27. - 29.1.2023, Theater Regensburg, D   31.01.2023

Po prvý raz v nemeckom meste Regensburg v Bavorsku a rovno na 1. ročníku zbrusu nového festivalu Internationales Jazzfestival Sparks and Visions 2023! Kde iní festivaly zatvárajú, prerušujú alebo dokonca rušia, v Regensburgu naopak predstavili nový trojdňový jazzový festival, ktorý bol v Theater Regensburg. Organizátorke a umeleckej riaditeľke festivalu Anastasii Wolkenstein spolu s partnermi Divadlom Regensburg, Regensburg Tourism a Regensburgským kultúrnym oddelením sa podarilo vniesť slnko do pochmúrneho januárového weekendu, pretože vystúpili zoskupenia, ktoré chutia jazzovému publiku i tomu, ktoré má menej skúseností s týmto umeleckým hudobným žánrom. Navyše, v divadle bolo príjemne - je to celkom iný a výnimočný priestor, s vynikajúcou akustikou, v ktorom sa jazzoví hudobníci cítia ako ryba vo vode. Celkovo sme počuli 9 formácií, 34 hudobníkov z 12 krajín a pestrú zmes moderného jazzu, klasiky, folku a jazzrocku. A nad tým všetkým kraľovala scéna, o ktorej vizuál sa postaral regensburský svetelný umelec Karl Iaro.

1.festivalový večer:
Otvorenie celého festivalu pripadlo domácej čiže nemeckej formácii Julia Hülsmann Heaven Steps To Seven (Julia Hülsmann - klavír, Lisa Bassenge - spev, Aline Frazao - spev, Mia Knop Jacobsen - spev, Stephan Braun - violoncello, Marc Muellbauer - kontrabas a Eva Klesse - bicie nástroje), ktorú vedie kreatívna postava nemeckej i európskej jazzovej scény - skladateľka a klaviristka Julia Hülsmann. Vo svojom novom koncertnom programe Heaven Steps To Seven použila veľmi netradičný koncept s tromi speváčkami, rytmikou, kde kraľoval modernista a hráč na cello Stephan Braun. Veľmi sa mi páčilo netradičné spracovanie pesničky Come Together od Beatles, ktorá sa stala pre Juliu cez pandemické obdobie doslova hymnou! Rôzne zostavy akoby predznamenali aj pestrý koncert s krátkym a vtiným prídavkom! Skvelé!

Zo Fínska prišla predstaviť vlastné kompozície skladateľka a saxofonistka Linda Fredriksson zo svoho debutového albumu Juniper (recenzia albumu tu) (Linda Fredriksson - barytón a alt saxofón, Tuomo Prättälä - klávesové nástroje, Mikael Saastamoinen - kontrabas a Olavi Louhivuori - bicie nástroje). Všetky skladby pôsobia na poslucháča príjemne, upokojujúco, nenásilne, prirodzene, ale na druhej strane mierne prekvapujúco až netradične. Bola to akási severská melanchólia v zamrznutej kráse v podaná štyroch silných hudobných osobností! Pre mňa prvý vrchol festivalu!

Večer zakončila britská formácia Enemy (Kit Downes — klavír a Hammond B3 organ, Frans Petter Eldh (čítaj exkluzívny rozhovor - kontrabas a James Maddren — bicie nástroje), ktorej vystúpenie ma veľmi nevzalo. To, čo predviedlo toto trio je možnože vízia budúcnosti - veľa nôt / málo nôt, akoby si hral každý sám pre seba, málokedy boli prieniky harmonického, melodického a predovšetkým rytmického vesmíru. Príjemným osviežením bol sound Hammond organu. Ale inak - táto hudobná dezorientácia ma viac vyrušovala ako upokojovala.

2.festivalový večer:
Sobotňajší večer bol v znamení trií, ale každé boli úplne iného razenia! Začína albánsko-šviačiarska speváčka Elina Duni (Elina Duni & Robert Luft ft Corrie Dick (Elina Duni - spev, Robert Luft - gitara a Corrie Dick - bicie nástroje a klavír) so svojím triom. Počuli sme úpravy albánskych ľudových piesní, potom pesničky inšpirované Sinajským poloostrovom, kde kapela nútene skysla na 5 mesiacov v rámci covidu, či škótsku i francúzsku ľudovú alebo skvelý scat Eliny (čítaj exkluzívny rozhovor). Silné je aj prepojenie dvoch spriaznených duší Elina - Rob. Mňa veľmi zaujala balada Don't Cry, ako prídavok, z pera bubeníka Corrie Dicka, ktorý ju hral na klavíri. Pre mňa druhý vrchol festivalu!

