6. - 8.1.2023, Theater Münster, D   24.01.2023

Na tohtoročný Internationales Jazzfestival Münster ma jeho umelecký vedúci a dramaturg Fritz Schmücker pozval už tretí raz! A tak po rokoch 2017 a 2019, festival sa koná každé dva roky, a po covidovej pauze v roku 2021, som sa ho zúčastnil aj do tretice! A veru som neoľutoval, hoci aj tento rok ma odrádzal, ako vždy, jeho dátum – prvý novoročný weekend. Ale od svojej premiéry už viem, že sa sem bude každé dva roky vracať! Pre jeho skvelú, súčasnú a pestrú dramaturgiu! A pre skvelý a citlivý jazzový nos jeho dramaturga, ktorý pripraví zakaždým pútavý, skvelý a nezabudnuteľný mix. Tento rok pripadol festival na termín 6. - 8. január 2023. A takisto sa mi páči aj festivalový koncept s dvomi sálami, v ktorých sa koncertuje. A takmer každá vystupujúca skupina tu má minimálne nemeckú premiéru ak nie svetovú.

1 deň:
Otvorenie celého festivalu pripadlo tento rok nie domácej čiže nemeckej formácie, ale skupine z Britských ostrovov, ktorú vedie skladateľka, hráčka na trúbku a kornet a klavíri Laura Jurd (Laura Jurd - kornet a klavír, Martin Lee Thomson - euphonium, Danielle Price - tuba, Alex Haines - guitar, Ruth Connor Chaplin - basgitara a Corrie Dick - bicie nástroje). Kedže Laura v septembri vydala svoj nový album The Big Friendy Album bolo jasné, že prišla práve z neho odprezentovať svoje kompozície. Táto 33-ročná mladá umelkyňa priniesla hudbu plnú zvratov, stop timeov, humoru, v baladách mnoho melodických unisón a hlavne komponovaných celkov. Jednoznačne tento skvelý a vyvážený mix publikum zaujal dokonca v nemeckej premiére!

HAL TRIO - Bennink/Takase/Sclavis (Aki Takase - klavír, Louis Sclavis - klarinet a bas klarinet a Han Bennink - bicie nástroje a cajon) tvorili traja skvelí a ostrieľaní impriovizátori a vedúce postavy európskej jazzovej scény! Dych vyrážajúci virtuózny klavír Takase, pestrá a farebná hra Sclavisa a neortodoxné bicie aj vizuálneho bubeníka Benninka, mali v rukách všetky tromfy vo vypredanej divadelnej sále! A to ešte hrali ako trio spolu po prvý raz - trio veľkých individualít, ktoré všetko podrobilo výslednému famóznemu celku!

Ďalšia festivalová mladá jazzová tvár tentoraz pochádzala z Izraela. Ariel Bart Trio (Ariel Bart - chromatická ústna harmonika, Talia Erdal - cello a Arseny Rybakov - klavír) vedie iba 24-ročná Ariel Bart, ktorá predvádza na málo v jazze vídanom nástroji melódie, ktoré chytajú za srdce, sú ľahké a krásne, plné smútku a túžby či nostalické a clivé. Je tu nástupca hviezd, ako Toots Thielemans a Hendrik Meurkens, na chromatickej ústnej harmonike? A navyše je Ariel aj šikovná skladateľka, ktorá takisto ukazuje, čo všetko na svojom nástroji dokáže!

Na záver ďalšie trio tentoraz z Rakúska - Mario Rom's Interzone (Mario Rom - trúbka, Lukas Kranzelbinder - kontrabas a Herbert Pirker - bicie nástroje), ktoré spolu funguje už 12 rokov! Romove mnohovrstevnaté podmanivé melódie a improvizácie, Kranzelbinderove impulzívne basové linky a Pirkerova virtuózne chaotická hra na bicie sa spájajú do výsledného celku či hudby plnej skvelých nápadov a inšpirácií, ktorá vás nielen očarí, ale odvedie ďaleko preč od reality. Ako napísal jazzový recenzent Karsten Mützelfeldt (Deutschlandfunk): "Málokedy vyvolalo mladé európske trio takú medzinárodnú eufóriu." Jednoducho paráda!

