11.12.2017

Vynikajúci virtuózny, slovenský kontrabasista a basgitarista – Peter Čudek (* 1979) už niekoľko rokov aktívne pôsobí na zahraničnej scéne. Jeho štúdium sa začalo na konzervatóriu v rodnom meste Žilina a neskôr absolvoval masterclass u Paula Cardosa v Mníchove. Skôr než sa stihol výraznejšie presadiť na domácej scéne sa mu podarilo preraziť vonku a už sa tam aj usadil. Od roku 2012 študuje u legendárneho kontrabasistu v New Yorku - Ron Cartera. Aktuálne sa pridal k populárnej nemeckej skupine Trio Elf, s ktorou nahral aj nový album, kde sa podieľa aj kompozične na repertoári a pracuje s nimi na nových budúcich projektoch. S novou zostavou zažíva aj nové úspechy, nakoľko sa im podarilo získať Bremen Jazz Award 2016. V exkluzívnom rozhovore na JazzAhead! 2017 nám porozprával o svojom kariérnom vývoji, zážitkoch s Ron Carterom a aktuálnom mieste pôsobenia v Trio Elf.

* Prvýkrát si zavítal na medzinárodný veľtrh JazzAhead!?

Peter Čudek: "Áno som tu prvýkrát a veľmi sa mi to tu páči. Je tu príjemná atmosféra a som poctený, že sme dostali príležitosť sa tu prezentovať s Trio Elf."

* Ako to funguje, vy ste sa nejako prihlásili alebo oni vás oslovili?

PČ: "My sme minulý rok vyhrali miestnu súťaž Bremen Jazz Award. Neviem ako to tu fungovalo predtým, ale my sme sa na veľtrh prihlásili. Tu sa však hlási vyše tisíc kapiel a určite zavážilo, že sme vyhrali tú súťaž."

* Spomínal si, že si navštívil nedávno Indiu. Mal si tam nejaké koncerty?

PČ: "Nie, vôbec nie. Nezobral som si v so sebou žiaden nástroj, išiel som tam len za účelom relaxácie. Tri mesiace iba joga, nič iné."

* Inklinuješ aj k indickej duchovnej náuke a náboženstvám?

PČ: "Nie. Ten majster, u ktorého som tam študoval je veľmi liberálny. Každý môže mať svoju vieru, človek nemusí byť hindu, kľudne môže byť kresťan. Človek má svoju kultúru a cieľom tam nie je meniť jeho presvedčenie."

* Ty si svoje hudobné štúdium začal v Žiline.

PČ: "Áno, tam som začal na konzervatóriu."

* Už vtedy si sa stretol s jazzom?

PČ: "Presne tak. Mal som šťastie, že ešte pred konzervatóriom som spoznal Juraja Kalásza. Ja som vtedy hrával na basgitaru a chcel som to študovať, lenže na Slovensku to vtedy nebolo možné a on mi poradil, aby som išiel na konzervatórium a učil sa na kontrabase, kde sa dozviem aj veľa o teórii a podobne. Toto odporúčanie od Juraja bolo veľmi zásadné pre moju kariéru a nasmerovalo ma na správnu cestu."

* Formálne to štúdium bolo však predpokladám klasické.

PČ: "Bolo klasické, ale na konzervatóriu sa pohybovalo veľa ľudí, čo sa o jazz zaujímali. V tom čase tam bol Milo Suchomel, Radovan Tariška, Marián Ševčík a zažil som ešte aj Mira Belorida, u ktorého som hral v big bande. To bola pre mňa veľmi dobrá skúsenosť."

* Ako si sa potom nakontaktoval na zahraničnú scénu. Prečo si si vybral práve Mníchov?

PČ: "Začal som trochu hrať s Dodom Šošokom a boli sme na takom malom slovenskom turné s Harry Sokalom, nemeckým klaviristom Tizian Jostom a speváčkou Melanie Bong, ktorí mi poradili, aby som šiel hrať do Mníchova, pretože je tam málo dobrých kontrabasistov. Tak som to skúsil, ale nemal som tam zámer ísť študovať. Tizian však učil na Univerzite a po príchode ma predstavil skvelému kontrabasistovi Paul Cardosovi, ktorý keď si ma vypočul chcel, aby som uňho študoval. Ja som vtedy ani poriadne nevedel kto to je, ale teraz som mu veľmi vďačný za všetko, čo mi odovzdal. Bez neho by som to nezvládol."

