„Myslím si, že hudobné vzdelanie je veľmi potrebné a prospešné.   30.04.2018

Vynikajúceho nórskeho saxofonistu a skladateľa Trygve Seima určite poznáte z nahrávok od spoločnosti ECM. Seim sa tam objavuje ako pravidelný hosť a sideman v množstve prestížnych projektov a vydal tam aj niekoľko vlastných albumov. Trygve Seim získal hudobné vzdelanie na vynikajúcom konzervatóriu v Trondheime, kde študoval pod vedením známych pedagógov Edwarda Vesalu a Terje Bjørklunda. Po ukončení školy sa hneď zaradil medzi domáce elitné projekty ako mladý rastúci talent, pričom sa dostal do povedomia aj ako nadaný skladateľ a aranžér. Jeho albumy a skladby získali niekoľko prestížnych ocenení. Trygve Seim nám v rozhovore prezradil o svojom vývoji a aktuálnych plánoch.

* Ako sa vám páči Saalfelden a jeho prostredie?

Trygve Seim: "Je to skvelý festival a hrá sa mi tu dobre. Veľa sa tu toho zmenilo, naposledy som sa tohto festivalu zúčastnil so svojim projektom pred 15-timi rokmi, kedy sa to ešte organizovalo na lúke - na pódiu pod stanom."

* Tento rok ste tu vstupovali s projektom Sinikka Langeland - „The Magical Forest“. Ako dlho trvá už táto spolupráca?

TS: "Myslím, že už je to takmer 15 rokov. Prebieha medzi nami výnimočná syntéza. Sinikka Langeland je skvelá hráčka na fínsky ľudový nástroj – kantele a jej hudba má skôr folkový, autentický ľudový charakter, ktorý však chce interpretovať v netradičnom kontexte a preto si volá do svojho projektu jazzových muzikantov. Tí dokážu jej tradičné severské a nórske ľudové piesne posunúť do inej sféry. Toto kvinteto, ktorého som súčasťou, funguje v tejto konštelácií už dlhé roky a vydali sme spolu aj niekoľko albumov."

*V súčasnosti máte na svojom konte viac než 20 ECM albumov. Ako prišlo k tejto dlhodobej a intenzívnej spolupráci s týmto prestížnym vydavateľstvom?

TS: "Je to pre mňa pocta byť na toľkých kvalitných nahrávkach vo vydavateľstve s tak dobrým menom. K spolupráci došlo počas môjho prvého debutového albumu Different Rivers (2001). Na albume som najprv pracoval ja sám a už bol takmer úplne hotový. Na jednom koncerte som sa stretol s Manfredom Eicherom, ktorý si nahrávku vypočul a veľmi sa mu páčila. Následne sme spolu dokončili mixáž a vydali to v ECM. Odvtedy sa spustila celá spolupráca a ja som bol vždy lojálny k ECM."

* Váš posledný album s vlastnými skladbami je Rumi Songs (2016) a od predošlého projektu v pozícií lídra ste mali až 12-ročnú pauzu. Vnímate vývoj a zmenu vášho kompozičného jazyka po takej dlhej dobe?

TS: "Určite som sa vyvíjal ako skladateľ. Najväčším rozdielom je, že Rumi Songs je vokálny album, čo samozrejme ovplyvnilo,  akým spôsobom som písal hudbu na tomto albume, keďže bola podriadená textu. Kompozície som nahrával s vynikajúcimi spoluhráčmi - akordeonistom Fode Haltlim a violoncellistom Svante Henrysonom. Oni hrajú aj v mojom orchestri a aj vďaka ním sa mi na tomto poslednom albume podarila kompozične dôležitá vec. Dokázal som preniesť farbu, pocit, sound môjho orchestra do malého obsadenia. Sú to skvelí muzikanti a zvládnu vždy naplniť moju víziu, či im predpíšem celý aranžmán alebo im nechám slobodu vyjadrovania v nejakej akordickej progresii."

* Viete vždy nájsť správny pomer medzi kompozíciou a improvizáciou?

TS: "To je ťažká otázka. Ten pomer sa nehľadá ľahko, pretože vždy sa dá stále niečo dokomponovať a posúvať tu skladbu ďalej. Pre mňa je dôležité, aby tam vždy bol prvok improvizácie a slobody. To v akej miere je v danej skladbe zastúpený, do veľkej miery ovplyvňuje samotná zostava, s ktorou v ten moment pracujem a čo od nich očakávam. Napríklad album Rumi Songs má veľmi veľa voľných miest na improvizáciu a k väčšine kompozícií som pristupoval len formou základnej melódie a harmónie vo forme tradičného leadsheetu ako pri štandardných skladbách, pričom som nechával na muzikantoch akým spôsobom si to budú interpretovať."

 
* Ako pristupujete ku kompozícii?

TS: "Keď píšem pre svoje väčšie ansámble, som omnoho striktnejší v tom, aké elementy rozpíšem do notácie a podobne. Pričom samozrejme myslím na konkrétnych muzikantov, pre ktorých to píšem a som si vedomý toho ako tie dané nuansy zahrajú, aj keď ich vypisujem do nôt."

 
* Album Rumi Songs je zaujímavý z kompozičného hľadiska, ale objavujú sa v ňom aj mimo hudobné prepojenia a inšpirácie z poézie. Celý album je postavený na poézií perzského básnika Jalal ad-Din Muhammad Rumiho. Prečo ste si vybrali práve jeho poéziu?

