„Spolupracujem s fantastickými umelcami, od ktorých sa môžem vždy niečo naučiť   02.07.2025

Oskar Török (* 1980) je výraznou postavou slovenskej a českej hudobnej scény a patrí medzi všestranných a vyhľadávaných trubkárov. Török sa postupne vyprofiloval ako výrazná osobnosť s jedinečným hudobným cítením. Do povedomia sa dostal najmä s projektami ako Vertigo, Sato-San To, či spoluprácou s umelcami ako Vít Křišťan, Jiři Slavík, Lukáš Oravec, Iva Bittová, Beata Hlavenková, Michal Rataj a mnoho ďalších. S herným štýlom Töröka sa často spája melodickosť, lyrickosť, cit pre priestor a atmosféru a štýlová všestrannosť spojená s technickou presnosťou. Török študoval na konzervatóriu v Bratislave a Košiciach a neskôr pokračoval na VOŠ Jaroslava Ježka v Prahe a Jazzovej Akadémii v Katoviciach. Práve česká a poľská scéna boli jeho plodným domovom, kde dlhodobo aktívne pôsobil, či už počas štúdia alebo po ňom. Okrem iného spolupracoval aj s výraznými etablovanými umelcami ako Wojtek Mazolewski, David Dorůžka, Miroslav Vitouš, Leszek Możdżer a iní. Dlhé roky sa presadzoval najmä v pozícii sidemana, pričom s viacerými projektami koncertoval po celej Európe, v Ázii či USA. V roku 2024 sa mu po dlhých rokoch podarilo pod záštitou vydavateľstva Hlava XXII prísť s ambicióznym debutom Oskar Török Sextet - za tento album získal koncom marca 2024 cenu Rádiohlava za jazzovú hudbu! V exkluzívnom rozhovore nám priblížil to ako začínal v Čechách, na aké projekty si rád spomína, ako nazerá na súčasný jazz a hudbu a na čom pracuje v súčasnost.

 

* Vaša kariéra odštartovala v Čechách, kam ste sa presunuli z Humenného. Išli ste tam len kvôli štúdiu alebo už ste tam mali rozbehnuté nejaké projekty?
Oskar Török: “Nie nemal, bol to úplne výstrel na slepo. Išiel som tam len študovať a spoznať Prahu.“

* Ako vnímate, že to ovplyvnilo vašu hudobnú cestu?
OT: “Myslím si, že dosť zásadne. Odzrkadlilo sa to aj na tom, že som tam strávil 22 rokov. Aj keď 5 rokov som študoval v Katoviciach, tak som sa vracal do Prahy.“

* V tom čase ste hrávali s kapelami Vertigo, Sato-San To, Ivou Bittovou, Beatou Hlavenkovou či Vitom Křišťanom. Na niekoho som zabudol?
OT: “Popravde toho bolo tak veľa, že ani ja sám si všetky tie projekty nepamätám.“

* Spomeniete si, čo bol taký prvý projekt, ktorý vám pomyslene otvoril cestu na tej pražskej jazzovej scéne?
OT: “Úplne presne neviem, ale v tom čase som sa dosť pohyboval okolo Marcela Bártu a to mi vlastne aj potom ostalo (smiech).“

* Tie spolupráce prichádzali samé alebo ste si museli aj vy hľadať k niektorým cestu?
OT: “Určite jedno aj druhé. Ja som si hlavne v tom čase musel v hlave utriediť, čo chcem alebo nechcem robiť. Musím sa priznať, že vtedy som mal dosť vyhranený názor aj hudobne.“

* Naozaj? Práveže z vášho pestrého hudobného katalógu vás vnímam ako veľmi otvoreného človeka!
OT: “No s odstupom času som začal byť už inak nastavený. No vtedy by vedeli viacerí kolegovia rozprávať o mojich divokých časoch v Prahe (smiech). Jednoducho som si myslel, že všetko viem a mám patent na pravdu. To samozrejme prinášalo problémy v hudobnom svete aj v živote. Našťastie prišlo mnoho zlomových situácii, ktoré ma dostali na správnu cestu. Ono vždycky, keď sa začne domnievať človek, že už niečo má a vie, tak príde taký aha moment, že ešte nič nemáš.“

