„Dobrá improvizácia je vtedy ak mi ňou niekto povie príbeh, ktorý som ešte nepočul.“   01.08.2025

Matyas Bartha (* 1991)  je maďarský jazzový klavirista, ktorého štýl sa vyznačuje eleganciou, expresivitou a rytmickou sofistikovanosťou. Patrí medzi výrazné osobnosti modernej jazzovej scény v Európe. Jeho životopis a projekty sú reflexiou cestu umelca, ktorý si ctí tradíciu, avšak zároveň neustále hľadá nové možnosti svojho hudobného výrazu. Narodil sa v Maďarsku, kde už ako osemročný objavil hudbu. Jeho najväčšou inšpiráciou bol jeho otec – organista, ktorý ho oslovil svojim štýlom hry, ale aj svojimi nahrávkami. V trinástich rokoch ho oslovil jazz – najprv cez Ray Charlesa a film Ray, neskôr cez legendy ako Bud Powell, Keith Jarrett, Herbie Hancock, Chick Corea, McCoy Tyner či Bill Evans. Študoval jazzovú hru v rakúskom Grazi pod vedením Olaf Polziehna a v súčasnosti žije vo Viedni, kde pôsobí ako sólista, sideman a aj vedúci vlastných projektov, najmä úspešného tria. Barthov štýl je známy svojou jemnosťou, lyrickosťou a precíznou rytmikou. Často využíva stride techniku a premyslené vedenie hlasov, pričom kombinuje klasické jazzové frázy s moderným cítením. Je ovplyvnený Bud Powellom, no badať u neho aj inšpirácie harmonickým jazykom Herbieho Hancocka, lyrickým cítením Bill Evansa či bluesovým feelingom a frázovaním. Trio sa stalo jeho základným formátom, nakoľko mu umožňuje naplno rozvinúť jeho umelecký prejav bez zakrývania inými nástrojmi. Od roku 2020 vedie vlastné jazzové trio s kontrabasistom Danny Ziemannom a bubeníkom Christian Salfellnerom. Ich album Mátyás Bartha Trio - From This Moment On (Double Moon / Challenge Records, 2023) ponúka kombináciu Barthových autorských skladieb a osobitých úprav jazzových štandardov. Originálne úpravy jazzových štandardov sú jeho silnou stránkou. V exkluzívnom rozhovore na INNtöne Jazzfestivale 2025 sa s nami podelil práve o svoj náhľad na aranžovanie. Okrem toho spomenul aj svoje najnovšie projekty, spolupráce a priblížil nám svoj umelecký vývoj a život vo Viedni.

 

* Ako sa máte?
Matyas Bartha: „Som veľmi unavený. Síce sme mali teraz tri dni prestávku, ale vystupovať o 12:00 je pre jazzmenov dosť náročné (smiech). Došli sme vlastne len včera v noci pred koncertom, pretože sme predtým hrali vo Viedni.“

* Ako vlastne začala vaša spolupráca so Scottom Robinsonom (americký saxofonista, pozn. redakcie)?
MB: „Stretol som ho v klube Jazzland vo Viedni. To je klub, ktorý veľmi rád pozýva umelcov zameraných na tradíciu a starší jazz. Zavolali ma, aby som so Scottom zahral jednu alebo dve noci v týždni. Ja som bol vždy obrovským fanúšikom jeho hudby, takže som nemohol odmietnuť. Trochu sme teda spolu hrali a ja som mu pri tej príležitosti dal CD svojho Tria. On si to vypočul a napísal mi veľmi pekný e-mail ako ho to oslovilo. Reagoval som odvážne, že ak sa ti to naozaj páči, mohli by sme urobiť nejaký album spolu."

* Takže spolu chystáte album?
MB: !Áno, nahrali sme ho v apríli a teraz sme mali sériu koncertov v Maďarsku a Rakúsku. CD sa nahrávalo v štúdiu Hideout Recordings nášho kontrabasistu Danny Ziemanna. Mali sme tam veľmi pekný sound."

