„Vždy sa snažím vžiť do ucha poslucháča a pýtať sa: Aká je ta hudba?“   06.05.2026

Alex Machacek (* 1972) patrí medzi výrazných, virtuóznych gitaristov súčasnej jazzovej fusion scény, známy svojou technickou brilantnosťou a komplexným skladateľským prístupom! Narodil sa v Rakúsku do českej rodiny, čo mu dalo unikátne kultúrne zázemie. S gitarou začal už v detstve a spočiatku študoval klasickú hudbu, no neskôr ho silno ovplyvnil jazz a rock. Medzi jeho hlavné inšpirácie v začiatkoch patrili Joe Pass, Mike Stern či John Scofield, no neskôr ho silne ovplyvnil Allan Holdsworth. Machacek študoval na konzervatóriu vo Viedni a krátko aj na Berklee College of Music, kde si ďalej rozvíjal svoje schopnosti. Do povedomia odbornej verejnosti sa dostal koncom 90. rokov, keď vydal debutový album Featuring Ourselves (Next Generation Enterprises, 1999) a začal spolupracovať s významnými hudobníkmi. Dôležitým momentom v jeho kariére bola spolupráca s bubeníkom Terry Bozziom, s ktorým vytvoril projekt BPM. Ich hudba bola charakteristická extrémnou rytmickou komplexnosťou a experimentálnym prístupom. V roku 2004 sa presťahoval do Los Angeles, kde sa stal súčasťou tamojšej progresívnej hudobnej komunity. Okrem vlastných projektov spolupracoval s množstvom špičkových hudobníkov a kapiel, čím si vybudoval reputáciu skúseného, všestranného umelca. Jeho tvorba je známa využívaním nepravidelných rytmov, prepracovanými kompozíciami, špecifickým rukopisom, farbou a náročnou technikou. Machacek pôsobil aj ako pedagóg na Guitar Institute of Technology v Los Angeles. V súčasnosti sa okrem koncertovania venuje aj workshopom. V posledných rokoch sa viac objavoval v spoluprácach, ale jeho dlhoročnú odmlku od sólových projektov onedlho prelomí pripravovaný, nový sólový album s jeho stabilným projektom FAT. Alex Machacek so svojou originálnou tvorbou a zoskupením Fabulous Austrian Trio (FAT) prináša prepracovaný eklektický prístup premenený na súdržný, organický celok, v ktorom sa hudba mení na hru farieb, zvukov a rytmov. V exkluzívnom rozhovore nám prezradil, aký je hudobný život v LA, čo ho dnes inšpiruje, ako vníma svoju tvorbu a kam smeruje. Podelil sa s nami aj o názor na streamovanie a čo ho čaká v blízkej dobe.

 

 

 

* Ste už pomerne dlho usadený v Los Angeles. Čo vás tam pôvodne pritiahlo a čo vás tam drží dnes?
Alex Machacek: „Vo Viedni sa mi darilo, ale mal som pocit, že som ešte stále mladý a chcel som vidieť viac zo sveta. Tak som si povedal: prečo nie? Skúsim to! A tak som to skúsil pred 22 rokmi.“

* Prečo práve Los Angeles? Mali ste tam už nejaké kontakty?
AM: „Nie, nemal som tam žiadne kontakty, ale keďže som pôvodne z Viedne, potreboval som miesto, kde je teplé počasie. A tiež som si myslel, že sa musím presťahovať do veľkého mesta, do významného hudobného centra. Vtedy boli tradičnými veľkými hudobnými mestami New York, L.A. a Nashville. A povedal som si: New York poznám, tam je zima. L. A. má teplé počasie aj v zime fajn. A Nashville možno nebol úplne pre môj štýl hrania.“

* Spomenuli ste New York, ktorý sa často vníma ako centrum jazzu, takže sa o ňom hovorí viac než o Los Angeles alebo iných mestách, kde jazz tiež prekvitá. Ako by ste opísali scénu v Los Angeles?
AM: „Los Angeles je veľmi špecifické mesto, pretože je obrovské a je tu množstvo rôznych hudobných scén. Neexistuje tu jedno skutočné centrum, je tu veľa rôznych centier - tých malých miest, z ktorých sa Los Angeles poskladalo. Neviem, myslím si, že je tu dobrá scéna pre každý štýl. A New York veľmi neviem porovnať, pretože som tam nikdy nežil. Ale môj veľmi povrchný pohľad bol, že New York je viac straight-ahead a L.A. je viac fusion, ak to mám tak povedať.“ 

