04.10.2023

Luís Vicente je uznávaný hráč na trúbku, ktorý výrazne zasiahol do sveta jazzu a improvizovanej hudby. Je veľmi aktívnym hudobníkom, ktorý hrá vo viacerých skupinách s rôznymi konceptmi - od úplne voľnej hudby až po komponovanú hudbu, no zmysel pre improvizáciu a slobodu je vždy v jadre jeho hry. Jeho schopnosť spájať tradičné trúbkové techniky s avantgardnými konceptmi mu počas jeho kariéry vyniesla uznanie kritikov a množstvo ocenení. Okrem svojej pôsobivej technickej zdatnosti je Luís Vicente známy svojou schopnosťou sprostredkovať prostredníctvom svojej hudby hlboké emócie a rozprávanie príbehov. Jeho albumy sú reflexiou hudobnej cesty, na ktorej sa snaží posúvať hranice jazzu a improvizačnej hudby. Vicente, ktorý sa narodil s hlbokou vášňou pre hudbu, začal hrať na trúbku v ranom veku a rýchlo sa prejavil výnimočný talent. Jeho charakteristický zvuk sa vyznačuje plným tónom, dokonalým frázovaním a širokou škálou dynamiky. Ovláda rôzne štýly, od tradičného jazzu až po experimentálnu hudbu a voľné happeningy, vďaka čomu je všestranným hudobníkom. Vystupoval a nahrával s umelcami ako Hamid Drake, Mette Rasmussen, John Dikeman, Luke Stewart, Alexander Hawkins, Ziv Taubenfeld, Roberto Negro, John Butcher, João Lobo, Valentin Ceccaldi, Seppe Gebruers, Onno Govaert, Théo Ceccaldi a mnoho ďalších. S jeho hudbou a improvizačnými schopnosťami majú skúsenosti aj niektorí slovenskí poslucháči, nakoľko Vicente vystúpil aj v priestore súčasnej kultúry A4 ešte v roku 2011. Naša redakcia zachytila jeho koncert na tohtoročnom festivale Saalfelden (recenzia tu). Tento rok vydal aj nový album Luís Vicente 4tet - House In The Valley so svojim sviežim kvartetom, ktorý zhodnotila aj naša redakcia (recenzia tu). V exkluzívnom rozhovore s nami prebral svoju vášeň k improvizácii, priblížil svoj hudobný vývoj a najnovšie projekty.

 

* Ako ste sa dostali k trúbke a jazzu?
Luís Vicente: "Ja som sa trúbke venoval od 7-mich rokov. Vyrastal som v malej dedine pri pobreží. Môj otec patril do asociácie, ktorá zakladala pochodovú kapelu. Určite si viete predstaviť, že v takej dedine na pobreží nie je veľa aktivít, čo môžete robiť, tak mi navrhli, aby som to skúsil s pochodovým bandom. Ja som tomu dal šancu, začal som sa učiť teóriu ako čítať noty a podobne. V kapele potrebovali trúbku, tak som sa jej chopil. Samozrejme, bol som len dieťa, ledva som vedel ten nástroj udržať, nieto na ňom ešte poriadne hrať. Pamätám si ako som z toho fúkania skoro odpadával, nebol som vtedy fyzicky pripravený hrať trúbku v tak mladom veku."

* Nezačínajú trubkári na flaute?
LV: "Nie, len musíte mať určitý vek na to, aby ste mohli začať hrať na trúbke, pretože je to pomerne fyzicky náročné a ja som bol na to vtedy ešte malý. Taktiež ja som nemal žiadneho učiteľa a teda ani žiadnu techniku. Učil som sa len sám a snažil sa o dušu fúkať do nástroja (smiech)."

* Ako dlho ste pôsobili v pochodovej kapele?
LV: "Až do puberty. Potom ma to trochu prestalo baviť, aj kvôli tomu, že kapelmajster bol vojak a veľmi striktný. Nemal žiaden cit pre úlohu učiteľa. Samozrejme, ja ako teenager som sa chcel pri hraní zabávať a skúšať nové bláznivé veci. Tam ma to ale obmedzovalo, tak som sa začínal dostávať do konfliktov sám so sebou a aj s rodičmi. Povedal som im, že odtiaľ chcem odísť a oni boli z toho nešťastní. No napriek tomu ma to premohlo a skončil som s trúbkou asi na nejakých 7 rokov. Proste som to úplne vzdal, pretože som chcel počúvať aj inú hudbu a robiť iné veci."