* Kedy album uzrie svetlo sveta? ​
MB: „Môj plán je stihnúť to vydať skôr než budú Vianoce v tomto roku a to si myslím, že sa nám podarí splniť. Potom už máme naplánované turné k novému albumu na konci marca a začiatkom apríla 2026.“

* Chcel by som sa vrátiť ešte k vašim začiatkom - ako ste sa dostali k jazzu? Na klavíri ste začínali štúdiami klasickej hudby. Pomohlo vám to na ceste k jazzu?
MB: „Áno začal som štúdiom klasickej hudby a musím povedať, že som začínal tak povediac klasickým maďarským spôsobom výučby. Za štúdium klasickej hudby som veľmi vďačný, pretože som mal skvelých učiteľov. Vždy hovorievam, že som vlastne len výtvor veľmi dobrých učiteľov. Prvý učiteľ má na žiaka vždy veľký vplyv a je kľúčový pri vytváraní citu v rukách. Taktiež prvý učiteľ zásadným spôsobom formuje hudobný vkus žiaka. Ja som mal skvelú učiteľku. Trošku bola sklamaná, keď som potom už ďalej nepokračoval v klasickom klavíri na konzervatóriu. Všetci mali predstavu, že pôjdem na štúdium klasickej hudby na konzervatóriu, a že budem študovať organ. Môj otec bol úspešný organista, ale ja som viac inklinoval ku zvuku klavíra. Počas hudobného vývoja som v mladom veku objavil rockovú hudbu a skupiny ako Queen a Deep Purple. Tak som nejakým spôsobom hľadal stále nejakú rockovú hudbu, ale najmä skladby s vysokými nárokmi na klavírne party. Potom vyšiel film Ray o Ray Charlesovi a ja som bol unesený. Vôbec som netušil, že sa takto dá hrať blues a boogie na klavíri. Celkovo ten odlišný sound klavíru ma ohromil a to ma prividelo k jazzovej ceste.“

 

* Vo vašom hudobnom jazyku je prominentných mnoho starších jazzových štýlov. Spomenuli ste boogie-woogie, blues a iné staršie hudobné žánre. Práve tie vás inšpirovali aj k láske a zanieteniu k jazzovej histórii vo vašom hraní?
MB: „Áno, milujem staršie jazzové štýly. Sám som nejako vo svojich štúdiách cestoval v poznaní naspäť. Pri štúdiu v Maďarsku sa často skloňuje najmä Herbie Hancock, Chick Corea či Keith Jarrett. Ja som nejakým spôsobom objavil Bud Powella a jeho vplyv na vývoj jazzu a potom som sa rozhodol ísť ešte viacej do histórii a objavil som Hank Jonesa. Bol som ohromený jeho citom a hrou. On mal vo svojom jazyku všetky jazzové štýly. Narodil sa v roku 1918 a neskôr sa adaptoval na bebop a moderné štýly, ale na svojej sólovej nahrávke hral stride piano, čo ma úplne dostalo. Po ňom som objavil Teddy Wilsona, Ara Tatuma až po Fats Wallera. Stále som chcel ísť viac do histórie a objavovať nové inšpirácie, až som sa dostal k menám ako James P. Johnson a Earl Hines a mnoho ďalších. Potom som sa aj pýtal svojich učiteľov, prečo vynechávame takéto mená z hodín? Jednou z odpovedí môže byť aj to, že sú to veľmi náročné diela a pre hru v ansámbli to nie je potrebné. Je tam stride piano a komplexná práca s ľavou rukou, ktorá nemá veľmi miesto, pretože sa to bije s ostatnými členmi. Každopádne milujem takýto herný štýl.“

