40. INNtöne Festival 2025 – oslavy jubilea a prichádzajúce zmeny !!!

Logo

18. - 20.7.2025, Diersbach, AT 30.07.2025

Nie je mnoho podobných festivalov s prírodným a rodinným prostredím ako Bio farma Paula Zaunera pri Diersbachu. Tá sa opäť na tri dni stala domovom jazzových priaznivcov a vynikajúcich umelcov. Tentokrát sa podujatie nieslo v duchu osláv 40. rokov existencie. Paul Zauner si pri tejto príležitosti opäť pripravil pestrý program plný odlišných telies, ktoré dotvárajú pestrofarebnú mozaiku typickú pre dramaturgiu tohto festivalu. Oslavnému jubileu dominovali americké zoskupenia, ktorých bola viac ako polovica z celkového počtu kapiel na hlavnom pódiu. Celkovo však musím zhodnotiť, že tento ročník priniesol vyváženú a silnú dramaturgiu s množstvom čísiel na vysokej umeleckej úrovni, pričom prekvapili aj menej známe projekty. Jubilejný ročník uzavrel aj dôležitú etapu festivalu. Počas covidu a nasledujúcich rokov dostal podobu vonkajšieho festivalu s vedľajšími koncertami vo Scheunenbühne a St. Pigs Pub. Ďalší ročník sa vráti naspäť do stodoly Scheunenbühne, kde bude hlavné pódium. S touto zmenou je aj spojený nový dátum, ktorý sa z júla presunul na polovicu augusta. Paul Zauner očakáva úbytok fanúšikov, ale vysvetlil, že táto zmena je dôležitá najmä kvôli ochrane fanúšikov pred nepriaznivým počasím a horúčavami.

Open Air festival © Patrick Španko

Paul Zauner © Patrick Španko

Piatok – 1. festivalový deň:

Chameleon Orchestra (A) (Stewart Sukuma a Ana Girao – spev, Julian Gillesberger – viola, Ines Rettensteiner – husle, Stephan Punderlitschek – violoncello, Chris Kronreif – saxofón a flauta, Eberhard Reiter – saxofón a bas klarinet, Martina Wirth – trúbka, krídlovka a spev, Emma Leonhartsberger – lesný roh, Severin Trogbacher – gitary, Philipp Nykrin – klávesové nástroje a syntezátory, Gerald Kiesewetter – basgitara, Walter Sitz a Andreas Huber – bicie nástroje, Christian Wirth – husle a spev) otvoril jubilejný festivalový weekend a vynikajúco odzrkadľoval pestré smerovanie festivalu. Chameleon Orchestra priniesol brilantnú fúziu štýlov, inšpirovaných Brucknerovými symfóniami 4 a 9 a zároveň spájal popové, etnické, jazzové a klasické prvky do súdržného a živého celku. Ich hudba sa menila ako chameleón – zvukovo, rytmicky – so živými, dobrodružnými kontrastmi, ktoré vyvažovali introspekciu a radosť. Gitarista Severin Trogbacher prekvapil fantastickými sólami a bol dôležitou hnacou silou orchestra. Jeho sound a herný štýl mi miestami pripomínal Alex Machačeka. Súhra nekonvenčných jazzových nástrojov, ako sú lesný roh a flauta sa podpísali pod plné harmónie a zaujímavé experimentálne zvukové textúry. Vynikajúcej hudbe sa dal vytknúť len trochu slabší a falošný spev.

Julian Gillesberger © Patrick Španko

Chameleon Orchestra © Patrick Španko

Heidi Vogel (UK, CZ) (Heid Vogel – spev, Liam Noble – klavír, Jiří Slavík – kontrabas) a jej kapela predviedla majstrovskú triedu jazzovej komunikácie, v ktorej spájala surovú energiu a tradíciu s úchvatným vokálnym talentom, ktorý každej fráze dal neuveriteľnú farbu a hĺbku. Jej lyrický, pevný a expresívny hlas sa nadnášal nad fantasticky swingujúcou rytmickou sekciou, ktorej neustále sa meniace groove vdýchli život každému okamihu. Každá nota sa zdala byť nevyhnutná, každá improvizácia virtuózna, no zároveň účelná ako súčasť väčšej hudobnej mozaiky. Od ohromujúceho vokálneho aranžmánu legendárnej Caravan až po finále v duchu Coltranea, bol tento koncert jeden nezabudnuteľný zážitok!

