Nikolaj Nikitin Quartet © Yvetta Kajanová

5.10.2023, Jazztikot club, Bratislava, SK   10.10.2023

Malý, ale elegantný klub v Starom meste v Bratislave, oddelené pódium od barového priestoru, stoly s obsluhou, skutočne dobrým českým neznámym pivom značky Svijany, rodinným pivovarom z roku 1564. Neseďte doma, choďte na jazz! Nikolaj Nikitin, Peter Preložník, Pavol Bereza a Deodato Siquir hrali perfektne. Ešte pred koncertom vtipkovali, že nevedia, ako to dopadne, pretože nemajú dnes basu a s bubeníkom Deodatom z Mozambicu, žijúcim vo Švajčiarsku, ešte poriadne ani nehrali. Vďaka tomu sme mali možnosť počuť naozaj odhalenú improvizáciu v plnej paráde. Nikto sa na nič nehral, každý ukázal, čo vie a všetci sa museli navzájom počúvať, úplne sústrediť a doplňovať. To už dnes tak často nevidíte.

Môj kolega, Luca Cerchiari, taliansky kritik a muzikológ, autor mnohých kníh o jazze, pri jednom sóle gitaristu Pavla Berezu spontánne vykríkol „bravo“. Kombinácia elektrickej gitary s drsnou hard bopovou atmosférou bola nesmierne zaujímavá. Bez basy má Paľko Bereza viac priestoru ukázať, čo vie vo svojich báječne rockovo agresívnych sólach, inokedy elegantne v rockovom intenzívnom sounde a súčasne jazzových riffoch. Hustý priestor v dýchajúcej atmosfére improvizácie rovnocenne doplňoval Peter Preložník. Vďaka chýbajúcej base prechádzal na keyboarde od sólových fráz do spodných basových polôh, ktoré zneli veľmi zaujímavo a kontrastne s jeho inými melodickými vstupmi. Preložník frázuje prerývane, mení akcenty, behá po celej klaviatúre, ale asi najviac mu sedia polohy, keď sa pohybuje v stredných oktávach, nikdy neopakuje to isté rytmické členenie. Na to reagoval bubeník z Afriky, rovnako odhalený vo svojej mysli ako všetci hudobníci. Len malá súprava bubnov s jedným činelom, čo sa sotva zmestili na pódium, ale presne vedel, kedy má zvoliť aké paličky (metličky), kedy poskytnúť nový impulz v patterne pre hudobníkov a kedy vstúpiť kompletne novým polyrytmom do hry. Deodato čaká, vyčkáva ako antilopa v buši, kedy niekto z hudobníkov niečo prinesie, keď všetci mlčia, nastúpi on a dáva im svoje impulzy. To sa tak často nevidí v dnešnej snahe o perfekcionizmus, ktorý občas zabíja hudbu. Nikolaj Nikitin je skutočným leadrom, ale počúva ostatných, čo je pre spontánnu improvizáciu ten najvyšší vklad. Ten sa zúročil v konečnom výsledku „v improvizovanej kompozícii“ hard bopu, zvokomalebných pasážach jazzového mainstreamu. Nikitinova hra na tenor saxofóne obsahuje blue nostalgiu hard bopu, inokedy odohrá krásnu melódiu, prejde do vysokých polôh nad c2, pri skoku z nízkej polohy priamo nad c2 máte pocit, že sa chce dotknúť nebies ... Kto má skúsenosti z počúvania spontánnej improvizácie to pochopí, táto hudba je ako otvorená myseľ v 3D zobrazení, ktoré vám umelec poskytne. V klube sedeli skupinky mladých ľudí, zopár starších poslucháčov a mám taký dojem, že bol medzi nimi aj Igor Čelko. Za mladých som vďačná, jazz ešte žije.

Bereza - Preložník © Yvetta Kajanová

Nikitin-Bereza-Preložník © Yvetta Kajanová

V prvom sete hrali skladby: Wayne Shorter - Footprints, Nikolaj Nikitin - Behind Window, Herbie Hancock - Cantaloup Island, Chet Baker - You Don’t Know What Love Is. Želám kvartetu, aby tú iskru, vášeň a prirodzenosť dostalo aj na veľké pódium, to je naozaj ťažké. A odporúčam pokračovať v hre bez basy. Ďakujeme za podporu francúzskemu majiteľovi jazzového klubu Jazztikot menom Yann Renard a Stanovi Počajovi, dramaturgovi všetkých podujatí.

Nikolaj Nikitin Quartet © Yvetta Kajanová

Nikitin-Bereza-Preložník © Yvetta Kajanová