TS: "Všetky texty albumu boli postavené na jeho poézií, ale v textom som použil anglický preklad od Coleman Barksa. Projekt začal ako objednávka od jednej opernej speváčky, ktorá veľmi rada čítala Barksove preklady Rumiho poézie. Ona mi dala knihy a poprosila ma, aby som na tie texty zložil hudbu pre jej budúci koncert s organom a klavírom. Tak som pre ňu zložil niekoľko skladieb, no nakoniec sa to veľmi dobre ujalo a rozhodli sme sa zložiť viac skladieb a expandovať celý nápad. Okrem iného som taktiež navštívil mesto Konya v Turecku, kde Rumi žil a sám som bol veľmi inšpirovaný jeho tvorbou, takže to tiež prispelo k vzniku neskoršieho projektu Rumi Songs pre ECM."

* Je tento album okrem textovej stránky inak ovplyvnený východnou kultúrou? Premietli sa tieto inšpirácie aj do hudobnej stránky?

TS: "V hudbe to nie je až tak cítiť, ale je tam jedna skladba – When I See Your Face, kde používam perzské/arabské makamy."

* Ktorí umelci najviac ovplyvnil váš sound?

TS: "Veľký vplyv na mňa mali dve osoby a to Jan Garbarek a Tore Brunborg, ktorí boli ohromne veľkou inšpiráciou pri formovaní vlastného tónu. Potom samozrejme všetky osobnosti americkej tradície, ale z americkej scény ma najviac ovplyvnil Wayne Shorter."

* Vo vašej hre mám pocit, že farba, tón a práca s rytmom sú najdôležitejšie elementy.

TS: "Áno. Veľmi sa zameriavam na farbu a ako pracovať s priestorom, pričom taký ten virtuózny typický spôsob hry ma veľmi nezaujíma. Pre mňa je to len také „behanie“ hore dole bez výpovednej hodnoty."

* Mám pocit, že severské krajiny vo všeobecnosti kladú väčší dôraz na prácu s farbami a soundom, namiesto rýchlych technických sól. Prečo si myslíte, že to tak je?

TS: "Ťažko povedať. Myslím si však, že s tým môže súvisieť Manfred Eicher. Množstvo severských hudobníkov s ním spolupracovalo a väčšinou sú tie albumy čistejšie a muzikanti hrajú len to, čo je potrebné. Napríklad americký saxofonista Joe Lovano je skvelý a vždy hrá brilantne, ale na ECM albume ako keby hral viac striedmejšie, čistejšie, jednoduchšie, len toľko koľko je treba. Myslím, že to je to, čo Manfred hľadá a on dokáže z muzikantov dostať vždy tie najlepšie výkony."

* Váš sound znie veľmi moderne, ale pritom si zachováva isté tradičné jazzové idiómy a je veľmi akustický. Nesedí vám elektronika?

TS: "V 90-tych rokoch som sa skúšal začleniť do tohto rozrastajúceho sa elektronického hnutia. Mal som množstvo efektov, looperov a neviem čoho a bola to zábava s tým pracovať, ale akustický sound vždy nejako viac rezonoval s mojím srdcom, takže som potom od toho upustil. Odvtedy som sa začal sústreďovať na svoj akustický sound a myslím si, že stále sa s ním dá niečo nové objavovať. Vždy ma oslovujú umelci s novými technikami hry, pri ktorých si musím položiť otázku - wow na aký nástroj to vôbec hrá? Rovnako sa aj ja snažím objavovať nové možnosti akustického zvuku a posúvať."

* Čo bol najťažší moment vo vašej kariére?

TS: "Taký ešte nebol (smiech). Posledných 10 rokov sa sústreďujem na rodinu, pretože mám deti. Samozrejme som veľmi šťastný, ale keďže sa chcem venovať im, tak už nemám toľko času na komponovanie, cvičenie, koncertovanie  ako predtým."

* Počas kariéry ste pôsobili viac v úlohe sidemana. Vyhovuje vám viac táto poloha a pretváranie inej autorskej tvorby?

TS: "Nie. Tento fakt súvisí s rodinou, ktorú som spomínal. Nemal som toľko času sa venovať kompozícií a vlastným projektom. Musel som moju činnosť trochu spomaliť, ale mám v tom rád vyváženosť, čo sa týka pôsobenia ako sideman a líder. Je to inšpiratívne mať možnosť pracovať na tvorbe iných, ale v budúcnosti sa chcem už viac sústrediť na vlastné projekty."

* Ktorá spolupráca vás najviac obohatila počas vašej kariéry?

TS: "Spolupráca s trubkárom Arve Henriksenom bola pre mňa veľmi dôležitá. Keď som začal hrať s nim, boli sme ešte študenti na konzervatóriu a naša dlhá spolupráca nás vzájomne veľmi ovplyvnila."

* Čo je podľa vás charakteristické pre nórsku jazzovú scénu?

TS: "Je veľmi otvorená a progresívna v myslení. Myslím, že veľa muzikantov sa tu nebojí skúšať nové veci. O to sa najmä zaslúžili Jan Garbarek a Terje Rypdal, ktorí boli veľmi otvorení, slobodní v myslení a množstvo mladých muzikantov k ním vzhliada dodnes."

* K dobrej situácií prispieva aj školstvo ...

TS: "To určite. Máme vynikajúce školy a každé väčšie mesto má jazzové konzervatórium. Myslím si, že hudobné vzdelanie je veľmi potrebné a prospešné a malo by sa do istej miery vyučovať všade. V školách po deťoch chcú, aby mali vysokú úroveň v matematike, jazykoch, dejinách a vo všetkom možnom, ale prečo nie aj v hudbe?"

* Aké sú vaše plány v blízkej budúcnosti?

TS: "Momentálne mám nové kvarteto, s ktorým koncertujem a máme spolu už album, ale chystáme sa aj nahrávať v budúcnosti. Taktiež mám nové kompozície pre svoj orchester a ECM by z toho v budúcnosti chcela spraviť album, takže uvidíme."