"Roy Haynes bol mojou vstupnou bránou k jazzu!"   17.08.2020

Je uznávaným rakúskym kapelníkom, aranžérom, skladateľom, ale v prvom rade bubeníkom. Cestuje s rôznymi projektami po celej Európe. Je ovplyvnený silne jazzovou tradíciou. Pri počúvaní jeho hudby ste katapultovaný do kvitnúceho moderného jazzu. Spolupracoval s menami ako: John di Martino, Peter Bernstein,Mike Levtushenko, Jan Sturiale, Jure Pukl, Marko Churnchetz, Miha Koren, Joe Locke, Seamus Blake a mnohí ďalší. Klemens na začiatku rozhovoru, ktorý sme robili pri jeho vystúpení s Altar Quintetom, poznamenal „Pekná knižka, páči sa mi, je naozaj super“, ohľadom diára, do ktorého si pripravujem otázky pri rozhovore.

* Aká bola cesta z Viedne do Bratislavy, Nenad spomínal, že ste pricestovali spolu.
Klemens Marktl: „Áno, šli sme mojím autom a ja som šoféroval. Tešil som sa na koncert s Altar kvintetom. Bolo to moje prvé hranie po dlhšom odmlčaní sa počas karantény. Po ceste sme počúvali hudbu a cesta bola fajn. Hranice boli otvorené a nemuseli sme podstupovať žiadnu kontrolu. Cesty boli voľné, takže pri transporte nedošlo k žiadnym komplikáciám.“

* Ako si sa skontaktoval s Nikolajom Nikitinom a Ľubom Šrámkom?
KM: „Nikolaj kedysi vlastnil jazzový klub Hlava XXII, najskôr som o tom nevedel, že majiteľom bol on. Hral som tam mnohokrát, s viacerými projektami. Spoznali sme sa však až potom, aj keď on ma poznal už predtým. Boli sme v kontakte. Šrámek nás opať s Nikolajom nakontaktoval a vlastne on bol tou kontaktnou osobou. Jedného dňa hrali ako Altar duo v Slovenskom rozhlase pri príležitosti koncertu Johna Patitucciho. Pozvali ma hrať s nimi, a tak sa Altar rozrástol na trio. Hrali sme bez basovej gitary, či kontrabasu. Nikolaj je Lubov najlepší kamarát. O Ľubovi som počul už na škole v Grazi od mojich spolužiakov. Pred niekoľkými rokmi sme spolu hrali v okolí môjho rodného mesta Klagenfurht a aj vo Viedni.“

* Ako si prežil obdobie pandémie v karanténe?
KM: „Čas som trávil v rodičovskom dome kde som vyrastal, spolu s mojimi rodičmi. Staral som sa o nich, pretože sú v pokročilom veku. Bolo to super a mal som veľa času aj pre seba. Hral som na bicie nástroje, počúval veľa hudby a pracoval na vlastných kompozíciách. Táto činnosť je u mňa bežná, taktiež som učil svojich študentov online. Z programu som nevynechal ani prechádzky v prírode. Postup bol naozaj temný. Termíny koncertov sa rušili najprv na jeden mesiac dopredu, potom na dva, ale dozvedieť sa, ako sa rušia podujatia na celé leto nebolo vôbec príjemné. Som rád, že si dnes večer môžem zahrať po dlhom čase s Altar kvintetom. "Jazz je späť.“

* Čo ťa najviac inšpiruje?
KM: „Definitívne ma inšpiruje príroda. Milujem pokoj, kvalitu vzduchu lesa a možnosť prechádzky kde sám rozmýšľam nad vecami v prírodnom prostredí. Príroda je úžasná vec: pekné stromy či pekný výhľad mi dávajú inšpiráciu a otvárajú nové obzory. Čas pre svoj vnútorný pokoj a vlastný duševný rast je potrebné hľadať vo vnútri.“

* Kedy si začal hrať na bicie nástroje a ako to vnímali tvoji rodičia?
KM: „Hrať som začal na klavíri a potom som ho v trinástich vymenil za bicie. Bol to rozdiel. Rodičia boli zvyknutí počúvať ako hrám v obývačke, to sa však zmenilo. Udieral som po nábytku s maminými ihlicami na štrikovanie a chcel som sa stať bubeníkom. Neskôr som bubnoval po mamininích knižkách, veľkosť a hrúbka každej knihy určovala rozdiel zvuku pri údere. Moji rodičia sa snažili nájsť riešenie. Mať syna bubeníka nie je jednoduché, občas to môže trochu liezť na nervy, ale zvykli si na to. Samozrejme, keď som odišiel študovať, moje bubnovanie im chýbalo."

* Ako prebiehal tvoj hudobný vývoj ďalej? Kto sú tvoje bubenícke vzory, patrí medzi ne aj Phill Colins?
KM: „Môj starší brat nahrával koncerty z televízie na videokazety. Pozeral som záznamy z koncertov a bubnoval zároveň s videom, na ktoré som pozeral. Snažil som sa odkukať každý pohyb. Moja obľúbená kapela bola Dire Straits. Večer v televízii dávali jazzové koncerty. Bol som ohromený - tak som sa dostal k jazzu. Zvuk jazzových bubeníkov ma ohromoval už v detstve. Phil Collins nie je mojím vzorom, páči sa mi ako hrá, ale teraz vážne - na videokazete sme mali koncert Herbie Hancock, Dave Holland, Pat Metheny a Jack DeJohnette. Neustále som to počúval a bol som z toho koncertu ohromený. Ten zvuk a súhra – to bol jazz! Čiže mojím bubeníckym hrdinom bol na začiatku Jack DeJohnette. Neskôr mi môj učiteľ ukázal Roy Haynesa. Odvtedy už nik iný iba Roy Haynes! Naozaj jeho zvuk, úder a intenzita hrania... ,,zmenil mi život.“ Jack DeJohnette používa veľkú sadu, ale Roy Haynes hrával na malej sade bicích nástrojov a dostalo ma to. Vtedy som si uvedomil, čo chcem. Roy Haynes bol mojou vstupnou bránou k jazzu, fantastický bubeník.“