* Ako ste sa opäť vrátili k trúbke?
LV: "Bola to reakcia na výzvu od mojich kamarátov. Tí mi povedali: Hej, veď ty si hrával na trúbke a my máme hardcorovú a punkovú kapelu, mal by si sa k nám pridať! (smiech). Tak ma presvedčili, aby som si zohnal trúbku a pripojil sa k nim. To spustilo celú ďalšiu kapitolu mojej kariéry. Začal som navštevovať súkromné hodiny. Zlepšil som si techniku a odstránil niektoré zlozvyky z mladosti. Neskôr som aj vyštudoval jazzovú školu."

* Kde ste sa stretli s jazzom? Už v pochodovej kapele?
LV: "Nie, tam sme jazz vôbec nehrali. K jazzu som sa dostal až neskôr cez kamarátov, ktorí ho študovali. Mohol som mať tak okolo 20 rokov."

* Punk a trúbka je pomerne nezvyčajné spojenie.
LV: "Práveže ani nie. Je pravda, že nie je takých kapiel až toľko, ale nájde sa ich niekoľko takých, čo kombinujú punk a dychové nástroje."

* Je punk niečo, čo ostalo vo vašom hernom štýle?
LV: "Ja verím, že všetko, čo som hral od mladosti až doteraz nejakým spôsobom zanechalo stopu v mojej hudbe."

* Ktorí hudobníci inšpirovali váš prístup k trúbke?
LV: "Mnohí, ale určite spomeniem Don Cherryho, Freddie Hubbarda, Miles Davisa, Chet Bakera a Lester Bowieho. Ovplyvnili ma samozrejme aj iní umelci ako trubkári ako napríklad Chris McGregor, Ornette Coleman, John Coltrane, Eric Dolphy a mnoho ďalších."

* Aká je jazzová scéna v Lisabone a Portugalsku?
LV: "Povedal by som, že stále dostáva väčší priestor v kultúre, je akoby viac duchaprítomná. Taktiež sa objavuje čoraz viac vynikajúcich jazzmenov. Zlepšuje sa aj jazzové školstvo, študovať jazz je v súčasnosti jednoduché - máme niekoľko škôl s jazzovým zameraním."

* Je dostatok podujatí a koncertných miest?
LV: "Viete ako to chodí, že nikdy nie je dosť podujatí (smiech)."

* Čo je najdôležitejšou esenciou pre vašu tvorbu?
LV: "Určite tam musí vždy byť radosť, hĺbka a prepojenie s hudobníkmi a poslucháčmi."

* Teraz ste vydali aj nový album House In The Valley so svojim kvartetom. Ako vznikal tento album? Čo vnímate ako najcennejšie momenty tohto albumu?
LV: "Tento album som vydal pod značkou Clean feed a bol nahratý asi v roku 2021. Keď vzniklo kvarteto, tak sme vkuse koncertovali po celom Portugalsku asi 10 dní. Jeden z tých koncertov sa nahrával a mne sa páčilo, aká je tam atmosféra a ako tam vyznieva naša kolektívna súhra. Tak som sa rozhodol, že to vydáme ako album. Čo sa týka kompozícii, tak niektoré vznikali počas pandémie a niektoré boli ešte staršie."

* Album má veľmi zaujímavé rozdelenie - sú to vlastne len dve dlhé nahrávky o dĺžke 24 a 42 minút a každá z nich obsahuje dve kompozície. Plánovali ste to takto rozdeliť už od začiatku?
LV: "Nie, neplánoval som to, proste to tak prirodzene vyšlo. Samozrejme je to archívna nahrávka, takže tam sa nedalo, až tak nejako veľmi plánovať."

* Prečo ste čakali dva roky s vydaním? Bol teraz ten správny moment?
LV: "V ten istý rok nahrávania, teda 2021, som vydával aj nový album s triom a prišlo mi to tak prirodzenejšie nezahltiť to ďalším albumom a počkal som s odstupom, aby každý album dostal dostatočný priestor."

