"Viedenská jazzová scéna je prakticky mŕtva!“   22.06.2020

,,Hudobná brilancia a živá inšpirácia“ je spätá s menom Nenad Vasilić, ktorý je už dlho v popredí európskeho jazzu! Je vysoko uznávaný na celom starom kontinente. Srbský kontrabasista, basgitarista, skladateľ a aranžér Nenad Vasilić žije vo Viedni, kde pôsobí už 25 rokov a kde má taktiež aj vlastné nahrávacie štúdio. Narodil sa v Srbskom meste Niš a vyrastal obklopený bohatou tradíciou balkánskeho folklóru. Klasická, rómska a jazzová hudba ovplyvnila jeho hru na klavíri. K hre na basgitare ho priviedol heavy-metal. Už ako 16-ročný bol považovaný za jedného z najtalentovanejších kontrabasistov. Po ukončení štúdia na KUG v Grazi (1995-1999) sa presťahoval do Viedne v roku 2003 a odvtedy je jedným z najvyhľadávanejších kontrabasistov. Na konte má 40 pôvodných kompozícií na 7 albumoch. Vasilić spája jazzovú improvizáciu a svetovú hudbu s nádychom balkánskych rytmov. V roku 2004 bol jeho album Nenad Vasilć Balkan Band Live in ORF nominovaný na cenu Hans Kollera. Spolupracoval s menami ako: Richie Beirach, Petara Ralčeva, Bojan Z, Mark Murphy, Sheila Jordan a ďalší. Tento priekopnícky hudobník zanecháva jemnú, ale trvalú stopu a neustále posúva ďalej hudobné hranice. Nenada sme si dohodli na exkluzívny rozhovor na vystúpení v .klube pod lampou. Hral tu totiž Altar Double Quintet a pre niektorých hudobníkov to bol po dlhom čase prvý živý koncert pred publikom!

* Aká bola cesta na Slovensko, odkiaľ ste cestovali, a ako to vyzerá s pohraničnými kontrolami vzhľadom na aktuálnu situáciu?

Nenad Vasilić: „Bola fajn, netrvala dlho. Pricestovali sme spolu s Klemensom jedným autom. Klemens Marktl je môj obľúbený bubeník a priateľ v jednej osobe. Celú cestu sme počúvali hudbu. Hranice boli otvorené a nikto nás pri prejazde nekontroloval. Na cestách nebolo veľa áut, takže to išlo hladko. Veľmi sa teším, pretože koncert Altar Quintet s Nikolajom Nikitinom je moje prvé hranie na živo pred publikom za celý čas, od kedy vypukla celosvetová pandémia.“

* Ako si teda trávil toto obdobie, ktoré netrvalo krátko?
NV: „Trávil som veľa času v mojom štúdiu, kde som nahrával hudobné videá. Je to naozaj pracné a časovo náročné. Treba editovať video a zvuk. Zachytenie viacerých hudobníkov v jednom videu nie je nič jednoduché. Taktiež som vyučoval formou videohovoru počas celej karantény. Môj syn je taktiež kontrabasista, takže som venoval svoj čas aj jemu. Dcéra hrávala na klavíri, ale prestala sa tomu venovať. Sme taká správna hudobnícka rodinka. Ešte som sa venoval aj komponovaniu a nahrávaniu vlastných skladieb. Moja hudobná činnosť spočíva aj v písaní hudobných projektov. Zvyšný čas som využil na papierovačky. Vyplňovanie daňových papierov a formulárov naozaj neznášam, takže na karanténu budem ešte dlho spomínať.“

* Kedy si sa začal venovať hudbe a čo bolo skôr - kontrabas alebo basgitara?
NV: „Ako malý chlapec som v 5 rokoch začal chodiť na hodiny klavíra. Na basgitaru som začal hrať v 12 rokoch, pretože som obdivoval heavy-metalové kapely ako: Iron Maiden a Deep Purple. Nebol som však veľkým fanúšikom kapely Led Zeppelin, neprišiel som jej proste na chuť. Na kontrabase som začal hrať medzi mojim 15.-16.rokom môjho života. Chcel som študovať hru na basgitare, ale v 90. rokoch taká možnosť nebola - vlastne je tomu tak až do dnes. Takže som začal študovať hru na kontrabase.“