* Koľko si potom ostal pôsobiť v Mníchove?

PČ: "Odvtedy v podstate som stále v Mníchove. Občas chodím aj do Ameriky, hlavne do New Yorku, kde pravidelne študujem u Ron Cartera, ale Mníchov ostal takou mojou základňou, kde pôsobím. Popritom však samozrejme hrávam po celom svete. Teraz sme boli s Trio Elf v Guatemale a Spojených štátoch a aktuálne sa chystáme do Švédska. Takže cestujem dosť veľa."

* Mohol by si trochu priblížiť aké je to študovať u Ron Cartera a ako si sa k tomu dostal? Predsa len patrí k najvýznamnejším kontrabasistom na celom svete, to určite nie je len tak.

PČ: "To bolo veľmi zaujímavé. Ja som vlastne chcel vždy študovať s týmito majstrami, ktorí žijú v Amerike. Najprv som napísal John Patituccimu na mail, ale nedostal som žiadnu odpoveď. Potom som sa nakontaktoval na speváčku Sheilu Jordan, s ktorou som sa poznal a ona mi to vybavila, pretože ona sa s Ron Carterom veľmi dlho pozná. Ona mu o mne povedala a on mi dal šancu, ale nezobral ma hneď. Musel som prejsť cez také prehrávky, pretože on si vyberá koho bude učiť. Veľmi som sa potešil, keď mi povedal, že by ma rád učil. Na tej skúške som bol strašne nervózny. Musel som prísť k nemu domov a niečo mu zahrať bez kapely, pričom je človek úplne nahý, lebo sa nemá za čo schovať. Bol to však veľmi unikátny zážitok. Nahrávanie v štúdiu a koncertovanie mi oproti tejto skúsenosti prišli ako prechádzka ružovým sadom" (smiech).

* Ako si sa nakontaktoval na Sheilu Jordan. Ona je predsa úplne iná generácia.

PČ: "Trochu som s ňou spolupracoval, ale je pravda, že až tak dobre sa s ňou nepoznám. Pomohol mi jeden môj dobrý kamarát, ktorý sa s ňou pozná už 20 rokov. Len vďaka nej to bolo celé možné, pretože pravdepodobne bez nej by mi Ron Carter ani neodpísal"

* Aké to bolo študovať s Ron Carterom? Koľko už trvá toto štúdium?

PČ: "Už to bude nejakých 5 rokov. Zo začiatku bol taký veľmi odmeraný, ale postupne sa vyvíjal aj náš vzťah. Ja už by som ho ani nenazval učiteľom, ale skôr takým mentorom. Hocikedy, ak mám nejaký problém mu môžem zavolať a on mi poradí. S veľa vecami mi veľmi pomohol a hlavne mi úplne zmenil pohľad a prístup. To je jeden z dôvodov prečo som aj začal robiť jogu. Ja som si na ňom všimol, že je veľmi koncentrovaný a sústredený počas celej našej hodiny - ako sa mi venuje. Takú intenzívnu sústredenosť som úprimne ešte nikdy nevidel."

* Začal si vtedy pôsobiť aj na newyorskej scéne?

PČ: "Nie, ja som v New Yorku nikdy veľmi nehral - iba trochu. Chodím tam len študovať k Ron Carterovi. Na oficiálne vystupovanie by som tam potreboval pracovné víza a nie je to úplne jednoduché vybaviť. Vždy ma to trochu láka - New York je fantastické mesto, ale neviem, či by som tam chcel žiť."

* Samozrejme New York má svoju prestíž a je to jedna z najaktívnejších jazzových scén na svete.

PČ: "To je pravda, ale niekedy je to pre mňa už príliš veľa. Ja tam chodím tak približne na tri mesiace a tam je toľko koncertov, až mi tam chýba miera. Keď to mám porovnať s Mníchovom, tak si dovolím povedať, že v New Yorku je asi viac koncertov za týždeň ako v Mníchove za pol roka. To je šialene veľa"

* Čo si myslíš, že bolo najdôležitejšie pre tvoj kariérny vývoj a čo ti pomohlo dostať sa tak ďaleko?