* Váš predošlý spomínaný trio album sa volal Chanting In The Name Of. Ako vznikol tento album. V čom vidíte najväčší rozdiel od aktuálneho CD?
LV: "Kompozície tohto albumu existovali už veľmi dlho. V čase nahrávania som ich už mal aj koncertne odskúšané niekoľko rokov. Tak som sa rozhodol nahrať to v štúdiu. Je to teda štúdiový album, čiže niečo úplne iné ako House In The Valley."

* S triom ste boli už zohratí?
LV: "S bubeníkom Pedrom Melom Alvesom som hrával už niekoľko rokov predtým. Zo začiatku sme hrávali s iným kontrabasistom, ale pár mesiacov pred nahrávaním som ho vymenil za Gonçala Almeidu, čo bolo výborné rozhodnutie. Páčila sa mi energia a štýl, ktorý priniesol do zoskupenia. Hudba začala byť akosi viac súdržnejšia a bol som veľmi spokojný s týmto výsledkom a celou nahrávkou."

* Keď píšete hudbu, premýšľate hlavne nad trúbkou?
LV: "Ja veľmi nič neplánujem, všetko robím veľmi spontánne, tak ako to na mňa príde. Ak mám pocit, že prišiel na mňa zaujímavý motív alebo nejaká idea, nahrám si to a potom to rozpracujem."

* Premýšľate niekedy nad konkrétnymi umelcami a inštrumentáciou?
LV: "Nie, dopredu veľmi nie. Je to u mňa ako s komponovaním, nechávam to voľne plynúť ako to príde. Takže, keď niečo napíšem, potom začnem s kompozíciou pracovať a skúšať si odlišné veci a aj počas tohto procesu ešte stále dostávam nové nápady, čo s tou skladbou urobiť."

* Je niečo, na čom by ste konkrétne chceli pracovať?
LV: "Nápady prichádzajú a odchádzajú - u mňa je to hlavne o sile momentu. Na teraz som veľmi spokojný so skupinami s ktorými pracujem. Samozrejme, som vždy otvorený pre nové veci a ako náhle mi nejaký nový nápad skríži cestu, s radosťou sa doňho púšťam."

* Aké sú vaše hlavné projekty?
LV: "Aktuálne som najviac angažovaný vo svojich dvoch spomínaných projektoch, teda trio a kvarteto. Okrem toho mám rozbehnutú spoluprácu s Hamidom Drakeom, Williamom Parkerom a Johnom Dikemanom, čo je veľmi obohacujúca a inšpirujúca kapela, z ktorej mám veľkú radosť. Teraz v októbri sa chystáme na turné. Je to vždy skvelý zážitok a výnimočný čas, keď sa to podarí, pretože všetko sú to skvelí, ale aj dosť zaneprázdnení umelci."

* Pristupujte k hudbe odlišne ak ste v úlohe sidemana?
LV: "Ja sa snažím byť vždy inšpirovaný umelcami, ktorých okolo seba mám, takže vždy hrám odlišne podľa toho, s kým hrám."

* Spomeniete si na nejakých umelcov, ktorí posunuli a inšpirovali najviac váš spôsob hrania?
LV: "To sú úplne všetci. Každý jeden umelec, s ktorým som hral, mi niečo odovzdal a s každým som sa spojil pre nejaký dôvod. Každého človeka, s ktorým som spolupracoval si vážim kvôli hudbe, ale aj po ľudskej stránke. A veľmi si aj vážim celú komunitu ľudí, ktorých združuje hudba."

* Aké máte plány do blízkej budúcnosti?
LV: "Určite plánujem nahrať druhý album so svojim triom. Taktiež chcem zaručene nahrávať a vydať druhý album aj s kvartetom. Okrem toho len teraz nedávno som ešte vydal album spolu s gitaristom Marcelom dos Reisom. Jeden s plánov je aj vydať album spolu s Hamidom Drakeom, Williamom Parkerom a Johnom Dikemanom. Máme už nejaké nahrávky, ale je to ešte vo vzdialenejšej budúcnosti. Ak sa to podarí vyjde to niekedy na budúci rok 2024."

* Ďakujeme za rozhovor!