Heidi Vogel © Patrick Španko

Heidi Vogel Group © Patrick Španko

The Messethetics and James Brandon Lewis (USA) (James Brandon Lewis – tenor saxofón, Anthony Pirog – gitara, Joe Lally – basgitara, Brandon Canty – bicie nástroje) v závere piatkového večera nadviazalo na živelnú energiu predošlej kapely. Ich vystúpenie rozpútalo jazz-rockový vír, v ktorom spájali avantgardnú intenzitu s voľnou improvizáciou a elektronickými prvkami. Ich vystúpenie bolo surové aj sofistikované, zároveň chytľavé, avšak aj chaotické – miešalo netradičné groove s melodickými fragmentmi a disonantnými kontrapunktmi, ktoré sa vždy rozplynuli v malebných harmóniách. Lewisov saxofón vytvoril fascinujúcu zvukovú vrstvu, vznášajúcu sa nad rytmickou sekciou, ktorá sa hrala s časom a formou, vzrušujúcim a nekonvenčným spôsobom. Sound zoskupenia bol miestami melancholický a ambientný s inšpiráciami škandinávskeho jazzu, čo dotváralo zvukomalebnú mozaiku koncertu, ktorý bol odvážny, nepredvídateľný a elektrizujúci.

The Messthetics and J.B.Lewis © Patrick Španko

James Brandon Lewis © Patrick Španko

Sobota – 2. festivalový deň:

Scott Robinson & Matyas Bartha Trio (USA/HU) (Scott Robinson - tenor saxofón, tárogató a trúbka, Matyas Barta – klavír, Danny Ziemann – kontrabas a Christian Salfellner – bicie nástroje) na pravé poludnie priniesli energický swing, čerpajúci z tradície mainstreamového jazzu s prvkami bebopu a west coast štýlu. Ich melodické, burácajúce a príjemné aranžmány vytvárali skvelú atmosféru, plnú pravej histórie jazzu. Protagonisti spolu vynikajúco komunikovali a predviedli súhru najvyššej kvality. Zaujímavosťou večera bol Robinsonov výkon na raritnom maďarskom dychovom nástroji tárogató, ktorý dodal koncertu jedinečný charakter. Celé vystúpenie pôsobilo živo, no zároveň elegantne. Bola to veľká pocta jazzovej tradícii s moderným nádychom!

Matyas Bartha © Patrick Španko

Scott Robinson © Patrick Španko

Hans Koller (USA/DE) (Louis Koller – trombón, John O'Gallagher – alt saxofón, Hans Koller – klavír, Steve Berry – kontrabas, Sam Nicholls – bicie nástroje) je zoskupenie okolo Hans Kollera, ktoré sa podobne ako Scott Robinson & Matyas Bartha Trio, uberalo smerom k jazzovej tradícii. Aj keď nešli až tak do hĺbky jazzovej histórie, ako spomínané zoskupenie, ich koncert sa niesol v duchu swingu a moderného jazzového mainstreamu. Vystúpenie sprevádzali výborné improvizácia a vzájomná komunikácia. Skladby boli interpretované na štýl štandardov z Broadway. Veľkým prekvapením bol mladý trombonista Louis Koller, ktorý preukázal vyzretý tón, hudobný vkus a improvizačný cit na tomto náročnom nástroji už v tak mladom veku!

Hans Koller Group © Patrick Španko

Louis Koller © Patrick Španko

The Face of God (IT/NL) (Ernst Reijseger – violoncello a shutri box, Piero Pala – voche a mesuvoche, Mario Siotto – bassu, Luca Frau – contra, Emanuele Ortu – voche) je kombinácia sardínskeho štvorhlasého vokálneho ansámblu Cuncordu e Tenore de Orosei a holandského violoncellistu v interpretácii chvál, hymnov a starej sakrálnej hudby zo Sardínie, ktorá priniesla neopakovateľný, transcendentný zážitok. Vystúpenie, ktoré sa zvukovo vymykalo času aj priestoru, neostalo len na pódiu, ale viackrát prešlo do davu k ľudom. Dych berúca fúzia tradičného, sakrálneho spevu, jazzovej improvizácie, experimentu, folklóru a filmovej hudby, prekračovala akékoľvek konvenčné hranice, ale v tom najlepšom slova zmysle! INNtöne Jazzfestival si toto vystúpenie určite zapamätá ako jeden z výnimočných momentov, keď hudba prestáva byť len hudbou a stáva sa niečím omnoho väčším.