* Myslím, že v Los Angeles pôsobí aj veľa rockových gitaristov, však? Takže možno aj to je základ tamojšej fusion scény. Čo si vy osobne najviac vážite na hudobnej komunite v L.A.? Aj z pohľadu životného štýlu?
AM: „Musím povedať, že na L.A. mám najradšej to, že je tu toľko skvelých hudobníkov, naozaj špičkových hráčov. To je jednoducho luxus. Keď už ste prepojený s ľuďmi a viete, komu zavolať, môžete zavolať úplným hudobným zabijakom. Vo všeobecnosti je skvelá aj Európa, Viedeň bola úžasná, ale povedzme, že vo Viedni máte nejaký nápad — akýkoľvek nápad — a priemerná odpoveď by bola: ‚Som si istý, že to už niekoho napadlo.‘ To je taká viedenská odpoveď. A odpoveď v L.A. by bola: ‚Super!, choď do toho!‘ Takže mám pocit, že je tu trochu povzbudivejšia a podporujúcejšia atmosféra. A samozrejme, keď tu žijete dosť dlho, zistíte, že ten rozdiel možno nie je až taký veľký, je to skôr navonok. Ale niekedy musím povedať, že nezaškodí, keď vás hneď na začiatku niečo nezasekne.“

* Ste stále v kontakte s Viedňou? Cestujete tam?
AM: „Áno, stále mám svoje rakúske trio. Práve som si rezervoval let, pretože v júni hráme v Rakúsku a potom v Portugalsku, a momentálne dokončujem nový album. Takže stále mám spojenie s Viedňou. Poznám tých chalanov, rád s nimi hrám a jednoducho to udržiavame pri živote.“

* Keď si vyberáte spoluhráčov do svojich projektov, aké kvality sú pre vás najdôležitejšie?
AM: „To je rôzne. Niekedy, keď vás niekto zavolá, vlastne sa vôbec nerozhodujete, len si poviete, či to chcete robiť alebo nie. A keď si vyberám ja, vždy hľadám určité kvality v ľuďoch. Záleží napríklad na schopnosti interakcie pri živom hraní, alebo ak je niekto výborný hráč, fajn, ale vie čítať noty? Je ľahké sa s tým človekom naučiť materiál? Ale to majú asi viacerí podobne.“

* Ovplyvňujú vás pri tom aj určité štýlové rozhodnutia?
AM: „Áno, samozrejme, vždy. Je veľa ľudí, ktorých rád počúvam, ale nemusí to nevyhnutne znamenať, že by som ich chcel mať vo svojej kapele. To, že sa mi niečo páči, je jedna vec, ale otázka je, či by to bolo vhodné pre moju hudbu. Vhodnosť pre hudbu je niekedy niečo iné, takže podľa mňa treba nájsť správnu voľbu pre akúkoľvek hudbu, ktorú si vyberiete.“

* Vaše hranie má široký štýlový záber, hrali ste v naozaj rôznych kapelách. Myslím, že pred rokmi ste spolupracovali aj s niektorými popovými projektmi.
AM: „Áno, trochu tu a trochu tam.“

* Keď sa obzriete späť, ktorú spoluprácu by ste označili za najvplyvnejšiu pre váš vývoj ako hudobníka alebo skladateľa?
AM: „Určite hranie s Terrym Bozziom bolo veľmi dôležitým krokom v mojom živote! Aj hranie s Virgilom Donatim bolo svojím spôsobom vplyvné. Ťažko povedať a vybrať len niekoho.“

* Mám pocit, že v posledných rokoch ste viac spolupracovali s inými, než pracovali na vlastných nových veciach. Súhlasíte?
AM: „Áno, súhlasím. Myslím, že to malo trochu dočinenia s pandémiou. Základné skladby na posledný album boli nahrané tesne pred pandémiou. Potom prišiel covid, život sa veľmi zmenil a ja som mal pocit, že s vydaním sa netreba ponáhľať. A potom, o šesť rokov neskôr, som si povedal: ‚Počkať, ja som to ešte stále nedokončil. Možno by som to mal urobiť teraz.‘ A medzitým som veľa nahrával pre iných ľudí alebo hrával, alebo čokoľvek iné. Je to vždy trochu otázka času, či máte dosť času pracovať na vlastných veciach.“

* Napĺňajú vás tieto spolupráce aj umelecky?
AM: „Závisí od toho, o akú spoluprácu ide. Sú spolupráce, ktoré platia účty a myslím, že také má každý. Potom sú spolupráce, pri ktorých si človek povie: ‚Áno, som hrdý, že som súčasťou tohto projektu.‘ Takže je to rôzne."