PČ: "Boli to dvaja ľudia. V prvom rade Paulo Cardoso v Mníchove, ktorý mi vždy veril a samozrejme veľmi ma posunul Ron Carter. Čo sa týka kapiel, tak dôležitý bol pre mňa príchod do Tria Elf, kde pôsobím aktuálne už tretí rok. Skupina funguje už 15 rokov a ja som tam prišiel len nedávno a vďaka nej sa mi otvorili brány väčšej medzinárodnej scény. Ja som samozrejme hrával aj s mojimi americkými kolegami vo svete po Európe, ale nikdy som sa s nimi nedostal do Južnej Ameriky a na iné kontinenty. Boli tam aj iní ľudia, s ktorými som mal možnosť spolupracovať, avšak tieto tri okolnosti by som vypichol ako najdôležitejšie!"

* Ktorí muzikanti ťa tak najviac hudobne ovplyvnili a formovali tvoj vlastný sound?

PČ: "Ovplyvnila ma najmä hudba, ktorú rád počúvam od Keith Jarretta, Miles Davisa, Wayne Shortera a Herbie Hancocka. Čo sa týka kontrabasu, tak určite ma ovplyvnili výrazné osobnosti ako Charlie Haden, Ron Carter, Gary Peacock. Oni sú tí, čo majú veľmi špecifický zvuk, ktorý ma zaujíma. Keď počúvam hrať niekoho na basu, tak ma zaujíma jeho vlastný zvuk a nie či hrá dobre, pretože takých, čo hrajú dobre je veľa. Z tých mladších mám rád Thomas Morgana."

* Sleduješ aj aktuálnu scénu? Počúvaš novú hudbu?

PČ: "Áno. Veľmi rád počúvam ECM nahrávky."

* Sleduješ aj slovenskú jazzovú scénu?

PČ: "Trošku áno. Teraz som sa stretol s Mariánom Ševčíkom v Žiline a počul som Lukáša Oravca. Jeho tradičná, mainstreamová kapela sa mi veľmi páčila"

* Svojho času si mal úspešný comeback na slovenskú scénu z Mníchova, s vydareným projektom, kde bol Nasheet Waits v divadle Aréna. Ale potom sa už neudialo nič. Nie je na to čas?

PČ: "Nie, čas je. Ja som len veľmi zlý v bookovaní. Mám teraz svoje vlastné trio s vynikajúcim japonským bubeníkom Sinya Fukumorim, ktorý teraz o nedlho vydá prvú platňu pre ECM. Taktiež v skupine pôsobí aj Walter Lang z Tria Elf. Prezentujem s nimi moju vlastnú tvorbu a veľmi rád ju hrám, ale musím sa pritom zameriavať aj na booking, čo je pre mňa ťažké. Ja nemám ešte také veľké meno, aby som sa dostal pod nejakú agentúru, takže je to na mne, ale určite by som veľmi chcel s týmto projektom prísť na Slovensko a aj s Triom Elf"

* Čo sa týka tvojej vlastnej tvorby objavujú sa v nej prvky slovenskej ľudovej hudby?

PČ: "Určite, tie moje slovenské korene sú tam. Mne mama ako malému spievala ľudové piesne a tieto náznaky sa tam objavujú. Je to veľmi melodická a príjemná hudba, ktorú by som neohraničoval len na jazz. Myslím, že môže osloviť aj širšie publikum. Ja jazz vnímam hlavne ako hudbu starších období 40-te a 50-te roky. Aj to čo robíme s Triom Elf by som nenazval jazzom, nie je tam žiadna swingová basa. Síce tam veľa improvizujeme, ale tie žánrové hranice sa tam úplne stierajú."

* Po tvojom odchode nebola žiadna spolupráca na slovenskej scéne?

PČ: "Nie, nebola a to je aj ťažké z toho dôvodu, že som ďaleko. Predsa len Mníchov, to je 700km. Určite by som chcel v budúcnosti, keď sa nájde čas, ale momentálne som vyťažený s vlastnými projektami a s Triom Elf. Na spoluprácu treba vytvoriť stabilný projekt, kde ta muzika môže rásť. Pre mňa by nemalo význam chodiť kvôli dvom, trom koncertom. Je to samozrejme super, ale pre mňa osobne by to malo väčší význam na dlhšiu dobu."