* Čomu sa venuješ pri cvičení a ako prebieha výučba tvojich žiakov?
NV: „Venujem sa tomu, čo mi nejde, vlastne sú to tie veci, ktoré som v mladosti zanedbával. Viem presne aké sú moje nedostatky a čomu sa potrebujem venovať. Okrem iného je potrebné cvičiť každý deň aj so sláčikom, kvôli intonácii. Podstupuje to každý kontrabasista. Priznám, že cvičenie je pre mňa naozaj náročné, lebo sa dostávam mimo komfortnej zóny. Cvičenie sa tak líši od hrania. Žiakov mám pomerne veľa a ku každému mám individuálny prístup. Každý z nich je na inej úrovni. Kvality, ale aj nedostatky, sú diametrálne odlišné, takže ako dobrý učiteľ pracujem na ich hudobnom raste. Učenie vlastného syna, ale aj ostatných študentov, ma naozaj baví. Pozorovať ich pokrok a napredovanie, ku ktorému ich vediem.“

* Kde si študoval hudbu a konkrétne jazzovú hru na kontrabase?
NV: „Najprv som študoval na konzervatóriu v mojom rodnom meste Niś. Veľmi som chcel študovať hru na basgitare, ale v Srbsku taká možnosť nebola a stále nie je, ako som už spomínal. Hrával som aj v orchestri, čo bolo veľkou školou a prínosom cenných skúseností. Roku 1995 som ako 19-ročný začal štúdium na hudobnej univerzite v Rakúskom meste Graz. Bolo to úžasné, veľa workshopov, klubov s príležitosťou hrania pre študentov. Spoznal som tak veľa hudobníkov. Stretol som sa tam s výborným klaviristom zo Slovenska - Ľubom Šrámekom, ale aj inými skvelými hudobníkmi ako bubeníkom Klemensom Marktlom, ktorý je súčasťou Altar kvintetu. Spoznal som tam aj mnoho ďalších muzikantov z rôznych kútov sveta a takisto tam študovalo aj mnoho hudobníkov zo štátov bývalej Juhoslávie. Karl-Heinz Miklin pomáhal juhoslovanským hudobníkom s realizovaním štúdia a života ako takého v Grazi počas vojny. Po skončení univerzity som sa rozhodoval, či ísť do Viedne alebo do Paríža. Mali sme so ženou už dve malé deti a Viedeň bola predsa len bližšie. Tak sme sa tam spolu usadili.“

* Koľko krát si už hral na Slovensku v minulosti, a kedy?
NV: „Prvý raz to bolo tuším pred 15 rokmi. V Bratislave som hral v minulosti mnohokrát, pretože som hrával v projekte so slovenským bubeníkom Dodom Šošokom. Hrával s nami aj viedenský saxofonista Harry Sokal a pár ďalších rakúskych hudobníkov. Hral som tu v minulosti aj s mojím vlastným projektom. Bratislava a Viedeň sú naozaj blízko a chodievam sem často, lebo mám výhodné letecké spojenie domov do Srbska.“

* Ako to je s cestovaním domov do Srbska?
NV: „Bratislavské letisko mi umožňuje priamy let do môjho rodného mesta Niś v Srbsku. Moju rodinu pravidelne veľmi rád navštevujem. Stále sa tam cítim ako doma, aj keď už 25rokov žijeme s rodinou vo Viedni. Moja žena je tiež Srbka. Naše deti vyrastali vo Viedni, ale vždy idem s radosťou navštíviť moju mamu a známych.“

* S ktorými hudobníkmi si počas svojej kariéry spolupracoval a ako si sa dostal do Altar kvintetu, projektu Nikolaja Nikitina a Ľuboša Šrámka?
NV: „S Nikolajom ma zoznámil Ľubo Šrámek, ktorý študoval taktiež v Grazi a spolu s Nikolajom sú veľmi dobrí kamaráti. Takéto kontakty sú veľmi cenné. Vďaka tomu ma zavolali na môj prvý koncert po pandémii. Hrali sme spolu už aj pred tým, ako vypukla karanténa. Počas svojej kariéry som spolupracoval s mnohými hudobníkmi. Som súčasťou viacerých hudobných projektov. Mám viedenské trio, ktorého súčasťou sú: akordeonista Markom Zivadinovič a saxofonista Romed Hopfgartner. Táto zostava spolu funguje už viac ako 10 rokov. Okrem toho mám aj viacero nových projektov. Nenad Vasilić Organ Trio: klavirista a hráč na Fender rhodes Bojan Z, bubeník a perkusionista Jarrod Cagwin. Podielal som sa na albume speváčky Laurie Antonioli. Ďalej na 2 albumoch speváčky menom Amira. Natasa Mirkovic nahrala album, kde jej hlas je doprevádzaný samotnou basou a názov má Soulmotion. Ďalej sú to: Martin Lubenov Orkestar: Dui Droma, Martin Lubenov - Jazzta Prasta, Beyond Another Sky: spolu s gitaristom Armed Xhaferi a perkusionistom Bajram Istrefi Junior. Albumy Folksongs, Joe Jack, Joe Jack is Back som nahral s mojím projektom Nenad Vasilić Balkan Band. Sólové albumy pod mojím vedením sú: YUGOBASSIA, Honey & Blood, Just Fly, Seven, The Art of Balkan Bass, Wet paint. Doteraz posledným je Bassroom.“