 

* Keď hovoríme o vašej hudbe, váš katalóg nie je veľmi viditeľný na streamovacích platformách. Máte tam síce pár vecí, hlavne poluprácie. Niečo je aj na Apple Music, ale väčšina vašej hudby tam nie je. Aký je váš pohľad na streamovanie? Najmä pri nemainstreamovej hudbe je problém v tom, ako sú tieto platformy vytvorené, ako fungujú a ako hudbu oceňujú. Aký je váš názor?
AM: „Má to úplne jasný význam. Jednoducho nechcem byť na streamovacích platformách. Mám pocit, že celý model streamovania je nesprávny.“

* Vo všeobecnosti, alebo v tom, ako je dnes nastavený?
AM: „Je tam viacero bodov. Po prvé, honoráre už prakticky nedostávame. A najmä pri menej populárnej, špecifickej hudbe, kde prirodzene nemáte toľko prehratí, pretože o ňu nemá záujem tak veľa ľudí. Takže dať ju tam vlastne zadarmo — kto si potom tú hudbu váži? To je jedna vec. Ale mám aj ďalšie výhrady. Napríklad si pamätám, že keď som bol mladý, musel som po platniach naozaj pátrať a veľmi som si ich vážil. Niekedy ste si kúpili album na odporúčanie a možno sa vám na prvé počutie nepáčil, ale keďže ste si ho už kúpili, dali ste mu šancu. A skúšali ste to ďalej, až ste sa naučili nachádzať skvelé veci aj na albumoch, ktoré ste na prvé počutie nemuseli milovať. Takže vás to určitým spôsobom vychovávalo aj ako poslucháča — že tam niečo je a treba to objaviť. Dnes je všetko tak, že ak vás to nezasiahne v prvých troch sekundách, idete ďalej, ďalej, ďalej. A ďalšia vec, ktorá mi z tých starých čias veľmi chýba — a keď sa tak počúvam, hovorím si, že som už starý — je, že keď sme boli mladí, pozerali sme si a študovali obaly. Vedel som, kto hrá na každej skladbe, všetky tie inormácie. Keď si dnes pustíte niečo na Spotify, tie informácie tam často nie sú. Niekedy vidíte zostavu, niekedy nie. Ale pre hudobný vývoj je veľmi dôležité zistiť: ‚Ten basgitarista sa mi naozaj páči. Kto to je?‘ A potom zistíte, že hrá aj niekde inde. Toto sa trochu stráca. Keď som učil, niekedy som sa študentov pýtal, čo počúvajú. A uvedomil som si, že na jednej strane majú prístup takmer ku všetkému, ale zároveň ani nevedia, kde majú hľadať. A to mi príde trochu smutné.“

 

* CD má určite stále svoju hodnotu.
AM: „A tu je jedna zábavná príhoda. Raz som dostal e-mail od fanúšika alebo zákazníka, ktorý mi napísal: ‚Hej, všimol som si, že tvoja hudba už nie je na streamingu.‘ Myslím, že na streamingu bola. Ja som povedal svojmu vydavateľstvu, aby ju stiahli. A on sa ma spýtal, prečo. Tak som mu to vysvetlil. Povedal som: ‚Dostávam 0,00006 centu alebo koľko vtedy bola sadzba za prehratie. Myslím, že teraz je ešte nižšia. Takže pre mňa to naozaj nedáva zmysel. A on mi odpísal: ‚To som nevedel. A mimochodom, práve som si kúpil celý tvoj katalóg.‘ V tom čase som mal vonku desať alebo jedenásť CD. Takže len jedným e-mailom a trochou informácií, edukácie o tom systéme, som zarobil viac, než by som zarobil zo skutočného streamovania. A chcem jednu vec povedať jasne: nejde o to, že by som bol chamtivý. Ale aj ja musím platiť účty. Tak prečo by moje veci mali byť zadarmo? To je môj pohľad na streamovanie. Ak chcú ľudia podporiť umelcov, čo je v podstate hlasovanie za to, že sa im páči moja hudba a chcú, aby som pokračoval, tak v mojom prípade môžu ísť na Bandcamp a kúpiť si moje veci tam. Sú dostupné aj digitálne na stiahnutie, pretože veľa ľudí hovorí, že už nemajú CD prehrávač.“

