22. - 25.3.2023, Opus Jazz Club, Budapest, HU   14.04.2023

Festival Jazzdor vznikol v roku 1986 v francúzskom meste Štrasbourg predovšetkým ako nástroj na šírenie jazzu, súvisiaceho vzdelávania a odbornej prípravy a akcií pre mladých divákov. V meste Štrasbourg a jeho okolí, na jeseň je to vždy viac ako 30 koncertov. Vystupujú tu najmä francúzski jazzmani a skupiny, ale zopár je ich aj z iných častí Európy či sveta. Od roku 2007 má tento festival svoju pobočku, mladšiu sestru alebo ak chcete - staršiu dcéru – a to v Berlíne. Tu trvá festival Jazzdor Strasbourg - Berlin iba štyri dni a k dispozícii pre fanúšikov francúzskeho jazzu je 11 koncertov. Celý festival sa koná v bývalej industriálnej zóne starých technických budov, ktoré tvoria komplex pre kultúru, voľný čas a kreativitu – Kesselhaus / KulturBrauerei Berlin. A jedna novinka - festival sa vlani rozšíril do ďalšieho nemeckého mesta Drážďany a za dva dni tam v Jazzclube Tonne zazneli štyri formácie, ktoré ale tiež vystupovali na festivale v Berlíne. A dramaturg všetkých festivalov Jazzdor Philippe Ochem pripravuje koncerty skupín moderného jazzu, ktoré balancujú medzi komponovaným jazzom a voľnou improvizáciou.

No a 22. marca 2023 sa narodila mladšia sestra či dcéra festivalu Jazzdor v metropole Maďarska! 22. marca tohto roku sa niekoľko-ročné úsilie stalo realitou a boli sme svedkami debutu festivalu Strasbourg - Budapest. A kedže maďarské vydavateľstvo BMC Records sídli v Budapeštianskom hudobnom centre (BMC), ktoré má aj Opus Jazz Club, novonarodený festival sa konal po štyri dni práve tu. Navyše vydavateľstvo BMC Records dlhodobo presadzuje medzinárodný záber a spoluprácu maďarských jazzmenov s tými európskymi, najmä francúzskymi! Inak klub, kde sa veľmi dbá na výborný sound i kvalitné a kreatívne osvetlenie, poskytuje v samotnej budove BMC tak potrebné prostredie na dvoch poschodiach, s teplou kuchyňou a iným občerstvením. Pritom samotná budova BMC má vrátane miestnosti na cvičenie s vždy pripraveným koncertným krídlom či nahrávacie štúdiá a dokonca veľkú koncertnú sálu (okrem tej klubovej), veľkú hudobnú knižnicu či dokonca niekoľko apartmánov pre účinkujúcich. Je to absolútny komfort, ktorý verte neposkytuje veľa klubov na svete! Dá sa nadnesene povedať, že práve v tejto budove bije srdce maďarského jazzu, ktorý je určený najmä na export!

Právo otvoriť spomínaný nový festival Strasbourg - Budapest dostalo trio Twigs: Vincent Courtois - Sanne Rambags - Julian Santorius (Vincent Courtois - cello, Sanne Rambags - spev a Julian Santorius - bicie nástroje), ktoré založil nestor francúzskeho jazzu cellista Vincent Courtois. Ten do projektu pozval dve vychádzajúce hviezdy: holandskú speváčku a veľkú nádej európskeho jazzu Sanne Rambags a švajčiarskeho bubeníka Julian Sartoriusa, ktorý patrí k najvyhľadávanejším európskym interpretom. Ich album, ktorý nahrali vlani v lete v BMC, je komorný jazz zameraný na piesne s improvizáciami, v nedefinovateľnom štýle, ktorý evokuje všetko od tradičného jazzu až po súčasnú vážnu hudbu a šamanský folklór. Šepot alebo hrdelný spev, minimalistické repetície, netradičné dialógy či skôr prekáračky - vždy je to o bezprostrednosti, neprebádaných územiach, nových pohľadoch.

Prvý festivalový večer pokračoval vystúpením renomovaného francúzskeho huslistu, ktorým bezpochyby je Clément Janinet so svojím kvartetom O.U.R.S. (Clément Janinet - husle, Hugues Mayot - bas klarinet a tenor saxofón, Joachim Florent - kontrabas a Emmanuel Scarpa - bicie nástroje), ktoré založil v roku 2017. Názov kapely je slovná hračka: ich celý názov znie Ornette Under the Repetitive Skies, ale samotná skratka znamená vo francúzštine medveď. Pozitívny ohlas mal album Clément Janinet – Ornette Under The Repetitive Skies III aj v našom magazíne (recenzie tu) a teraz si pomôžem citáciou zo spomínanej recenzie Petra Dobšinského: "Skladby neustále oscilujú medzi úplne voľnou otvorenosťou, pestrými plochami a rytmicky súdržnými groovujúcimi časťami s komponovanými prvkami. Je to pestrý mix všetkého, no podaný veľmi originálnym a vkusným spôsobom. Nenechajte si ujsť toto skvelé experimentovanie nadaného, virtuózneho huslistu a skvelého ansámblu."

Druhý festivalový večer otvoril projekt Gábor Gadó - Veronika Harcsa Sextet (Gábor Gadó - gitara, Harcsa Veronika – spev, Laurent Blondiau - trúbka, János Ávéd - tenor saxofón, Éva Csermák - husle a Tamás Zétényi – violoncello) pod názvom Shekhinah, ktorý mal zároveň svoju koncertnú premiéru a album z vydavateľstva BMC Records vyjde už onedlho! Po prvých minútach som si spomenul na projekt Debussy Now, kde takisto Veronika Harcsa spieva. Ale tu je jazzovejšia gitara Gábora Gadó a zdanlivo proti sebe postavené dva sláčikové nástroje a dva dychové. Avšak táto komponovaná hudba je perfektne zošroubovaná a miesto na improvizáciu je minimálne. Vizdvihol by som absolútnu univerzálnosť hlasu Veroniky a na záver iba krátko: náročné, pekné, obdivuhodné!