* Kde čerpáš inšpiráciu?
NV: „Osobne si myslím, že príroda je bohatým zdrojom inšpirácie pre každého. Rád sa započúvam do šumu stromov v lese alebo spevu vtákov. Reč vtákov je bohatá na rôzne melódie a myslím, že obsiahne každú z doposiaľ vymyslených melódií. Saxofonista Charlie Parker to videl podobne, aj keď ja osobne som tieto vtáčie motívy doteraz v mojej hudbe ešte nepoužil. Vnímam to skôr podvedome ako relax.“

* Chcel by som sa opýtať ako bolo počas pobytu v Amerike?
NV: „Bolo to skvelé, pôsobil som v San Franciscu na pobreží. Odohral som tam niekoľko koncertov s Laurie Antonioli a jej kapelou. Ona tam učila. Stretol som sa s mnohými kamarátmi, čo som spoznal už pred tým v Európe, ale mal som aj pár srbských kamošov v New Yorku. Hudobná univerzita Berkley Coolege od Music ma angažovala na viacerých hudobných workshopoch, kde som prednášal pre študentov.“

* Ako vidíš dianie na viedenskej jazzovej scéne?
NV: „Veľa sa toho zmenilo počas mnohých rokov môjho pôsobenia vo Viedni. Pravdu povediac sa to o dosť zhoršilo. Podnikov s jazzovou hudbou ubúda. Do Viedne sme s manželkou prišli v roku 2003. Vtedy som hrával približne 255 koncertov ročne a mohli sme z toho dôstojne vyžiť s manželkou a dvomi deťmi, dokonca aj poslať peniaze rodičom domov do Srbska. Súčasná situácia je taká, že môj syn ako mladý hudobník odohrá menej ako 20 koncertov ročne, za ktoré nemá ani poriadne zaplatené. Mladí ľudia nemajú priestor na rozvoj svojho pôsobenia v oblasti jazzu. Bolo mnoho jazzových magazínov, novín a časopisov, ktoré zanikli. Občas si idem s kamarátmi sadnúť na pivo do ZWE, kde býva jam session, ale nezvyknem tam hrať. Vychýrený podnik Porgy & Bess, jeden z najlepších v Európe má dostatok financií na to, aby zaplatil jazzových hudobníkov z USA. Myslím si, že to nie je prospešné pre domácu scénu, pretože v podstate už žiadna nie je. Ostatné podniky zanikli a s domácou jazzovou scénou vo Viedni to ide z kopca. Wien Jazz Fest neponúka takmer žiadnych rakúskych kontrabasistov. Viedenská jazzová scéna je prakticky mŕtva!“

* Situácia v Srbsku je podľa teba na tom rovnako alebo je v tom nejaký rozdiel?
NV: „Naopak v Srbsku sa situácia s domácou scénou výrazne zlepšila! Máme veľa hudobných festivalov, kde majú priestor hlavne domáci hudobníci. Jazzový festival v Belehrade každoročne zaháji kapela zo Srbska. Sú tam samozrejme aj zahraniční interpreti, ale priestor majú aj domáce projekty. Práve toto je pre domácu scénu naozaj dôležité. Tento rok Beograd Jazz Fest otvorí srbský bigband, ktorého budem súčasťou. Pred 20 rokmi počas vojny situácia nebola jednoduchá, ale v súčastnosti sa to uberá k lepšiemu. Miest na hranie pribúda, otvárajú sa nové podniky, kde sa hráva jazzová hudba. Tak vzniká priestor pre mladých ľudí, aby sa mohli v tomto smere rozvíjať a nájsť uplatnenie.“

* Čo chystáš v blízkej budúcnosti, - nejaké nové projekty, koncerty, albumy?
NV: „Plánujem otvorenie Beograd Jazz Fest-u so spomínaným domácim bigbandom. Budú sa hrať moje kompozície, ale každý aranžmán bude písať niekto iný, pretože nerád píšem nové ,,aranže“ pre moje vlastné skladby. Baví ma pozorovať kreativitu niekoho iného v mojej vlastnej skladbe. Každopádne je to v procese. Bigband začína skúšať už v septembri tohoto roku. Uvidíme, ako sa to dovtedy vyvinie - veľmi sa na to teším. Chystám aj „strings project“ - čo je nápad ešte len v zárodku, ale chcel by som tam použiť hlavne basgitary, ale aj moju bezpražcovú basgitaru.

Ďakujeme za rozhovor!