2. - 5.11.2023, Pakkahouine a Telakka, Tampere, FIN   27.11.2023

Názvy ako Pakkahoune, Telakka a Klubi, by mohli pre vás znieť viac ako exoticky, ale pritom zaujímavo. Ale vedzte, že sú to názvy miest, kde sa všetky festivalové koncerty odohrávali. Absolútnou výhodou bolo, že všetky tri sály boli vzdialené od hotela, a takisto aj medzi sebou, len pár minút peši. To som veru ocenil, keď som" behal" z koncertu na koncert, pretože sa jednotlivé vystúpenia prekrývali. No a ak ste chceli stihnúť všetky – jazzový maratón bol na svete! Rozhodne to však stálo za to a veľmi rád by som si to ktorýkoľvek zopakoval! Pretože je tu vysoko prefesionálny team a skvelá dramaturia - aj preto patrí tento festival k mojim najobľúbenejším!

 

Pred pár dňami vyšla prvá moja reportáž zo 42. ročníku fínskeho festivalu Tampere Jazz Happening 2023, kde som sa venoval výlučne fínskym formáciám! Tento rok bol prvý festivalový večer venovaný výhradne nemeckým skupinám! Kvarteto Salomea pre covid neprišlo, trio Kira Human nebolo o jazze a tak zostalo iba kvarteto Dudek - Hauptmann - Goller - Berger (Fabian Dudek – alt saxofón, Felix Hauptmann – klavír, Ruth Goller – basgitara a Leif Berger – bicie nástroje). Táto štvorica mladých nemeckých jazzových nádejí prišla na festival odprezentovať verejne svoj nový pôvodný koncertný materiál iba po druhý raz. Fabian Dudek (* 1995), hovorí, že má rád skladačky - aspoň pri komponovaní pre vlastné kapely. Kolážovité štruktúry jeho kompozícií a dualizmus emócií a intelegincie vo výslednom tvare ponúkali prítomnému publiku pohodový melodický jazz.

Americká skladateľka, klaviristka a harfistka Alice Coltrane bola doteraz na festivale v Tampere "pretriasaná" už dva razy: vlani skupinou perkusionistu Hamid Drakea a predvali saxofonistkou Lakecia Benjamin. Tak sa zdá, že Alice je dnes aktuálnejšia a oceňovanejšia ako kedykoľvek počas svojho života. Najnovším príkladom je tradičná Jazzová sieň slávy časopisu DownBeat, do ktorej bola uvedená práve v auguste - 16 rokov po svojej smrti, ako desiata umelkyňa. Vydala celkovo 20 albumov a čoraz viac sa o nej hovorí bez kontextu na jej manžela John Coltranea. Teraz na festivale sa ukázalo, že je inšpiráciou aj pre profesionálnu harfistku Alinu Bzhezhinsku, ktorá sa narodila a vyrastala vo Ľvove na západnej Ukrajine. Formácia Alina Bzhezhinska HipHarp Collective feat Tony Kofi (Alina Bzhezhinska – harfa, Tony Kofi – tenor a soprán saxofón, Mikele Montolli – basgitara, Matt Holmes – bicie nástroje a Joel Prime – perkusie) sa predviedla najmä skladbami od Alice Coltrane, pričom samotná Alina bola viac sama sebou, čo však na druhej strane viedlo pre mňa k príliš sladkému soundu a miestami aj vecami vypočítanými na efekt. Výborne sa však uviedol saxofonista Tony Kofi.

Záver piatočného večera patril americkému spevákovi José Jamesovi (José James – spev, Big Yuki – klávesové nástroje, Yves Fernandez – basgitara a Jharis Yokley – bicie nástroje), ktorého poznáme aj z dvoch koncertov na Slovensku. Tu v Tampere predstavil svoj najnovší album z januára tohto roku On & On,, na ktorom sú všetky piesne žánrovými hybridmi nahranými speváčkou a skladateľkou Erykah Badu. Interpretácia Baduiných piesní nebola pre Jamesa zaručene ľahká úloha, pretože podľa vlastných slov musel "čeliť výzve". Ako sa môže muž vcítiť do textov napísaných ženou z jej vlastného pohľadu a predovšetkým pre ňu samu? Priznám sa, toto vystúpenie ma veľmi nezobralo a ani neoslovilo.

Vstup do sobotňajšieho popoludnia zaobstaralo medzinárodné kvarteto Kuu! (Jelena Kuljić – spev, Frank Möbus a Kalle Kalima – gitara a Christian Lillinger – bicie nástroje) na čele so srbskou speváčkou Jelenou Kuljič. Je to rock, jazz, punk či avantgarda? Podľa mňa, a to som na pódiu zažil túto štvoricu už najmenej 5-6 razy, zo všetkých vymenovaných žánrov je tam jazzu najmenej!

