17. - 20.8.2023, Saalfelden, A   19.09.2023

Milí čitatelia a jazzoví nadšenci už po 43-krát malebné mestečko Saalfelden na úpätí Álp otvorilo svoje brány medzinárodnej jazzovej hudbe. Naša redakcia bola samozrejme pritom a prinášame Vám všetky naše pocity zážitky z hlavných a vedľajších pódií. Festival za dlhé roky prešiel mnohými zmenami. Pódium na poli pod stanom sa rotrúsilo do rôznych kultúrnych priestorov, či na provizórne pódia v horách a v meste. Za posledné roky najväčšou zmenou prešiel festival po pandémii, kedy začali organizátori a umelecký riaditeľ presadzovať koncept viacerých pódií a priestorov ako séria koncertov, z ktorých niektoré môžu poslucháči navštíviť bezplatne. Medzi hlavné priestory, kde sme počuli hudbu patrí hlavná kongresová sála, kultúrny klub Nexus, priemyselná hala – Otto Gruber Halle, výrobňa kníh – Buchbinderei Fuchs, čí mestský park. Okrem toho jednou zo zmien je, že festival si pozýva takzvaných rezidentných umelcov (artist in residence), ktorý prezentujú viacero projektov na festivale. Tento rok dostal túto možnosť švajčiarsky vokálny experimentátor – Andreas Schaerer. Nová otvorenejšia tvár festivalu láka viacero fanúšikov, pričom tento  rok festival zaznamenal rekordný počet návštevníkov v počte viac ako 20 000 ľudí. Tento dav priaznivcov jazzu si mohol vychutnať dokopy 60 koncertov, pričom obsadenosť hlavnej sály bola  opäť rekordná a to 98%. Festival priniesol neuveriteľných 176 umelcov zo 14-tich rôznych krajín a 5-tich kontinentov. Rozpočet festivalu činil 830 000 EUR, ale  už aj vedenie naznačilo, že by chcelo do ďalšieho ročníku rozpočet navyšovať. Toľko zo štatistík, poďme sa pozrieť ako sa tieto čísla premietli na pocitoch z pódií. V prvom rade je evidentné, že festival sa neustále viacej uberá smerom modernej experimentálnej hudby, ktorá je odklonom od jazzu. Je to evidentné aj z vyjadrenia festivalu, ktoré jazz vidí už viacej ako životný postoj, otvorenosť, experiment, prekračovanie žánrových bariér a nie ako konkrétny hudobný žáner. Ďalšou zaujímavosťou je, že pozornosť festivalu sa viacej preniesla na vedľajšie pódia a častokrát viacerí umelci prekvapovali práve tam a hlavné pódium ostalo v tieni a sklamaním. 

Vedľajšie pódia: 
Kunsthaus Nexus:
Dōjō & Eivind Aarset (Michiyo Yagi – 21 a 17-strunové koto, elektronika a spev, Eivind Aarset – elektrická gitara a elektronika, Tamaya Honda – bicie nástroje) - štvrtkový večer festivalu patril éterickému zvuku v podaní fúzie etnickej a jazzovej hudby. Prepojenie zaujímavých prvkov a nástrojov tradičného japonského inštrumentára s ambientnou hrou a efektmi elektrickej gitary vytvorilo pestrú škálu farieb a zvukových plôch. Michiyo Yagi uchvátila svojim tradičným japonským vokálom, ktorý mierne intonačne osciloval a ponad minimalistické plochy dotváral mozaiku zvukov. Nechýbalo vrstvenie polyrytmických fráz, či typické japonské pentatoniky, ale najviac ma ohromila pestrosť nástroja Koto v prepojení s extrémnou moduláciou zvuku prostredníctvom efektov.