Formáciu Santa Diver (Luca Kézdy — husle, David Szesztay — basgitara a David Szegő — bicie nástroje) vedie maďarská skladateľka a huslistka Luca Kézdy, ktorá predstavila nové kompozície z pripravovaného albumu. Živnú pôdu našla v rytmickej dvojici a v jazz-rockovom kabáte miestami s prvkami worl-music, aby sa Luca mohla predviesť v plnej paráde, hraničiacej so show. Jej ohromujúca technika očarila i publikum.

Záver večera patril britskej formácii Kamaal Williams (Henry Williams — spev a klávesové nástroje, Samuel Laviso — bicie nástroje a Jay Phelps — trúbka) a zbytočne hlasným groovom. Mal som pocit, že celé vystúpeniem je poňaté skôr ako DJ-ský set či akési jam session alebo chillové Glasperovské kilá. Trochu sa mi zdalo, že okrem trubkára sú spoluhráči trochu mimo a vystúpenie nezachránili ani úplne zbytočné peaky v červenom či nekontrolovateľný smiech bubeníka. Škoda.

3.festivalový večer:
Nedeľný úvodný koncert sa niesol v znamení klasickej hudby, keď maďarská speváčka prišla predstaviť Debussyho - Veronika Harcsa Debussy Now! (Veronika Harcsa - spev, Márton Fenyvesi - gitara a elektronika a Anastasia Razvaljaeva - harfa). Talenty maďarskej hudobnej scény si našli svoj originálny sound a prístup v inšpirácii s impresionistickou tvorbou Debussyho, pričom vytvorili zaujímavé dielo. Od tradície jazzu to má síce ďaleko, ale nájdeme tu isté prieniky v improvizáciách. Bola to veľmi zaujímavá fúzia Debussyho, súčasnej vážnej hudby, elektroniky, sound artu a experimentálneho jazzu. Hoci nie jazzové, ale skvelé!

Americko-nemecký skladateľ a klavirista Benjamin Lackner vystupoval v roku 2007 v Bratislave v Nu Spirit Bare, takže sme teraz mali stretnutie po 15 rokoch. Na festivale v Regensburgu vystúpil však Benjamin Lackner Quartet (Benjamin Lackner - klavír, Mathias Eick - trúbka, Jerôme Regard - kontrabas a Manu Katché - bicie nástroje) samozrejme s úplne inými hudobníkmi, o ktorých môžem smelo povedať, že sú to hráči prvej jazzovej európskej ligy! Čerstvo vydaný album v ECM Records Last Decade bol základom ich vystúpenia, všetko samozrejme v duchu i sounde á la ECM. Spolupráca kontrabasistu a leadra siaha až do roku 2002, keď v New Yorku založili prvé Lacknerovo trio aktívne dodnes. Dve desaťročia úzkej spolupráce z nich vyformovali dôverných kolegov, ktorí sa navzájom intuitívne dopĺňajú a muzicírovanie trúbkára s bubeníkom len podčiarkuje a umocňuje plynulú súhru kvarteta a mení každú skladbu na jedinečný zážitok, čo publikum aj náležite oceňovalo búrkivým potleskom. Pre mňa tretí vrchol festivalu!

Záver celého festivalu obstarala medzinárodná štvorica skvelých a výnimočných hudobníkov A Novel Of Anomaly (Andreas Schaerer - spev, Luciano Biondini - akordeón, Kalle Kalima - gitara a Lucas Niggli - bicie nástroje), ktorí sa vedia na pódiu doslova a do písmena predať a rozdať! Ich vystúpenie bolo fascinujúcou pódiovou prezentáciou. A Andreas Schaerer dokázal svojou ekvilibristikou ľudského hlasu celé divadlo doslova vtiahnuť do svojho magického sveta, čím mohla začať jedna veľká párty aj s tancom v divadle! Štyria hudobníci, štyri individuality európskej jazzovej scény, štyria famózni sólisti spustili jeden veľký farebný karneval radosti a ohňostroj pestrosti, na ktorý sa bude ešte dlho spomínať! Pre mňa štvrtý vrchol festivalu! Ďakujem Regensburg!