Jazzových vibrafonistov by sme pomaly mohli spočítať na prstoch jednej či maximálne dvoch rúk! Od príchodu Stefona Harrisa pred 20 rokmi jazzový svet nepočul mladého vibrafonistu, ktorý by spôsobil toľko vzruchu okolo seba, hrá vlastné kompozície so svojou vlastnou kapelou Good Vibes (Joel Ross - vibrafón, Jeremy Corren - klavír, Kanoa Mendenhall - kontrabas a Jeremy Dutton - bicie nástroje). Joel Ross v tradičnom medzinárodnom výbere kritikov, ktorý organizuje časopis DownBeat, bol trikrát po sebe zvolený na prvé miesto, naposledy v auguste 2023. Rossov vzostup bol tiež rýchly a pôsobivý: v najnovšom hlasovaní DownBeatu je deväť vibrafonistov za ním výrazne starších ako on, väčšina z nich minimálne o pätnásť rokov. Nahráva pre legendárne vydavateľstvo Blue Note a na festivale sa prezentoval doslava jazzovou smršťou už od prvých tónov, prívalom energie a permanentným sólovaním všetkých členov kvarteta!

Môj 1. vrchol na festivale však prišiel s vystúpením formácie Goran Kajfeš Subtropic Arkestra (Goran Kajfeš – trúbka a perkusie, Jonas Kullhammar – saxofón a flauta, Per ”Ruskträsk ” Johansson – saxofón a flauta, Robert Östlund – gitara, Jesper Nordenström – Hammond organ a klávesové nástroje, Johan Berthling – basgitara a Lars Skoglund – bicie nástroje)! Pri Goranovej hudbe som mal pocit, že sa prechádzam po panenskom pralese so všetkými jeho zvukmi, krásami i nástrahami a nádhernými scenériami. Počul som skvelé melódie s balkánskym nádychom, spiritom a napätím! Ked v roku 2012 vyhral Goran Kajfeš a jeho Subtropic Arkestra Nordic Music Prize, bola to jediná jazzová nahrávka a v poli porazených zostali také mená ako Björk, Ane Brun, GusGus, Anna Järvinen či Lykke Li. Ale chvíľková publicita i nemalá finančná odmena však nenarušili umelecký život Gorana v Štokholme a takisto mohol udržať svoju kapelu Subtropic Arkestra v chode až dodnes! Silná dychová sekcia hrala fantasticky unisono a dávala tak silný akcent a šťavu podmanivej až magickej hudbe! Paráda!

Večerný koncert na scéne Pakkahoune v sobotu začali vystúpením troch protinožcov - čiže triom Brekky Boy (Taylor Davis - klavír a syntezátory, Ryan Hurst - basgitara a Liam Hogan - bicie nástroje), ktorých som už počul na tohtoročnom Saalfelden Jazz Festivale! Čo vlastne vieme o austrálskom jazze? Aké osobnosti či zoskupenia poznáme? Brekky Boy je elektrizujúca trojčlenná skupina, ktorá vznikla v Sydney pred šiestimi rokmi a je na vzostupe. A to s jazzrockom, ktorému sa zakladateľ tria - klávesista a skladateľ Taylor Davis, úzkostlivo vyhýba nazývať jazz. Mňa kapela oslovuje najmä tou pozitívnou energiou, ktorá sa na vás valí z pódia. Môj 2. vrchol festivalu!

35-ročná britská hudobníčka, skladateľka a líderka skupiny Camilla George (Camilla George – alt saxofón, Renato Paris – klávesové nástroje a vokál, Artie Zaitz – gitara, Karl Rasheed Able – basgitara, Rod Youngs – bicie nástroje a Sanity – rap), vyštudovala antické a stredoveké dejiny na univerzite, ale na prvom mieste bola hudba a predovšetkým afro-americký jazz. Na alt saxofóne hrá od 11 rokov a jej najväčším žijúcim vzorom je Kenny Garrett. V jej hudbe je počuť záujem o históriu a jej vlastné dedičstvo i korene. Jej otec sa narodil v Grenade v Karibiku a keď mala Camilla jeden a pol roka, s rodičmi sa presťahovala z mesta Eket na atlantickom pobreží Nigérie do Anglicka. Camillin easy listening jazz sa nevyhol afro-beatu, hi-life, funku a hip-hopu a vzniká tak zaujímavá zmes.