 

* Boli nejaké projekty, ktoré ste aj odmietli? Čo sú pre vás také dôležité kritéria pre spoluprácu?
OT: “Určite áno. Vždy som sa riadil podľa ľudí. Musia mi byť jednoducho niečím blízki - to už potom ide ruka v ruke aj s tou hudbou.“

* Spomenuli ste aj štúdium v Katoviciach. Poľská jazzová scéna je veľká, veľmi silná a patrí k tým vitálnym a inovatívnym v rámci európskeho jazzu. Vy ste tam mali už popri štúdiu viacero úspešných spoluprác. Nebola tam túžba ostať a usadiť sa?
OT: “Samozrejme ma to lákalo tam ostať, ale narodilo sa mi prvé dieťa a potom už aj druhé, takže sa to logisticky nedalo vyriešiť a tak tam chodím len prechodne.“

* Je náročne skĺbiť rodinný život s profesionálnou kariérou veľmi aktívneho umelca a sidemana?
OT: “Jednoduché to nie je, ale vďaka skvelým rodičom a partnerke sa to dá nejako zvládnuť.“

* Máte pri deťoch ešte priestor aj cvičiť?
OT: “Samozrejme bojujem o každú chvíľu, kedy by som si mohol zacvičiť (smiech), ale tým, že bývame v dome sa na to dá nájsť priestor.“

* Snažíte sa deti aj nejako hudobne viesť?
OT: “Majú k dispozícii všetko a môžu hrať aj so mnou. Niekedy ich to baví dve minúty a inokedy idú so mnou riadne jamky (smiech).“

 

* V spojitosti s poľskou scénou vás ako ovplyvnila spolupráca s Wojtekom Mazolewskim? Jeho tvorba je veľmi otvorená a siaha od tradície až po moderné žánre a hip-hop.
OT: “My sme spolu robili takú sériu koncertov po filharmóniách a väčších koncertných miestach s poľskými hip-hopovými hviezdami. Mne sa to veľmi páčilo v tej forme ako sme to spracovali, že to nebol tak nejaký silený presah, ale sme to tak prirodzene spojili. My sme si vlastne hrali svoje a do toho sa pridali spomínaní hip-hoperi.“

* Práve Mazolewski je označovaný za silnú osobnosť moderného poľského jazzu, ktorá svojimi presahmi ťahá aj mladú generáciu vzdialenú od jazzu. Je toto cesta akou rozvíjať jazz?
OT: “Ja si myslím, že je to cesta. Samozrejme, ono to má aj svoje ekonomické dôvody. Na druhú stranu jazz bude vždy fungovať bez ohľadu na to, či to bude niekoho masovo zaujímať, tak to jednoducho je. Ono zasa, ale niekedy príliš veľa jazzu škodí, potom z toho bolí hlava (smiech).“

* Vyhľadávate ticho? V dnešnej dobe je niekedy ťažké od hudby ujsť.
OT: “Určite. Nemám rád miesta, kde hrá hudba v pozadí a samozrejme niekedy potrebujem od hudby oddych všeobecne - to je úplne prirodzené.“

 

* Máte aj čas sledovať novú hudbu? Používate nejaké streamovacie služby?
OT: “Ja osobne používam Tidal. Občas mi tam vyskočí niečo neznáme, čo ma zaujme a novú hudbu objavujem aj na odporúčania kamarátov, ktorí počúvajú odlišnú tvorbu a ja by som sa k nej sám nedostal.“

* Je množstvo jazzmenov, ktorých na streame nenájdeme - ako vnímate tento technologický posun a zmenu v paradigme ako sa hudba počúva, kde už málokto počúva celé albumy?
OT: “Ja nezatracujem streamovanie. Verím, že postupne sa tam nastavia podmienky, aby boli všetci spokojní. Zasa nezverejňovať hudbu na streamoch, tiež nevidím ako riešenie, pretože potom sa dostane k podstatne menšiemu množstvu ľudí. Osobne ja zvyknem rád počúvať celé albumy. Stáva sa, že ma jedna, dve skladby veľmi zaujmú a potom si ich púšťam dookola. Niekedy sa zasa s odstupom času vrátim k celému albumu. Ono je to aj taká skúška, že či ten album obstojí ako celok.“