Stellar Stutter (Andreas Schaerer – vokály, Svetlana Maras – elektronika, Björn Meyer – basgitara, Julian Sartorius – bicie nástroje) je nový projekt rezidentného umelca Andreasa Schaerera, ktorý priniesol úplne odlišný nový zvukový zážitok. Mystická atmosféra v prepojení s experimentálnymi zvukovými scenériami, svetelnými efektami rozprávala originálny hudobný príbeh. Bez pochýb sa toto vystúpenie zapísalo medzi najlepšie experimentálne projekty tohto ročníka. Impozantné kontrasty, gradácie, minimalizmus, voľná improvizácia či unikátna práca s elektronikou - to všetko sa podpísalo pod fantastickú dramaturgiu tohto vystúpenia, ktoré ohurovalo od začiatku až do konca!

Buchbinderei Fuchs:
Tesserae Trio (Tilo Weber – bicie nástroje, Elias Stemeseder – čembalo a Petter Eldh – kontrabas) bolo obrovským prekvapením piatkového popoludnia! Toto medzinárodné trio to malo premyslené od začiatku až do konca. Neuveriteľný sound založený na historickom čembale v prepojení aj s efektami v kontexte modernej hudby dotváral nezameniteľnú originálnu zvukovú estetiku. Fantastický prepracovaný kontrapunkt v melódiách jednotlivých nástrojov, zaujímavé ambientné plochy čembala, groove a chytľavé melódie predurčili toto vystúpenie k absolútnemu úspechu. K tomu už len dodať, že toto vystúpenie si zaslúžilo väčší priestor a možno aj hlavné pódium, aj keď chápem rozhodnutiu organizátorov dať estetiku tohto renesančného zvuku do knihárne.

Otto Gruber Halle:
Dōjō & Ingebrigt Håker Flaten (Michiyo Yagi – 21 a 17 strunové koto, elektronika a spev, Ingebrigt Håker Flaten – kontrabas, basgitara a elektronika, Tamaya Honda – bicie nástroje) - duo Dōjō sa predstavilo publiku už po druhýkrát v piatok a opäť zaujímavo v japonsko-nórskom spojení, ale tentokrát trio doplnil virtuózny kontrabasista Ingebrigt Håker Flaten. Podľa obsadenia sa môže zdať, že to bol podobný projekt ako s Eivind Aarsetom, ale úplný opak bol pravdou. Jemný minimalizmus a zvukomaľbu vystriedalo množstvo kontrastov, dravá energia free jazzu s prvkami rocku a etnickej hudby. Vystúpenie sa nieslo v duchu dramatického soundu a bezhraničnej expresívnosť. Objavili sa aj prvky industrial a noise music. Protagonisti hlavne čerpali zo sily momentu a nechali sa unášať energiou kolektívnej improvizácie.

Rokc Music (Chris Pitsiokos – saxofón, Ronny Graupe – gitara, Kalle Kalima – gitara a Oli Steidle – bicie nástroje, perkusie) - poslucháči, ktorí hľadali poriadnu tvrdosť, dynamiku a energiu ju objavili v projekte Rokc Music v ich hudobnom spojení rocku, punku, jazzového mainstreamu, post bopu a free jazzu. Okrem expresívnych dynamických častí ohurovali poslucháčov veľmi technicky náročnými unisonami a komplexnou rytmikou. Jednoducho Rokc Music bola dravá energia!

knobMob (Andreas Schaerer – vokál, elektronika, Tim Lefebvre – basgitara, elektronika) bol posledný z projektov rezidentného umelca. Prineislo úchvatnú fúziu elektronickej tanečnej hudby, happeningu, improvizovaného jazzu, beatboxu a minimalizmu. Protagonisti experimentovali na mieste v podobe krátkych sampleov a loopov aj s improvizovanými textami Schaerera, pričom protagonisti vychádzali z aktuálnej odozvy publika a reakcii na vzájomnú súhru. Všestranný, energický a zvukomalebný koncert vtiahol poslucháča priamo do centra diania. Vystúpenie vyvrcholilo v spoločnom speve Schaerera a publika.