Cuncordu e Tenore de Orosei © Patrick Španko

Ernst Reijseger © Patrick Španko

B3+ John Clark_Franz Hackl_Dave Taylor (USA/A) (Franz Hackl – trúbka, John Clark - lesný roh a Dave Taylor - basový trombón) v sobotňajší podvečer na pódiu toto vynikajúce trio dychových plechových nástrojov v zložení etablovaných virtuózov prekvapilo! Protagonisti predviedli fascinujúci dialóg medzi tradíciou a zvukovým experimentovaním. Trúbka, lesný roh a basový trombón vzájomné vytvárali viachlasé, kontrapunktické frázy, kde sa groove a rytmické pulzovanie stávalo náhradou za klasickú harmonickú oporu. Pozoruhodná bola aj alterácia trombónu pomocou efektov, ktoré vytvárali textúry na hranici akustického a elektronického sveta, zatiaľ čo viachlas a kontrastné hudobné nápady stupňovali napätie. Výsledkom bol experimentálny zážitok pevne ukotvený v jazzovom jazyku, ktorý bol odvážny, no stále muzikálny a organický!

Clark-Hackl-Taylor © Patrick Španko

Franz Hackl © Patrick Španko

John Clark © Patrick Španko

Dave Taylor © Patrick Španko

Titi Robin Trio (F) (Titi Robin – bouzouq, gitara a oud, Chris Jennings – kontrabas a Rishab Prasan – flauta) na koncerte s programom z albumu Le Sable et l'écume prinieslo fascinujúce spojenie world jazzu s využitím etnických nástrojov ako bouzouq, oud a flauta. Ich vystúpenie bolo meditatívne, melancholicko-nostalgické, ktoré poslucháčov vtiahlo do hlbokých zvukových plôch plných ambientu a opakujúcich sa motívov. Trio si počas koncertu vyhradilo veľa priestoru pre slobodnú improvizáciu, čím vznikali momenty spontánnej kreativity a emotívnej expresie. Celkovo koncert ponúkol intímny a hypnotický zážitok, ktorý úspešne balansoval medzi tradíciou a moderným experimentom!

Titi Robin © Patrick Španko

Rishab Prasan © Patrick Španko

Areál festivalu © Patrick Španko

Chris Jennings © Patrick Španko

Francesca Tandoi Trio (IT) (Francesca Tandoi – klavír a spev, Stefano Senni – kontrabas a Giovanni Campanella – bicie nástroje) ponúklo vstúpenie, ktoré bolo plné neuveriteľnej brilantnosti a čistej techniky, ktorá spolu s famóznou a nespútanou energiou okamžite zaujala publikum. Ich moderný mainstreamový akustický jazz, pevne zakorenený v tradícii, priniesol autentickú a energickú atmosféru, ktorú umocnila vynikajúca komunikácia medzi členmi tria a virtuózne improvizácie plné prvkov blues. Špeciálne momenty priniesli dynamické prechody do double time a burácajúceho swingu, ktoré podčiarkli živelnosť a intenzitu celého vystúpenia!

Francesca Tandoi © Patrick Španko

Stefano Senni © Patrick Španko

Giovanni Campanella © Patrick Španko

Francesca Tandoi Trio © Patrick Španko

Yaron Herman (IL) (Yaron Herman – klavír, María Grand – tenor saxofón, Haggai Cohen-Milo – kontrabas a Ziv Ravitz – bicie nástroje) vystúpilo s projektom Radio Paradise, ktoré bolo jednoznačne jedným z vrcholov festivalu, ktoré si publikum dlho bude pamätať! Dych berúca rytmická sekcia podkladala virtuózne sóla, ktoré spájali moderný mainstream s výraznou melodikou, pričom silný dôraz kládli na modálnu harmóniu a groove. Hudba balansovala medzi energiou a melanchóliou, obohatená o inšpirácie škandinávskym jazzom a jemnými prvkami free jazzu, ktoré len decentne narúšali celkovú štruktúru. Výsledkom bol úžasný balans medzi spontaneitou, chaosom a melodickou uhladenosťou, čo vytvorilo veľmi živé kontrasty, kde sa moderné prvky preplietali s tradíciou a swingujúcim rytmom. Tento koncert potešil určite každého fanúšika dobrej hudby a jazzu!

Na záver zostáva konštatovať, že to bol naozaj nielen jubilejný, ale aj vydarený 40. ročník a my sa tešíme, čo si pre nás Paul Zauner spolu s novou dekádou festivalu pripraví o rok!

Návšteva festivalu sa uskutočnila za finančnej podpory Literárneho fondu!