* Ako sa pripravuješ na hranie pred koncertom, máš špeciálne cviky s paličkami na rozohriatie alebo iný typ prípravy?
KM: „Záleží to na okolnostiach. Mám rád ticho. Naozaj. Počas hrania chcem podať vždy stopercentný výkon. Takže nechcem pred tým nič počuť, záleží na tom moja zvuková čistota. Nie je to sranda a vtip, že hráme, hráme. Počas koncertnej šnúry rád šoférujem a počúvam pri tom hudbu a snažím sa zapamätať si celú formu skladieb. Je to pre mňa taktiež cvičenie, pretože si memorujem skladby a keď dorazíme, tak viem celú skladbu naspamäť. Tesne pred koncertom teda riešim to aká je situácia s pódiom, zvuk a ako sa všetci z kapely cítime. Je to naozaj veľmi dôležité. Je potrebné byť citlivý a vedieť počúvať. Neznášam hlučných bubeníkov, ktorý prídu a hneď začnú s veľkým rachotom - tresk sem, tresk tam.“

* Ako vidíš jazzovú scénu v Rakúsku, nájdu sa podniky kde majú mladí hudobníci možnosť hrať?
KM: „Je to veľmi dobré, scéna rastie a objavuje sa veľa nových mien. Kluby sú záludné, treba ich neoblomne hľadať. Niektoré sa zatvárajú a podniky sú, ale nie je to jednoduché nájsť miesto kde sa dá hrať. Všetky kluby majú rezervované termíny na koncerty. Mám pocit, že je u nás omnoho viac schopných hudobníkov ako miesta na hranie!“

* Počul som, že si nejaký čas žil v USA, môžeš nám tento tvoj pobyt opísať?
KM: „Áno, bolo to super. Z Holandska som pricestoval do NYC v januári. Pred tým som žil 6 rokov v Holandsku - študoval som v Haagu. Jazzová scéna v Holandsku je na vysokej úrovni. V Haagu som stretol slovenského klaviristu menom Michal Vaňouček, nikdy na to meno nezabudnem. Do Spojených štátov som šiel, keď som mal 24 rokov a žil som 3 roky v New Yorku. Nemyslel som na nič iné ako na hudbu. Nezaujímala ma dokonca ani voda na pitie. Sem tam som zohnal niečo rýchle pod zub a zas len hudba. Každý večer som bol na jam session, nesrandujem. V byte som strávil asi 4 dni počas roka, keď som sa cítil byť chorý a rozhodol sa preliečiť. Ak si chcete zahrať potrebujete tam chodiť stále, čaká tam dlhý rad hudobníkov, ktorý chcú ísť hrať. Takže, keď ťa tam vidia sedieť, tak ti asi na desiatykrát povedia vyzeráš povedome, nechceš si zahrať? Prišiel som do New Yorku aby som našiel Gregory Hutchinsona. Dozvedel som sa, že sa presťahoval do L.A. čo bolo pre mňa sklamanie, keď som sa dozvedel, že v New Yorku už nežije. Potom som sa s ním neskôr stretol a veľa sa od neho naučil. Jedného dňa, keď som bol u Gregoryho doma v Brooklyne, mali sme spolu hodinu, prišla návšteva. V tej dobe už z nás boli kamaráti, povedal, že príde bubeník. Jeho meno bolo Geoff Clapp. Tento bubeník ma taktiež veľmi inšpiroval. Mali sme spolu fajn zážitky a chodili hrávať navzájom k sebe domov. Geoff mi vybavil prvé koncerty v New Yorku. Zavolal mi a spýtal sa či by som ho mohol zaskočiť. Pomáhali sme si navzájom. V budúcnosti sa tam plánujem určite vrátiť. Keď sa situácia okolo pandémie zlepší. Nabíjam si tam batérie a potom prídem do Európy s novými nápadmi.“

* S akou nahrávacou spoločnosti spolupracuješ a s ktorými si spolupracoval v minulosti?
KM: „Jazz ‘n’ Arts Records sídli v Nemecku a bola prvá nahrávacia spoločnosť, ktorá mi pomohla vydať môj prvý album. Bol som na to právom hrdý. Fresh Sound New Talent sídli v Barcelone a s riaditeľom si veľmi dobre rozumieme, pretože má rád jazz a nemusím ho vôbec presviedčať. Raz mi povedal „Viem, že ty swinguješ, môžem ti dôverovať.“ Rád by som nahrával aj cez väčšiu nahrávaciu spoločnosť, ako je napríklad Blue Note, ale zostávam verný Fresh Sound New Talent. Už od začiatku bolo mojím snom nahrávať pre nich. Na začiatku som poslal 3 skladby a bolo. Povedali mi, že sa to hodí do ich katalógu. Takže spolupráca pokračuje.“

* Čo chystáš do budúcnosti?
KM: „Bol som na trojtýždňovej túre s Dave Kikoski Trio a nahrali sme spolu koncert v podniku na živo. Chcel by som, aby sa to podarilo vydať. Malo by to byť na trhu na jeseň. Chystám aj vlastné kvarteto - uvažoval som aj nad kvintetom, ale pravdepodobne to bude kvarteto. Počas karantény v časoch korony som písal veľa vlastných kompozícií - v budúcnosti sa sústredím teda na ne.“

* Ďakujem za rozhovor!