 

Hlavné pódium: 
Lukas Koenig’s “Sound Hazard” (Pat Thomas – klavír a elektronika, John Mc Cowen – kontrabas klarinet, Farida Amadou – basgitara, Luke Stewart – kontrabas, Lukas Koenig – bicie nástroje, marimba a elektronika) - Pocta otvorenia hlavného pódia patrila zoskupeniu pod vedením bubeníka Lukasa Koeniga. Projekt s názvom Sound Hazard prezradil povahu tohto koncertu. Bol to experimentálny hazard so zvukom a jeho možnosťami. Voľný happening operoval s prvkami free jazzu, zvukových experimentov v podobe noise music, klastrov a posúval hranice toho ako pracujeme s hudobnými nástrojmi. Basgitara sa tu používala viac ako perkusívny nástroj, celá hudba bola viac rytmická, ale nešlo tu o posadený groove ani rytmické frázy, skôr len o voľnú prácu s časom a zvukom. Koncert bol rozhodne ťažšie stráviteľný a oslovil najmä fanúšikov modernej improvizovanej hudby.

Leo Genovese Trio (Leo Genovese – klavír, Demian Cabaud – kontrabas, Jeff Williams – bicie nástroje) vedie virtuózny klavirista Leo Genovese, ktorý sa predstavil na hlavnom pódiu so svojim búrlivým free jazzom s mainstreamovým nádychom. V ich energickej smršti sa kontrastne stretávali melodické frázy, stabilný rytmický pulz s výletmi do neznáma v podobe zvukových experimentov. Vystúpenie bolo odvážne, ale vďaka základným stavebným pilierom hudby stráviteľnejšie.

Andreas Schaerer / Kalle Kalima / Tim Lefebvre (Andreas Schaerer – spev, vokálne efekty, Kalle Kalima – gitary, Tim Lefebvre – basgitara a kontrabas). Vynikajúca muzikalita, všestrannosť, prepracované nápady a fantastická atmosféra sú len z niektorých dôvodov, prečo toto trio bolo najlepším vystúpením festivalu! Moderná eklektická fúzia jazzu, rocku, popu, beatboxu, operného vokálu, ambientu a minimalizmu sú prvky, vďaka ktorým sa toto zoskupenie môže právom označovať ako výnimočné a originálne. Schaerer a Kalima sa týmto spoločným smerom uberajú už roky, a preto nie je vôbec udivujúce, že ešte sofistikovanejším spôsobom pracujú s takýmto soundom a dokážu toto nesúrodé, mnohočlenné spojenie prvkov podávať ako jednotnú organickú hudbu najvyššej kvality. Vynikajúca súhra, pestrá modalita a zvukomaľba, súdržné nápady a myšlienky aké sme u iných nepočuli - to bolo trio Andreas Schaerer / Kalle Kalima / Tim Lefebvre!

Anna Högberg Attack (Anna Högberg – alt saxofón, Elin Forkelid - tenor saxofón, Niklas Barnö – trubka, Lisa Ullén – klavír, Elsa Bergman – kontrabas a Dennis Egberth  – bicie nástroje) bol jeden z ďalších projektov, ktorý útočil na poslucháčov diverzitou kontrastov a osciláciou medzi voľnými, dynamickými, atonálnymi, free jazzovými časťami a moderným jazzovým mainstreamom. Hudobne ma zaujala najviac dychová sekcia, ktorá ponúkla zaujímavý kontrapunkt a harmonizácie.

Brekky Boy (Taylor Davis – klavír, syntezátory, Ryan Hurst – kontrabas a Alex Hirlian – bicie nástroje) z Austrálie otvárala sobotňajšie poobedie. Toto trio sa zaradilo k tým najväčším prekvapeniam a najlepším koncertom festivalu! Ich energická fúzia jazzu, elektroniky, DnB, populárnej hudby, soulu, minimalizmu úplne pohltila celé publikum a sálu. Svoju hudbu brali aj s trochou humoru a ľahkosti, keď urobili originálnu, satirickú koláž na skladbu Vanessa Carlton - A Thousand Miles. Moderný progresívny fusion s dôrazom na dynamickú rytmiku a melodickosť bol inšpirovaný hudbou ako Kompost 3, GoGo Penguin, či soundom Buggea Wesseltofta. Osobne ma oslovili pre veľmi zaujímavé neočakavané kontrasty a náročné tempové a rytmické zmeny.