* Chcel by som hovoriť trochu o vašich vplyvoch. Myslím, že nie je tajomstvom, že Allan Holdsworth bol jedným z vašich kľúčových vplyvov. Aspoň to počujem vo vašej hre.
AM: „Musím začať od začiatku. Mojím prvým veľkým vplyvom bol Joe Pass, keď som bol mladý. Bol som veľký fanúšik Joe Passa v pomerne širokom okruhu. A neskôr som sa dostal k Mike Sternovi, Scofieldovi, Pat Methenymu, k tým obvyklým menám. A potom mi kamarát pustil Allana Holdswortha. Keď som ho počul prvýkrát, mal som pocit, že sa mi veľmi páči to, čo počujem, ale vôbec netuším, čo ten človek robí. Pri tých ostatných to nebolo tak, že by som hneď zahral všetko, čo som od nich počul, ale vedel som to aspoň trochu uchopiť. Pri Holdsworthovi to bolo ako pristátie mimozemšťana na Zemi. Povedal som si: ‚Wau, čo sa to deje?‘ Bol som veľmi zvedavý a musel som sa snažiť zistiť, čo robí. Vlastne sa to stále snažím zistiť. A potom som od neho prepisoval veci. Takže áno, na jednej strane je tam silný vplyv, ale zároveň som svoj vlastný človek s vlastným soundom. Páčilo sa mi to, čo som počul, a páčilo sa mi, že na začiatku u neho nebolo počuť naučené frázy, každé sólo bolo iné. Čím viac ho počúvate, tým viac zistíte, že aj on mal svoj hudobný a špecifický harmonický jazyk ako taký slovník. Hral som aj s Chad Wackermanom a Steve Huntom, ktorí hrali s Allanom Holdsworthom, a s Jimmy Haslipom, a spôsob, akým je tá hudba navrhnutá, vo mne viac vytiahne holdsworthovskú stránku, povedal by som, pretože si to tá hudba viac pýta.“

* Ako sa vyvíjali vaše inšpirácie? Stále vás inšpirujú noví hráči? Počúvate novú hudbu? Môžeme to prepojiť aj s tým, že ste spomenuli, že preferujete hudbu vydanú na CD alebo vinyle. Máte ešte čas kupovať si novú hudbu pre seba?
AM: „Áno. Som aj veľký fanúšik Ben Mondera. A tu a tam nájdem aj mladých hráčov, ktorí sú zaujímaví. Ale som aj veľký fanúšik klavíra, inšpiruje ma napríklad Brad Mehldau. A na druhej strane musím povedať, že keď človek starne, prirodzene už počul viac hudby, takže ma nie všetko okamžite nadchne.“ 

 

* Keď sme hovorili o Allanovi, jednou z podobností, ktorú si človek zvonka všimne vo vašom hraní, je, že obaja hráte na bezhlavých gitarách (headless).
AM: „Áno, stále hrám na bezhlavé gitary, je to môj model od Strandbergu. Mám ich rád, pretože tam hore na gitarovom krku nepotrebujem tu hlavu.“

* Má to aj nejaké ďalšie výhody pre vašu techniku alebo zvuk?
AM: „Mám aj gitary s hlavou, ale mám pocit, že gitara bez hlavy je pri zavesení na tele veľmi dobre vyvážená. Nepovedal by som však, že to mení váš zvuk alebo techniku. Je to takmer úplne rovnaké, až na to, že tam nie je tá ťažkosť hlavy, ktorú niekedy pri gitarách s hlavou cítite.“

* Niekedy však čítam recenzie, že to možno vyžaduje určitú krivku učenia. Hráči, ktorí sú zvyknutí na tradičné gitary, môžu na začiatku cítiť, že rozloženie váhy je iné.
AM: „Som si istý, že áno, ale myslím si, že ak tomu dáte šancu, určite uvidíte výhody bezhlavej gitary. Sú ľudia, ktorí hrajú len na Stratocaster alebo iné gitary a majú problém vidieť v čomkoľvek inom výhodu. Tak nech jednoducho zostanú pri tom, čo majú radi. Ale ak pristúpite k bezhlavej gitare bez predsudkov, tak zistíte, že je naozaj príjemná.“

 

* Narodili ste sa v Rakúsku a vaše meno naznačuje, že máte české korene.
AM: „Moji rodičia sú z Brna.“

* Zohráva teda vaše stredoeurópske zázemie a pôvod nejakú úlohu vo vašej hudobnej identite? Možno ani nie priamo pôvod vašich rodičov, ale vy osobne — ste v kontakte s rakúskym dedičstvom?
AM: „Neviem. Myslím, že keď vyrastáte vo Viedni, prirodzene počujete veľa klasickej hudby, aj keď nechcete, je jednoducho všade okolo. Možno tam nejaký vplyv je, nie som si istý. Neľutujem to, povedzme to tak. Ale ak tam niečo je, tak na nevedomej úrovni.“

