Brad Mehldau © Patrick Španko

18.2.2018, Besední dům, Brno, CZ   21.02.2018

Na Jazz Fest Brno zavítal jeden z najvplyvnejších klaviristov posledných desaťročí! Brad Mehldau je klavírnou ikonou mnohých súčasných hudobníkov a to nielen v jazzovom žánri, ale aj vo všetkých ostatných, ktoré vo svojej hudbe syntetizuje. Jeho kompozičné a improvizačné postupy presahujú štruktúry zaužívaných foriem, a okrem jazzu oscilujú medzi svetmi klasickej, filmovej a populárnej hudby. Ako nosný prvok svojich improvizácií vždy zachováva silnú melodickú líniu, ktorú majstrovsky rozvíja do nepredvídateľných dimenzií.  V jednom z dávnejších rozhovorov sa Mehldau vyjadril, že v jeho improvizáciách sa vždy objavuje hudba, ktorú za poslednú dobu najviac počúval.

Sólový koncert tejto žijúcej legendy sa uskutočnil vo vypredanej Renesančnej sále Besedného domu. Mehldau svoj program, ako už tradične, vystaval na popových piesňach a jazzových štandardoch. Úvod koncertu však začal voľnou improvizáciou, ktorá poslúžila ako dobrá rozcvička na prichystanú hudobnú nádielku. Polytonalita, nepárne metrum a celotónová zvukovosť – to boli prvky, ktoré Mehldau ponúkol v úvodnej improvizácii na naštartovanie svojej invenčnej tvorivosti. Nasledovala exkurzia do piesňového repertoáru, ktorú zahájil magickou skladbou „Little by Little“ od Radiohead. Samotná minimalistická a repetitívna štruktúra skladby otvorila Mehldauovi nekonečný priestor na variácie a improvizácie. Práve minimalizmus a repetitívny charakter hudby s invenčnými obmenami a nečakanými rytmami, boli vo väčšine ťažiskovými prvkami koncertu. Vždy však zachovával premyslené melodické návraty k témam piesní. Ďalej zaznela jazzová balada „When I Fall in Love“, v ktorej Mehldau ukázal svoju jazzovejšiu tvár.

Brad Mehldau © Patrick Španko

Brad Mehldau © Patrick Španko

Nebol by to Mehldau, keby na svojom koncerte nezahral niečo od jeho obľúbených The Beatles. Boli to hneď dve skladby a to „Fool on the Hill“ a „And I Love Her“ Jeho umenie polyfonického vedenia hlasov v oboch rukách, vytváralo z každej pesničky majstrovské diela - miestami bolo až na neuverenie, že danú skladbu hrá jeden človek s tak širokým využitím klavírnych registrov. Zazneli aj bluesovejšie skladby ako „West Coast Blues“ od gitaristu Wesa Montgomeryho či „From This Moment On“ od Cole Portera, v ktorej úvodnej pasáži zaznela famózna improvizovaná bebopová fúga. Ku koncu skvelého koncertu si publikum vyžiadalo až tri prídavky, medzi ktorými sa objavil ďalší jazzový štandard „Cry Me a River“, „River  Man“ od Nicka Drakea a krátka bluesová perla na záver. Tento koncert, bude určite patriť medzi nezabudnuteľné  ako aj pre mňa tak aj pre mnohých, nielen klavírnych fajnšmekrov.  Brad Mehldau nesklamal a navyše dokázal svoju jedinečnosť.

Brad Mehldau © Patrick Španko

Brad Mehldau © Patrick Španko