Luís Vicente Trio feat. Tony Malaby (Luís Vicente – trúbka, Gonçalo Almeida – kontrabas, Pedro Melo Alves – bicie nástroje a Tony Malaby – saxofón). Portugalský trúbkár Luís Vicente prišiel na hlavné pódium so svojím veľmi otvoreným, experimentálnym projektom. Koncept založený na happeningu, voľnej improvizácii a expresívnej dynamike oslovil najmä fanúšikov experimentálnej súčasnej hudby. Do smršte rozšírených techník a rôznych ostrých zvukov protagonisti zakomponovali i prvky jazzovej tradície a swingu. Výsledkom bolo veľmi extatické, dynamické až trochu hlučné vystúpenie.

Amba/Högberg/Martin/Kranzelbinder – „Hymns of Past and Future“ (Zoh Amba – saxofón, Anna Högberg – saxofón, Lukas Kranzelbinder – kontrabas a Billy Martin – bicie nástroje a perkusie) je projekt s podnázvom „Hymns of Past and Future“ a bol jedným z tých, ktoré ma na hlavnom pódiu sklamali. Hudba, kde by ste len ťažko hľadali melódiu, zasypala poslucháčov len zhlukom tónov, behov, ale predovšetkým preexponovanými, hlučnými technikami vo forme kvílenia saxofónov.

Lux Quartet (Myra Melford – klavír, Allison Miller – bicie nástroje, Dayna Stephens – saxofóny a Scott Colley – kontrabas) je americká formácia a bola veľkým prekvapením hlavného pódia. Kvarteto bolo po takmer dvoch celých dňoch prvé, ktoré prinieslo na pódium čistý jazz bez prehnaného experimentovania. Valcujúca swingujúca rytmická sekcia, súdržná kapela v spojení s vynikajúcou melodickosťou a improvizáciami sa postarala o hudbu, ktorá bola plná energie a mala charakter a dušu!

Rob Mazurek – "Fathers Wing" (Rob Mazurek – trúbka, pikolo trúbka, samplér, Fabrizio Puglisi – klavír, Ingebrigt Haker Flaten – kontrabas a Chad Taylor – bicie nástroje). Na vlnu búrlivého jazzu a tradície sa naladil po vystúpení Lux Quartet aj nasledujúce kvarteto pod vedením Rob Mazureka. Ten priniesol virtuóznu podobu súčasného jazzového mainstreamu s prechodmi do free jazzu. Poslucháči si tak mohli vychutnať vynikajúci americký jazz s fantastickým soundom Mazureka, ktorý veľa čerpal z tradícii cool jazzu.