* Vaša práca na albume Fat Living Dream bola podľa mňa veľmi dobre vystavaná kompozične, najmä práca s motívmi medzi skladbami. Zachytil som, že niektoré kompozície boli zaujímavo motivicky prepojené a posledná skladba pôsobila trochu ako obsah v knihe.
AM: „Áno, pamätám si, že som to raz urobil pri živom hraní, keď som v poslednej skladbe citoval takmer každú skladbu. Pomyslel som si, že je to ako vo filme, keď na konci bežia titulky. Predtým som takýmto spôsobom ešte nič nespracoval, takže sme to potom skutočne urobili aj na tej nahrávke a niekedy ešte aj cielene naživo. Možno ako taký malý vtip.“

* Mne to však pripadalo, že to albumu dalo ucelenejšiu štruktúru. Bolo to zaujímavé.
AM: „Áno. A stále som veľký fanúšik albumov ako celku. Dnes každý len vypustí jednu skladbu a potom má o desať rokov EP alebo niečo podobné. Pre mňa je za poradím skladieb na albume určitá myšlienka — teda ak existuje poslucháč, ktorý si ten album naozaj vypočuje celý. Pretože ja prichádzam zo sveta, kde sme počúvali albumy ako celú cestu, nie len ako krátky výsek.“

* Čo je pre vás najdôležitejšie v umeleckom vyjadrení?
AM: „Neviem. Prvá vec, ktorá mi napadne, je asi to, že sa snažím udržať pozornosť ľudí. A na druhej strane sa snažím sprostredkovať pocit, ktorý mal byť konkrétnou hudbou sprostredkovaný. Umenie počúvať sa tiež stáva strateným umením. Ľudia už nepočúvajú tak veľa. Vždy sa snažím vžiť do ucha poslucháča a pýtať sa: ‚OK, aké to je? Začína to byť nudné? Potrebuje to tu zmenu?‘ To je niečo, čo hľadám. Nie že by sa mi to vždy darilo, nie je to také jednoduché.“

* Aké sú vaše hlavné aktuálne projekty?
AM: „Momentálne je hlavným projektom skupina s Chad Wackermanom. Práve sme dokončili malé turné a v januári pôjdeme na turné po západnom pobreží a budúci rok sa možno vrátime aj do Európy, takže to je jedna vec. Ďalšia je FAT trio a mám aj ďalšie veci, ale tie teraz nebudem spomínať. Toto sú moje dva hlavné projekty.“

* Môžete prezradiť niečo viac o pripravovanom albume?
AM: „No, snažím sa ho dokončiť predtým, než pôjdem v júni do Rakúska. Takže sa k tomu približujem čoraz viac. A je to už náš štvrtý alebo by sa dalo povedať piaty album, pretože na jednom z mojich albumov mám tri skladby s FAT triom, ale to bola skôr kompilácia rôznych vecí. Takže toto bude štvrtý plnohodnotný album FAT.“

* Ak by ste ho mali porovnať s posledným albumom #Awesome z roku 2018, čo je teraz iné?
AM: „Čo je tentoraz iné? Nechajte ma hodinu premýšľať (smiech). Je tam jeden hlavný rozdiel. Na tomto najnovšom albume napísal basgitarista viac skladieb, takže to je vždy výzva. Zvyčajne mal na albume jednu alebo dve svoje skladby, ale tentoraz ich je päť. Takže to je rozdiel. Je tam trochu viac Rafałovho rukopisu. A ja potom musím jeho skladby vziať a urobiť ich svojimi. Pretože v gitarovom triu je gitarista relatívne dôležitý (smiech). Takže bez ohľadu na to, čo napíše, niekedy keď píše veci, má inú perspektívu, než ako by som ich interpretoval ja. On jednoducho napíše skladbu a ja si potom musím nejako vytvoriť svoj part tak, aby to mohla byť aj moja skladba. Musím sa prispôsobiť štýlu toho zvuku, ale zároveň to chcem pretvoriť, aby to znelo ako náš typický FAT sound. A pri niektorých skladbách to môže byť náročné.“

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti — tvorivé aj profesionálne?
AM: „Teraz dokončujem album, idem do Európy hrať v Rakúsku a v Portugalsku. Potom sa vraciam, hrám v Londýne, potom v USA s Chadom. Následne budem opäť v Rakúsku, kde budem učiť na jazzovom workshope. Robím to už veľa rokov. A pokiaľ viem, na jeseň budem hrať s Eddie Jobsonom, Marc Minnemannom a Marc Bonillom na festivale Progstock. A údajne aj v Južnej Amerike. Uvidíme, či sa to naozaj stane. Je to taký U.K. projekt Eddie Jobsona. Takže to sú plány na tento rok.“

* Ďakujeme za rozhovor.