2. deň:
Druhý festivalový deň začínal dvomi koncertami v Malej Sále už populudní! Ako prvé sa nám predstavilo manželské duo Laura Jurd - trúbka a Elliot Galvin - klavír. Ja som sa po prvý raz s Elliotom Galvinom stretol na Jazzwoche Brghausen 2014, kde so svojím triom vyhral Súťaž mladých jazzových talentov. Sólové a doprovodno-rytmické party sa navzájom pekne striedali, ako v manželstve. Elliot potvrdil, že už "počas jeho študentských čias na londýnskej Trinity College of Music hovorili učitelia o novom talente, ktorý sa objavuje len raz za desať rokov. Galvinova klavírna a kompozičná inteligencia, jeho surrealistická tvorivosť, vtip, politické povedomie a úctivý, neúctivý prístup k tradícii boli často prirovnávané k Djangovi Batesovi." Najviac sa mi páčila záverečná Bye, Bye, Blackbird, kde známu skladbu najprv obaja pekne kus po kúsku rozložili ako lego a potom ju postupne zložili! Skvelý komorný jazz!

V rámci poobedňajšieho predkrmu vystúpilo aj trio Three Grams (Luise Volkmann - alt saxofón, Casey Moir - spev a Michael Schiefel - spev) v nemeckej premiére. Luise Volkmann je kapelníčka, skladateľka, aranžérka, saxofonistka, flautistka a ja som sa s ňom po prvý raz stretol vlani na festivalu Jazz Goes To Town v Hradci Králové. Tento jej skladateľský experiment s dvomi ľudskými hlasmi a saxofónom je nielen moderný, ale miestami výstredný a zároveň pohľadzujúci, kritický a nekompromisný!

Sobotňajší večerný set vo Veľkej sále otvorilo trio Iverson/Lang/Klesse (Ethan Iverson - klavír, Andreas Lang - kontrabas a Eva Klesse - bicie nástroje), z ktorého dvaja členovia už na Slovensku vystupovali: klavirista Iverson na BJD 2008 ako člen Bad Plus Tria a kontrabasista Andreas Lang ako člen Jacob Karlzon Tria na One Day Jazz Festivale 2019. Eva zatiaľ u nás nebola. Toto trio ma potešilo krásnymi melodickými skladbami či už od Iversona, ktorý po 17 rokoch opustil Bad Plus Trio, aby dal voľný priechod vojej úprimnosti, alebo Klesse, ktorá na šťastie opustila medicínu, ktorú vymenila za jazz. V spojitosti s dánskym kontrabasistom Langom sme počuli trio, ktorému to nielen ladí, ale aj sedí! Náramne!

Duo Camille Bertault - David Helbock (Camille Bertault - spev a elektronika a David Helbock klavír a elektronika) som za posledné dva roky videl a počul niekoľko razy. Ale v duu im to iskrí hádam najviac, pretože Camille prekračuje všetky štylistické hranice s vtipom a rozkošne ľahkou vážnosťou. Dokonalá intonácia, podmanivý timing, obrovská presnosť, pôsobivé výšky a veľmi pohyblivý jasný tón - toto všetko a ešte viac ju zdobí. David keď hrá na klavíri, často to už nie je iba klavír, ale husle, harfa, klarinet, gitara alebo celý orchester. Spoločne sa dopĺňajú, artikulujú experiment, predvádzajú tvorivý nepokoj i show! Niečo nadpozemské!

Iba 28-ročná francúzska skladateľka a hráčka na bandoneon Louise Jallu priviedla na pódium svoje kvinteto (Louise Jallu - bandoneon, Mathias Lévy - husle, Karsten Hochapfel - gitara, Thibault Gomez - klavír a Fender Rhodes a Arther Hennebique - kontrabas) preto, aby obnovila obraz svojho nástroja. V jazze absolútne neobvyklého. Ale majster Astor Piazolla na ňom postavil svoju hudbu - Tango Nuevo. Páčilo sa mi, že Louise neponúkala poslucháčom známe a možnože až otrepané hity, ale siahla po menej známych či dokonca neznámych skladbách. Jej najnovší album Piazzolla 2021 je voľnou a dobrodružnou variáciou majstrovej hudby. V improvizáciách možno rozpoznať aj odvážne vplyvy Theloniousa Monka či Bélu Bartóka. A svetové Libertango prišlo až v samom závere!

Záver sobotňajšieho večera patril formácii Paal Nilssen-Love Circus (Paal Nilssen-Love - bicie nástroje, Juliana Venter - spev, Thomas Johansson - trúbka, Signe Emmeluth - alt saxofón, Addrun Lilja Jonsdottir - gitara, Marianne Baudouin Lie - cello, Kalle Moberg - akordeón a Christian Meaas Svendsen - basgitara). Na svojej nemeckej premiére sa predviedla koncetným programom Circus, v ktorom Paal prekonáva hudobné bariéry. Tento nórsky skladateľ a bubeník, známy svojimi rozmanitými projektmi, predviedol s Circusom, aká vzrušujúca hudba môže vzniknúť spojením folku, heavy metalu a free jazzu. Bolo veru ťažké zostať pokojne sedieť! 