Na záver sobotňajšieho večera sme počuli spirituálny jazz formácie Marcus Strickland Twi-Life (Marcus Strickland – tenor saxofón a bas klarinet, Charles Haynes – bicie nástroje, Mitch Henry – klávesové nástroje a Kyle Miles – basgitara), ktorej púť začala pred dvadsiatimi rokmi, keď saxofonista a skladateľ Marcus Strickland (* 1979) vymyslel pre svoju kapelu slovnú hračku, ktorá sa zdá byť prekvapivo univerzálna. Predovšetkým Twi-Life v angličtine prirodzene odkazuje na tú časť dňa (súmrak), keď "slnko je trochu pod horizontom, ale tma ešte nezačala alebo už skončila". V jeho vlastnej rytmickej hudbe založenej na jazze sú hranice žánrov rozmazané a sú zámerne nejasné. Narodil sa a vyrastal v Miami, 44-ročný Strickland napriek tomu patrí ku generácii, ktorá sa nevyhla počúvaniu hip-hopu a ovplyvneniu dídžejskou kultúrou. Jadrom najnovšieho albumu The Universe's Wildest Dream je znepokojenie nad globálnou situáciou a, samozrejme, konkrétnejšie nad klimatickými zmenami a udržateľným rozvojom.

Posledný festivalový deň otvorilo kvarteto významnej nemeckej i európskej osobosti, ktorou skladateľka a klaviristka Julia Hülsmann zaručene je (Julia Hülsmann – klavír, Uli Kempendorff – tenor saxofón, Marc Muellbauer – kontrabas a Heinrich Köbberling – bicie nástroje). Julia Hülsmann Quartet hrá dnes asi najlepší jazz, aký je v súčasnosti v Nemecku k dispozícii - však nahráva pre prestížne vydavateľstvo ECM Records! Jadrom kvarteta je trio (klavír, kontrabas a bicie), ktoré funguje od roku 2002. Tenor saxofonista funguje v kapele iba niekoľko rokov a jeho príchod otvoril dvere celkovo o niečo drsnejšiemu zvuku, ktorý kvarteto doviedlo k dokonalosti na najnovšom albume The Next Door (ECM Records, 2022). Zažili sme vzrušujúcu prechádzku krajinou, ktorá bola plná krásnych zvukov, spojení, malieb, básní! Môj 3. vrchol festivalu!

Ešte som sa poriadne ani nespamätal zo slasti, ktorú som zažil - už to bola ďalšia! A to diametrálne odlišná, ale aj tak silno vzrušujúca! Trio Velvet Revolution (Daniel Erdmann – tenor saxofón, Théo Ceccaldi – viola a husle a Jim Hart – vibrafón), založené Danielom Erdmannom (čítaj s ním exkluzívny rozhovor tu) hrá výlučne nové vlastné kompozície. Navyše je táto trojica nesmierne kompaktná, presvedčivá a kreatívna. Berie veci s humorom a vtipom a s nadhľadom, čo sa odráža aj v hudbe, ktorá nikdy nenudí! Môj 4. vrchol festivalu!

Klavirista, skladateľ a doktor filozofie Nduduzo Makhathini (* 1982) (Nduduzo Makhathini – klavír, Zwelakhe Duma Bell Le Pere – kontrabas a Ayanda Sikade – bicie nástroje) je najmedzinárodnejším vyslancom nového juhoafrického jazzu, a to predovšetkým vďaka dvom albumom z rokov 2020 a 2022, ktoré oba vydalo vydavateľstvo Blue Note - na oboch hrá jeho vlastná juhoafrická kapela. Coltrane a Tyner boli prvými vplyvmi na Makhathiniho, ktorý vyrastal v hudobníckej rodine a v praxi sa s afroamerickým jazzom prvýkrát zoznámil ako študent v dvadsiatich rokoch. Ako skladateľa a hráča vlastnej hudby Makhathiniho zaujíma rozsiahly interaktívny vzťah medzi týmito kultúrami, pohyb a pohyb hudby v čase i mieste. Koncert bol veľmi príjemný avšak predsa z náznakom exotiky.

42. ročník festivalu Tampere Jazz Happening 2023 začal i ukončil v nedeľu večer jazz z Nemecka! Tridsaťročný trombonista a skladateľ Janning Trumann (* 1990) (Janning Trumann – trombón a efekty, Florian Zwissler – elektronika a Oli Steidle – bicie nástroje a elektronika) nahráva už pätnásť rokov a so svojimi kapelami vydal šesť albumov. Vo svojom rodnom Kolíne nad Rýnom je tiež zaneprázdneným jazzovým aktivistom: organizuje série koncertov, pôsobí ako výkonný riaditeľ festivalu Cologne Jazzweek, ktorý sa koná každý rok v auguste, a snaží sa ďalej etablovať ako producent platní. Zo sedemnástich albumov vydaných vo vydavateľstve Tangible Music, ktoré Trumann založil v roku 2018, je len jedna tretina jeho vlastnou tvorbou. Tento koncert a jeho hudbu jasne definuje to, čo povedal samotný Janning Trumann: "Improvizácia pre mňa znamená nielen slobodu, ale aj umiestnenie sa do špecifického prostredia, ktoré sa neustále redefinuje." Za pomoci elektronických efektov bola sila improvizácie "just in time" ešte silnejšia. A táto sloboda dala aj krásnu bodku za celým festivalom! Veľká vďaka Tampere!

Táto služobná cesta bola realizovaná s finančným príspevkom Literárneho fondu!