Ralph Mothwurf Orchestra (Ralph Mothwurf - dirigovanie, Yvonne Moriel – saxofón, Štepán Flagar – saxofón, Martin Eberle – trúbka, Markus Pechmann – trúbka, Georg Schrattenholzer – trombón, Christina Lachberger – basový trombón, Joanna Lewis – husle, Marianna Oczkowska – husle, Ulrike Greuter – husle, Simon Schellnegger – viola, Elena Poprzan – viola, Marta Kordykiewicz – violoncello, Simon Raab – klavír, Irene Manolovej – marimba, Max Chancellor – vibrafón, Andreas Lettner – bicie a Tobias Vedovelli – basgitara) pripravil úvodný koncert na hlavnom pódiu v nedeľu a veru to bolo obrovské prekvapenie a famózny zážitok! Ralph Mothwurf Orchestra vznikol, aby oslávil jubilejné 30. výročie slávneho, medzinárodného viedenského jazzového klubu - Porgy & Bess. Ralph Mothwurf Orchestra priniesol výnimočný moderný zvuk, ktorý hladko spája avantgardnú esenciu hudby 20. storočia, jazzových tradícií a filmovej hudby. Dômyselné aranžmány orchestra a zruční hudobníci vytvorili žiarivú mozaiku nádherných motívov, výsledkom čoho je kaleidoskop farieb a textúr. Spojenie moderných prvkov klasickej hudby s jazzom vytvorilo výrazné kontrasty. Zahrnutie grafickej partitúry a kolektívnej improvizácie, ktorá sa vracia k avantgardnej ére, ako je aleátorické experimentovanie, dodalo ich repertoáru hĺbku. S dramatickým nádychom, virtuóznymi sólami a precízne vypracovanou inštrumentáciou orchester majstrovsky ovládol rozšírenú tonalitu, modalitu, chromatiku a aj multitonalitu, pričom neprestal ohurovať publikum. Prekvapivo, dokonca aj prvky DnB si našli svoje miesto a uzatvorili vystúpenie, ktoré bolo skutočne strhujúce od začiatku do konca!

Michiyo Yagi & Hamid Drake (Michiyo Yagi – 21 a 17-strunové koto, elektronika a spev, Hamid Drake – bicie nástroje, perkusie, vokál) bol koncert, ktorý bol očarujúcou zmesou japonských a indických kultúrnych vplyvov, výsledkom čoho bola jedinečná synergia. Výkon Michiyo Yagi ukázal mikronálne nuansy v jej speve, s pevne tkanými a voľne plynúcimi melódiami, ktoré sa prelínali s Drakeovým perkusívnym majstrovstvom. Dvojica pozoruhodne oscilovala a plynulo prechádzala chvíľami meditatívneho minimalizmu a extatickej voľnej improvizácie. Extatické improvizácie občas vylepšila Yagi efektami, čím pretvorila koto na syntezátor s pútavou zvukomaľbou. Počas vystúpenia striedala polohy medzi rytmickou zložitosťou a pokojnou introspekciou.

Zoh Amba – Bhakti (Zoh Amba – saxofón, flauta, Micah Thomas – klavír a Chris Corsano – bicie nástroje). Koncert Zoh Amba bol objavovaním výrazovej slobody, charakterizovanej podmanivým hlučným a dynamickým prejavom. Dôraz na sonoristiku a farby tónov nad tradičnými melódiami vytvoril jedinečnú zvukovú atmosféru, ktorá vtiahla publikum do extravagantného experimentálneho zážitku. Uprostred chaosu prerazili občasné náznaky jazzového mainstreamového swingu, ktorý sa prelínal s nesúladnou energiou, čo viedlo k vystúpeniu, ktoré bolo náročné aj strhujúce.

Dave Douglas New Quintet (Dave Douglas – trúbka, James Brandon Lewis – saxofón, Marta Warelis – klavír, Nick Dunston – kontrabas a Joey Baron – bicie nástroje) pripravil záverečné vystúpenie celého festivalu a bolo svedectvom amerického free jazzu so silným prepojením na jazzovú históriu, dodávajúc solídne a výbušné rytmy. Predstavenie vytvorilo rovnováhu medzi experimentálnou improvizáciou a nádherne zapamätateľnými baladickými melódiami. Hudobníci predvádzali fantastickú súhru. Vzájomné načasovanie a groove skupiny boli na neuveriteľnej úrovni. Ohromná rytmická sekcia občas zatienila aj neskutočnú kvalitu swingového cítenia ostatných protagonistov. Záverečná melodická balada niesla jemný latinský podtón, ktorý podčiarkol všestrannosť súboru a vyzdvihla cool jazzový tón Davea Douglasa!

Táto služobná cesta bola realizovaná s finančným príspevkom SOZA!