3. deň:
Náročný festivalový program pokračoval aj v nedeľu, kedy v Malej sále boli už od 13:30 hodiny dva koncerty. Začínala belgická skladateľka a hráčka na trombóne Nabou Claerhout, ktorá už teraz patrí k pilierom novej jazzovej generácie Beneluxu! Kvarteto Nabou (Nabou Claerhout - trombón, Roeland Celis- gitara, Trui Amerlinck  - kontrabas a Mathias Vercammen - bicie nástroje) prišlo predstaviť svoj najnovší album You Know a podľa reakcií publika, si táto sympatická štvorica získala srdcia prítomných poslucháčov, pretože Nabou a trombón je jedno telo a jedna myseľ a takisto táto nezvyčajná nástrojová konštelácia dáva vyniknúť kreatívnej a sviežej práci. Nové kvalitné meno na jazzovej mape Európy!

Druhá mladá kapela má vo svojich radoch hráčov z Rakúska a Švajčiarska a toto trio sa volá Other:Mother (Arthur Fussy - modulárny syntezátor, Jul Diller - preparovaný klavír a Judith Schwarz - bicie nástroje). Ide o výpravu do neprebádaných oblastí nielen hudby, ale i mysle! Toto trio s dvoma klávesovými nástrojmi chce vytvoriť úplne novú rytmicky pulzujúcu zvukovú symbiózu so spojením akustických a elektronických zvukov. Viac rytmov, ako melódií.

Škótskeho skladateľ a klaviristu Fergus McCreadieho som počul na pódiu so svojím triom i v sólovom prevedení. A teraz som si doplnit obraz, ako mu to hrá a čo sa deja v duu! Jeho spoluhráčom bol škótsky skladateľ a tenor saxofonista Matt Carmichael. Počuli sme vyzretú a úprimnú hudbu od oboch protagonistov, ktorá sa preháňala nad Škótskou krajinou. Táto skvela syntéza lyrického jazzu a škótskeho folklóru bola miestami nadpozemská! Tieto dva obrovské vyzreté talenty si treba zapamätať!

Takisto treba do budúcnosti rátať s ďalším veľkým talentom, tentoraz z nemeckej jazzovej scény - Luise Volkmann! Táto kapelníčka, skladateľka, aranžérka, saxofonistka, flautistka sa vlastne ešte len učí krotiť svoj obrovský talent, svoje primné pocitty a myšlienky, ktorá rozdáva hneď v niekoľkých svojich projektoch. Ten najväčší sa volá Éte Large (Casey Moir - spev, Laurin Oppermann - spev, Conni Trieder -flauta, Luise Volkmann - alt saxofón a flauta, Peter Ehwald - saxofón, Rémi Fox - saxofón, Johannes Böhmer - trúbka, Marleen Dahms - trombón, Johannes Stein - cello, Athina Kontou - kontrabas, Benjamin Geyer - klávesové nástroje, Paul Jarret - gitara a Max Santner - bicie nástroje) - a je to 12-členný súbor, ktorý je dostatočne veľký na vyjadrenie všetkého. Flower-power, punk, jazz i nová hudba - toto všetko a mnohé iné tam nájdete.

Jazz a Transylvánsky folklór to sú: Ban/Surman/Maneri (Lucian Ban - klavír, John Surman - bas klarinet a soprán saxofń a Mat Maneri - husle). Významný maďarský skladateľ Béla Bartók nahral a transkriboval viac ako 3400 rumunských ľudových piesní zo Sedmohradska. Nahrávky obsahovali vianočné koledy, nárekové piesne, ľúbostné piesne a mnoho ďalších. A toto obrovské a hodnotné dielo poslúžilo spomínanej trojici ako inšpirácia pre výnimočnú spoluprácu. Krásna, melancholická a nespútaná hravosť žiari v tomto komornom jazze Luciana Bana a my sme počúvali históriou nesmierneho významu!

Inú fúziu nám priniesol zo Škandinávie Tobias Wiklund Quaret (Tobias Wiklund - kornet, Simon Toldam - klavír,   Lasse Mørck - kontrabas a Daniel Fredriksson - bicie nástroje). Americký tradičný jazz a moderný expresívny výraz sa v hudbe Tobiasa Wiklunda mieša takým spôsobom, že pri počúvaní zostavávate fascinovaný a prikovaný k stoličke! Pohoda a nadhľad, krásne melódie a láska v srdci. Tieto krásne a výnimočné hudobné príbehy ukončili nadherný festival, pripravovaný vždy s veľkou láskou! Vďaka Fritz!