Druhá formácia večera Anne O'aro Trio (Anne O'aro - spev, Teddy Doris - trombón a Bino Waro - bicie nástroje) bola z radu exotika! Anne O'aro - narodila sa v roku 1990 ako Anne-Gaëll Hoarau na ostrove Réunion. Spievala v kreolskom jazyku, ktorý bol exotickým nielen prítomnému publiku v Opus Jazz Clube, o násilí na ženách, ktoré žiaľ zažila vo svojom tele "vďaka" svojmu otcovi. Je nielen speváčkou, ale i poetkou a tak jej hlas menil nielen náladu či farby, ale i intenzitu a chute! Jej recitál výborne nielen dopĺňali trombonista Teddy Doris a bubeník Bino Waro, ale podporovali i kontrapunktické nálady. Skvelé!

Tretí festivalový večer otvorilo Luciano Biondini - Hans Lüdemann Duo (Luciano Biondini - akordeón a Hans Lüdemann - klavír), kde Hans nahradil pôvodne avizovanú klaviristku Ritu Marcotulli. Lüdemann má osobitný vzťak k BMC Records, pretože prvý album nahral práve preň pred trinástimi rokmi pod názvom Rooms a pred desiatimi rokmi hral na slávnostnom otvorení Budapest Music Centra. A samozrejme pre spomínané vydavateľstvo nasledovalo niekoľko albumov, z ktorých je doteraz najčerstvejší Hans Lüdemann Transeuropeexpress Ensemble Feat. Majid Bekkas - On The Edges 1. Komorné súznenie dvoch harmonických nástrojov, prepojené a podporené virtuozitou oboch protagonistov bolo zážitkom sledovať a počúvať. Ich hľadanie si cesty ku sebe či rozchádzanie v skladbách ich oboch bolo doslova, aspoň pre mňa, čarovné. Vplyvmi Mediterranean, slnka, vody, úsmevov a kultúry a odkazom Astora Piazzollu, si prítomné publikum toto duo rýchlo podmanilo! Jeden z vrcholov festivalu pre mňa!

Obaja vyššie spomínaní hudobníci si sadli aj do väčšieho obsadenia formácie Hans Lüdemann Transeuropeexpress Ensemble feat. Luciano Biondini (Silke Eberhard - alt saxofón a klarinety, Alexandra Grimal - tenor saxofón, Yves Robert - trombón, Clément Janinet – husle, Clara Däubler – kontrabas, Dejan Terzic – bicie nástroje, Hans Lüdemann - klavír a virtuálny klavír a Luciano Biondini - akordeón). A navyše táto formácia aj takto oslavovala svoje desiate výročie vzniku! Skladby napísal nielen leader Hans, ale i Dejan či Alexanda - vlastne okteto Hans Lüdemann Transeuropeexpress Ensemble sa predviedlo s úplne novým koncertným programom! Jednoducho paráda alebo "nagyon jó akár kiváló!" Toto bolo vystúpenie, kde som mal všetky chuťové poháriky nielenže otvorené, ale boli neustále v strehu a výrazne obdarované a potešené! Pre mňa absolútny vrchol festivalu!

Štvrtý festivalový večer načala švédska skladateľka, textárka, klaviristka, gitaristka a speváčka Isabel Sörling. V civilnom oblečení a civilným prejavom, spočiatku promínala Joni Mitchell. Jej prvý album už v Paríži produkoval Ibrahim Maalouf a mal popovo-folkové ladenie, čo sme počuli aj na koncerte. Hoci začala rozvíjať spolupráce s jazzmenmi, svojho koketovania i zaľube v indie-folku a avantgardnej hudbe, sa nevzdala. V roku 2021 získala francúzsku cenu Victoires du Jazz v kategórii "Vokálna umelkyňa". Hoci Isabel sa voľne pohybuje medzi improvizáciou, folkom a avantgardou, na jej vystúpení, kde mala vlastného zvukára i osvetlovača, nebolo nič zvláštne. Miestami bola dokonca neistá v speve, takže pre mňa sklamanie.

Bodku za veľmi vydareným 1. ročníkom festivalu Jazzdor Strasbourg - Budapest dal francúzsky saxofonista Sylvain Rifflet so skupinou (Sylvain Rifflet - tenor saxofón, Yoann Loustalot - trúbka, Csaba Palotai – gitara a Benjamin Flament – ​​perkusie). Prezentoval sa skladbami z vlastného albumu Sylvain Rifflet – Aux Anges (recenzia tu) z roku 2022. Sylvain uvádza za svoj hlavný vplyv ako na saxofonistu Stan Getza a s radosťou čerpá z oblasti americkej repetitívnej a minimalistickej hudby. Podnetná bola jeho práca s looperom, kde si nahral svoj prvý hlas a druhý dohrával na živo a s mierou používal aj svoj večný dych. Spoločne s trubkárom ponúkali pekné melódie, s ktorými sa potom hrali ich rozoberaním a skladaním. Bolo to veľmi príjemné a energické vystúpenie, kde vhodne zapadol aj maďarský gitarista Csaba Palotai, a pre mňa druhý vrchol festivalu! Ďakujem Tamás Bognár a Philippe Ochem. Bolo to pre mňa kreatívne spájanie národností, myšlienok a hudby! O rok sa sem s radosťou vrátim!