13.7.2018, 18.00hod., nádvorie Eurovea, BA   14.07.2018

Už je presne 100 rokov od vzniku Československa. Tento výnimočný medzník v dejinách nášho územia si pripomíname tento rok rôznymi kultúrnymi a spoločenskými podujatiami. Nebolo by fér z týchto osláv vylúčiť aj jazz, ktorý mal svoje miesto aj v Československu. S myšlienkou osláv jazzu v rámci československej vzájomnosti prišiel One Day Jazz Festival a bol to zároveň posledný koncert, ktorý uzavrel vynikajúcu šnúru. Je pekné, že zároveň pripadla takáto oslava domácej scény na jubilejný 10-ty ročník festivalu a bodka sa teda niesla tentokrát v duchu domácej jazzovej scény. Predstavili sa elitní jazzmani zo Slovenska a aj z Čiech, pričom sme mali možnosť počuť niekoľko generácií skvelých hudobníkov.

V úvode sa najprv predviedla súčasná mladšia jazzová generácia s projektom SK Bass Legacy Project. Mladá krv rozpálila atmosféru energickým fusionom a zamerala sa na modernejší jazz postavený na funku, jazz rocku a hutných grooveoch. Veľké septeto prinieslo plný sound a množstvo energie, ktorá vychádzala aj z vynikajúcej zdvojenej rytmickej sekcie v podaní Martina Valihoru, Dávida Hodeka, Juraja Grigláka a Árona Hodeka, ktorým dobre sekundovali gitarista Michal Bugala a klaviristi Tomáš Gajlík a Eugen Vizváry. Mladý, iba 7-ročný, Aron Hodek patrí k najmladším prírastkom do slovenskej jazzovej rodiny, ale jeho vek a veľkosť neodzrkadľujú mieru jeho talentu. Tento nadaný, mladý talent narába s basgitarou ako vyzretý jazzový hudobník akoby sa s ňou už narodil a presvedčil nás o tom aj tento koncert, v ktorom ukázal svoje rytmické schopnosti a ohromil aj svojich starších kolegov.

Samozrejme nechýbali virtuózne sóla a vzájomná komunikácia, ktorú bolo cítiť v každej vyhrávke a fráze, pričom v takejto vzájomnej pohode sa niesol celý večer. Aký by bol koncert Československého jazzu bez spomienky na jedného z našich najlepších hráčov, ktorý mal aj dobré kontakty s jazzom v zahraničí v čase, keď sa u nás doma ešte len viacerí jazzmani formovali, legendu – Jozefa Doda Šošoku. Úctu mu vzdala staršia generácia jazzmanov, ktorí s ním kedysi hrávali. Počas ďalšieho vstupu sa vystriedalo na pódiu viacero domácich muzikantov v trio zostave. Nechýbala ani ďalšia slovenská legenda Gabriel Jonáš, ktorý predviedol svoje vynikajúce virtuózne klavírne umenie a takisto Ondrej Krajňák, podporený rytmickou sekciou v zastúpení vynikajúceho kontrabasistu Štefana Pištu Bartuša a Martina Valihoru, ktorých neskôr prestriedali kontrabasista Jozef Brisuda a Dávid Hodek. Prepojenie viacerých generácii a ostrieľaných jazzmanov prinieslo vysokú kvalitu, poctivého jazzového mainstreamu na svetovej úrovni. Oproti predošlému vystúpeniu bol sound omnoho komornejší a funkové groovy, vystriedali komplexné harmónie, sofistikovaná rytmika, modalita a virtuozita v bopových frázach.

Záver večera mal patriť dvom veľkým českým jazzmanom svetového formátu klaviristovi Emilovi Viklickému a kontrabasistovi Miroslavovi Vitoušovi. Miroslav Vitouš však pre poranenie ruky vystúpiť nemohol. One Day Jazz Festival však neostal poslucháčom nič dlžný a pripravil plnohodnotnú náhradu v podobe kvarteta v zložení: Emil Viklický, saxofonista Štépán Markovič, Juraj Griglák a slovenská bubenícka legenda Cyril Zeleňák. Večer pokračoval v duchu moderného mainstreamu a rýdzeho jazzu. Protagonisti predviedli vynikajúcu súhru, aj keď tento projekt vznikal na poslednú chvíľu. Na záver sa stretli spolu na pódiu všetci účinkujúci a uzavreli výnimočný večer štandardmi Tune 88 a St. Thomas od Sonny Rollinsa. Na záver sa a pódiu objavil aj saxofonista Nikolaj Nikitin. Skvelo uvoľnená jamka uzatvorila vynikajúci večer československého jazzu, ktorý predviedol úroveň niektorých našich elitných jazzmanov. Výnimočná udalosť spojila slovenských a českých jazzmanov, tak ako ich bežne vidieť nemôžme, v jeden veľmi príjemný večer československého jazzu! Skvelá bodka za celým jarným One Day Jazz Festivalom! Vďaka!