* Ešte stále objavujete starú éru jazzu?
MB: „Neustále! Vždy sa učím nejakú novú kompozíciu a na niečom pracujem. Tento rok veľmi intenzívne študujem hudbu Willie "The Lion" Smitha. Ale rovnako to mám aj s modernou hudbou, vždy je na čom pracovať a ja mám rád oba smery. Vlastne sa ich snažím aj spájať, nie je nič fascinujúcejšie ako s tradicionálu prejsť do free jazzu. Ako hľadáte rovnováhu medzi týmito úplne odlišnými prúdmi."
​
* Okrem spomínaného tria máte teraz ešte nejaké aktívne projekty?
MB: „Moje dva hlavné projekty sú tento a ešte jeden s bubeníkom pôsobiacim v Barcelone Guillem Arnedom, ktorý sa volá Bartha/Arnedo Quartet. Len včera sme vydali nový albuma ja som ešte ani nemal čas si ho vypočuť (smiech). Dokonca vlastne budeme hrať na Slovensku v Banskej Bystrici v Hogo Fogo 26. augusta 2025. Taktiež sa určite budem ešte venovať svojmu triu, ale teraz nejaký čas budeme mať spoločnú činnosť so Scottom.“

* Vaše nové CD sa uberá podobným smerom ako predošlý album v spojení starších jazzových štýlov s modernou?
MB: „Áno. Myslím si, že my sme sa našli v tomto umeleckom smere. Máme tam nejaké vlastné kompozície, ale aj skladby od neskorších jazzových autorov ako Johnny Mandel a Charles Strouse.“

* Vaše aranžmány štandardov sú často veľmi originálne a pôsobivé. Ako si hľadáte cestu k aranžmánu a podľa čoho sa rozhodujete do akej miery ostať verný originálu?
MB: „Ak mám byť veľmi úprimný, nie je to jednoduchý proces. V prvom rade si musím veľmi do hĺbky naštudovať danú kompozíciu. Väčšinou si aj kúpim originálny zápis kompozície, ak je k dispozícii. Potom sa snažím vypočuť si čo najviac starších verzií, pričom si všímam, aj ktoré sú populárne a snažím sa analyzovať, čo danú verziu preslávilo. V tomto smere ma dosť veľa naučil aj Scott Robinson.“

* Ste potom opatrný v tom, čo s tou kompozíciou urobíte?
MB: „Potom nastáva ta strašidelná časť a uvažovanie, koľko aranžovania tej kompozícii môže pomôcť a koľko aranžovania ju dokáže úplne zničiť. Scott ma naučil skvelú metaforu. Je to ako keď vidíte skvelého maliara, ktorý maľuje tvár, pričom použije farbu, o ktorej by ste nikdy neuvažovali a výsledok je krásny. Ja sa snažím teda hlavne so svojimi harmóniami a malými aranžérskymi vsuvkami vždy podporiť melódiu skladby. Nie vždy to musí byť, ale len o melódii, niektoré skladby majú nejaké charakteristické miesta alebo intervaly a tie tiež treba v tom aranžmáne podporiť. Niekedy sa stane, že v rámci nejakého nápadu zmením jeden alebo dva tóny melódie, ale to už je potom veľká kríza - na to sa ma nepýtajte (smiech). So Scottom to riešime dosť často. Prečo si zmenil to F na D! Vieš Scott, to F mi tam nesedelo do harmónie (smiech). Zhrnul by som to tak, že sa snažím byť pravdivý k originálu kompozície, ale aj k sebe a svojmu poňatiu skladby a vlastnej tvorbe.“

*Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
MB: „Ako som spomínal s Bartha/Arnedo Quartet máme nové CD a vyrážame na také malé turné. Potom by som chcel vydať album so Scottom Robinsonom niekedy v decembri a v apríli na turné. Toto sú také hlavné ciele, ale musím povedať, že teraz toho bolo naozaj veľa ​- v Dannyho štúdiu sme nahrávali poslednú dobu veľa materiálu s rôznymi hudobníkmi. Čaká ma aj nejaké video nahrávanie. Celkom sa aj teším, že teraz budem mať chvíľu voľno.“

* Ďakujeme za rozhovor!