* Minulý rok si vydal s Triom Elf nový album MusicBoxMusic (2016), čo je vlastne aj tvoja prvá nahrávka s touto zostavou.

PČ: "Áno a ešte súbežne s ňou sme nahrávali s Triom Elf iný album v spolupráci s brazílskymi speváčkami. Ten by mal v blízkej dobe vyjsť v Enja Records. Na nahrávke je aj jeden nás kamarát - brazílsky perkusionista Marco Lobo a vďaka jeho kontaktom sme sa dostali do spolupráce s elitnými brazílskymi speváčkami."

* Tento album je v štýle world music alebo ako ste zakomponovali elementy brazílskej hudby?

PČ: "Myšlienka projektu bola zobrať typický D'n'B, Dance Electro sound Tria Elf plný efektov, ktorý sa spojil s populárnym brazílskym spevom. Výsledkom je veľmi zaujímavá fúzia, ktorú stojí za to si vypočuť. Na začiatku som bol s týmto projektom skeptický, ale výsledok ma veľmi prekvapil. Ono ten surový prejav, niečo také latinsko-americké, čo mali v sebe tie speváčky to veľmi obohatil. Dúfam, že s týmto projektom budeme môcť vycestovať do Európy, pretože to by mohlo byť zaujímavé pre európske publikum."

* Ako vznikala nahrávka MusicBoxMusic a ako sa ti hralo s Triom Elf?

PČ: "Nahrávka vznikla v špičkovom štúdiu Nilento vo Švédsku, kde už niekoľko rokov nahráva aj Avishai Cohen. Pred nahrávaním sme mali s týmto repertoárom dva koncerty a jednu skúšku. V štúdiu sme boli dva a pol dňa. Za dva dni sme veľmi rýchlo a produktívne nahrali celý album a pol dňa sa robila mixáž a mastering. Zvukári a technici boli absolútne špičkoví a ja som bol až neuveriteľne prekvapený akým tempom pracovali so strihom a podobne. Predtým som sa ešte nestretol s takouto úrovňou a typom produkcie. Väčšinou, keď som nahrával, tak všetci sme hrali naraz a robili sa len opravné pokusy, ale tuto je množstvo strihov, overdubov a iných nuáns."

* Čo sa týka štýlového smerovania stále sa to drží v rozmedzí D'n'B a elektroniky v spojení s jazzom?

PČ: "Áno. Rozdiel je v tom, že na albume sme komponovali všetci traja a sú tam len naše originálne kompozície. Ja som prispel dvoma skladbami. Bolo zaujímavé sledovať ako spoluhráči pretvárajú môj materiál. Nechal som im úplnú slobodu, aby do toho vložili čokoľvek, čo cítia."

* V akých projektoch momentálne pôsobíš ako stály člen okrem vlastných zoskupení a Tria Elf?

PČ: "Hrám v jednom väčšom world music projekte s názvom World Percussion Music. Potom ešte pôsobím v bebopovom triu Claus Raiblea. Ja sa však teraz zameriavam hlavne na väčšie projekty. Nechcem byť až tak veľmi vyťažený. Nemám ambíciu hrať 200 koncertov ročne. Mal som kedysi také roky, ale teraz by som skôr chcel hrať možno 70 koncertov ročne, ktoré však budú veľmi kvalitné, na úrovni a zmysluplné."

* Aj niekde učíš?

PČ: "Nie. Chodili za mnou aj nejakí ľudia z vysokých škôl, či by som ich neučil. Potom som asi dva roky učil, ale veľmi sa to nedá pri veľkom časovom vyťažení profesionálneho muzikanta."

* Aké máš plány v budúcnosti?

PČ: "S triom Elf máme teraz tú novú platňu s brazílskymi speváčkami a sme v rokovaní s jedným veľkým manažmentom, takže to by bolo super, keby to vyšlo. Chcem hrať viac s tým mojim vlastným triom, ale zatiaľ nemáme nič nahrané. Plánujeme nahrávanie, ale musíme urobiť viac koncertov, aby ten repertoár trochu dozrel. Ja nemám rád, keď nahrávam štýlom, že prídem do štúdia, dostanem noty a musím to nahrať. Lepšie je, keď je ten materiál dobré obohraný a má to už také špecifické, zažité nuansy. Nestačí to len dobre čisto zahrať. Pripravujem to a veľmi sa na to teším. A to je asi všetko"