú kariéru skladateľa a klaviristu. Škoda, že sme počuli takmer iba jazzové štandardy a nie vlastnú tvorbu. Ale toto vystúpenie patrilo k tým najkompaktnejším na celom festivale! 

Živá legenda dejín jazzu, chodiaca encyklopédia jazzu a 78-ročný skladateľ a klavirista Monty Alexander (Monty Alexander - klavír, Luke Sellick - kontrabas a Jason Brown - bicie nástroje). Neúnavne cestuje po svete s rôznymi projektmi a teší celosvetové publikum, ktoré priťahuje jeho živá osobnosť a oduševnený odkaz. Jeho temperamentné poňatie je založené na nadčasových skutočnostiach: nekonečnom tvorení melódií, šumivých groovoch, sofistikovaných hlasoch, romantickom duchu. Počas každého vystúpenia Alexander uplatňuje túto estetiku v repertoári zahŕňajúcom širokú škálu jazzových a jamajských hudobných prejavov - americký songbook a blues, gospel a bebop, calypso a reggae. Je zdokumentovaný na viac ako 75 albumoch! Sedem desaťročí v hudbe! Pri počúvaní jeho hudby a hry sa človek zastaví v čase a v priestore a nevníma nič iné ako len jazzovú krásu života! Štvrtý vrchol festivalu!

Mario Rom's Interzone (Mario Rom - trúbka, Lukas Kranzlbinder - kontrabas a Herbert Pirker - bicie nástroje) je najpopulárnejšia jazzová kapela nielen v rodnom Rakúsku, ale patrí k popredným vývozným artiklom po celej Európe! Charizmatický Mario Rom prišiel na festival predstaviť svoj najnovší album Eternal Fiction, plný krásnej autorskej hudby. Trio dokazuje všetky svoje vynikajúce kvality a jednoducho vie, ako premeniť jazz na opojný a veľmi zábavný zážitok, pričom sa mu podarí trafiť presne tú správnu nôtu. Títo traja hudobníci definujú svoj vlastný štýl! Pozemská nádhera! Piaty vrchol festivalu! 

Úplný záver Inntöne Open Air Jazz Festivalu 2022 patril Gerald Clayton Triu (Gerald Clayton - klavír, Joe Sanders - kontrabas a Gregory Hutchinson - bicie nástroje), ktoré prišlo predstaviť nový album Bells on Sand (Blue Note, 2022). O tomto albume hovorí samotný Gerald Clayton: "Rád uvažujem o zvone ako o ľudskom hlase, o piesni v nás, ako aj o posolstve - pocite, emócii, ktoré sa skrýva za touto piesňou, ktorú spievame. Piesok odkazuje na neustále sa meniacu krajinu, na premenlivosť pôdy, na ktorej stojíme. Zvoníme zvonmi a spievame piesne, zatiaľ čo piesok pod nami sa pohybuje. Sme stále v pohybe, formovaní prírodnými živlami: slnkom a mesiacom, vodou a vetrom." Čo povedať v krátkosti o tomto koncerte? Niečo úžasné, neuveriteľné, nadpozemské, fascinujúce, ... Všety naj ... slová sem! Nádherné vyvrcholenie celého magického festivalu! Ďakujem Ti Paul Zauner! Si ten najväčší dramaturgický  a promo kúzelník! Šiesty vrchol festivalu!