5. - 8.6.2018, Kasselhaus, Berlin, D   27.06.2018

V industriálnej zóne starých technických budov, ktoré sme si v Bratislave nechali zbúrať, a tu v Berlíne tvoria komplex pre kultúru, voľný čas a kreativitu, pokračoval festival Jazzdor Berlin 2018 v Kassehause svojou druhou polovicou. Model dramaturgie zostal nemenný, že každý večer, okrem otváracieho dňa, vystupovali tri formácie. Dramaturg festivalu Philippe Ochem opäť pripravil pre "rodinné publikum" v plnej sále, s kapacitou cca 150 miest, skupiny moderného jazzu, ktoré balancovali medzi komponovaným jazzom a voľnou improvizáciou.

Tretí festivalový večer otváralo trio Ikui Doki, so saxofonistom Huguesom Mayotom a fagotistkou Sophie Bernado a harfistkou Rafaelle Rinaudo. Absolútne, pre našinca, nezvyčajné nástrojové obsadenie, do bodky napĺňajúce predchádzajúce tvrdenie o komponovaných a improvizovaných skladbách. Toto trio prinieslo francúzske skladby z počiatku 20. storočia a výsledkom bola zmes free a komponovaných skladieb a odkazov na Debussyho, s hlbokým spojením, pomedzi spievanie i recitácie, na hudbu svoje vlasti. A veru počuť fagot a harfu spoločne v jazze bol ohromný zážitok!

Bicie, saxofón a akordeón alebo Yorgos Dimitradis, Philippe Lemoine a Andrea Parkins. Toto trio zachytáva krajinu ako fotograf a navyše s veľkou hĺbkou ostrosti! Elektro – akustické spracovanie a spolupráca akordeónu a saxofónu, mnohorazy na podklade loopov a elekronického šumu, zachytáva a predstavuje postindustriálny vesmír a jemné pradivo otvoreného priestoru, v rôznych časových sférach. Nebola to moja šálka kávy, ale rozhodne to bolo viac ako len zaujímavé.

Vrcholom tretieho festivalového večera a pre mňa osobne celého festivalu Jazzdor Berlin 2018, bolo vystúpenie nemeckého skladateľa a klaviristu Hans Lüdemanna a jeho okteta TransEuropeExpress Ensemble! Tu sústredil najvzrušujúcejších hudobníkov nielen z Francúzska a Nemecka, ale z celej európskej jazzovej scény. Saxofonistka Silke Eberhard, gitarista Ronny Graupe, bubeník Dejan Terzic, husľový virtuóz Théo Ceccaldi, saxofonista Julien Pontvianne, skvelý trombonista Yves Robert a kontrabasista Sébastien Boisseau. Mnohí z nich nahrávajú, tak ako Lüdemann, pre maďarské vydavateľstvo BMC Records. Skvelé, melodické, rytmické, gradujúce a emočne strhujúce!

Štvrtý a posledný festivalový večer otvorilo kvarteto Novembre, ktoré vzniklo pred 7 rokmi na konzervatóriu v Paríži. Hudobne osciluje medzi free jazzom a súčasnou hudbou. Raz je to Picasso a inokedy zase David Lynch a spochybňuje úlohu pamäti vo vnímaní času. Jemne sekvencované kompozície saxofonistu Antonin-Tri Hoanga a klaviristu Romain Clerc-Renauda sú zmiešané, navzájom sa prekrývajú a neustále sa vytvárajú. Vznikajú zvukové koláže, odrážajú a vytvárajú elipsy v priebehu času.

Z úplne iného súdku bola hudba a vystúpenie skupiny Badmakers, ktorá sa zameriava na anglo-sasskú ľudovú hudbu. Mnoho desaťročí predávania ústnej tradície produkuje melodickú podstatu a pozoruje ju s pohľadu improvizácie. Akustické kvarteto Bedmakers obsahuje skvelého huslistu Mathieu Werchowskeho, saxofonistu Robin Finckera, dôrazného kontrabasistu Dave Kanea a bubeníka Favien Duscombsa. A prekrývajú sa tu ľudové írske a anglické melódie s improvizáciou, čím vzniká bohatý a rozmanitý repertoár.

  

 Záver celého festivalu patril vystúpeniu Francois Corneloup Quintetu. Francois Corneloup je dlhoročným spolupracovníkom Henry Taxiera a takto som ho doteraz vnímal i ja. Ale teraz sa ukázal v úplne inom svetle. Plní si svoje dlhoročné prianie – dáva priestor mladým hudobníkom novej generácie, ktorí ale majú obrovský talent. Na týchto talentoch potom môže rozvinúť príbeh plný vitality, môže začať svoju hudobnú cestu. Toto je krédo Corneloupa ako skladateľa a kapelníka. Počuli sme strhujúci punk jazz s výborným trombónom Simona Girarda, ale i súčasný moderný jazz s pekne stavanými skladbami. Myslím si, že to bol viac ako dôstojný záver festivalu!

Služobnú cestu finančne podporil Literárny fond.