* Máte pocit, že technológie zužujú alebo rozširujú kreativitu?
OT: “Podľa mňa určite rozširujú. Dôležité je však ako sa používajú. To máte tak aj s umelou inteligenciou, ak sa veľmi nadužíva, tak človek hlúpne. V podstate je to tak vo všetkom. Televízia môže byť dobrým informačným prostriedkom, ale aj iba bezduchá zábava. Takisto hudba môže byť len zábavou, ale aj niečím iným, to si však musí každý sám nejako zistiť, čo preňho hudba znamená a akú hudbu chce počúvať.“

 

* Rád pracujete s technológiami vo svojej tvorbe?
OT: “To je jedna vážna disciplína, ktorej sa treba naozaj venovať. Ja len tak veľmi opatrne pracujem s nejakým reverbom. Doma za počítačom skúšam samozrejme aj odvážnejšie efekty, ale to je zatiaľ len tak pre mňa (smiech). Chcel by som sa tomu venovať viacej, no odkedy mám deti, tak nemám čas na hudobné hračky za ktorými treba sedieť a programovať ich.“

* Keď spomíname viaceré spolupráce je nejaká, ktorú si držíte v pamäti na poprednom mieste?
OT: “Teraz z prvej mi tak napadla spolupráca s Vítkom Křišťanom a Jiřim Slavíkom. Mali sme spolu také výborné trio. Za touto hudbou sa mi tak trochu aj cnie a ešte rád by som si to s nimi niekedy zahral, pretože to bola naozaj veľmi pekná hudba.“

* Vy ste spolupracovali naozaj s množstvom aj zahraničných hudobníkov. Je nejaká spolupráca, ktorá vás najviac obohatila?
OT: “To neviem takto konkrétne povedať. Každá spolupráca mi dala toho veľa a všetky si vysoko cením. Spolupráca je vždy nová príležitosť pre rast a ja naozaj spolupracujem s fantastickými umelcami, od ktorých sa môžem vždy niečo naučiť. Niekedy sa v tých projektoch vlastne až čudujem, že ako som sa tu ja ocitol. Pre mňa je to vždy motivácia a dôvod v tom pokračovať.“

* Minulý rok bol pre vás veľmi dôležitý a prelomový, pretože sa vám podarilo po rokoch úspešnej aktívnej kariéry vydať debutový album Oskar Török Sextet. Prečo až tak neskoro?
OT: “Aj to som ho vydal len vďaka tomu, že som to dostal na striebornom podnose (smiech). Ono vydanie albumu nie je jednoduché a vyžaduje si plánovanie a financie. Nebyť Nikolaja Nikitina, tak by nebol asi žiaden album. Je pravda, že už dlhšie som plánoval niečo urobiť, ale nevedel so sa nejako k tomu dokopať.“

* Ako vlastne vznikol celý album?
OT: “Ja som si chcel vyskúšať, že ako sa bude tvorba vyvíjať, ak budem mať okolo seba vynikajúcich muzikantov a budeme to tvoriť len tak povediac z ničoho. Okrem toho som samozrejme mal už nejaké nápady a témy napísané, ktoré tam zazneli, ale 90% albumu vzniklo ako jam session. Toho materiálu bolo asi raz toľko ako je vo finale na CD a potom som z toho povyberal nejaké momenty. Jednoducho som to túžil takto spraviť, pretože s takými muzikantami akých som tam mal je možné tvoriť takýmto spôsobom. Jasné, nie je to nič prelomové, že nikto takto netvorí a že sme urobili nejakú dieru do sveta, ale jednoducho sa z toho teším ako pekne nám to vyšlo. Nahrávanie a koncerty sme si veľmi užili a myslím si, že je to počuť.“

* V rozmedzí akého časového horizontu to celé vznikalo?
OT: “Mali sme asi dve skúšky a potom sme boli tri dni v štúdiu.“

* Mňa zaujalo, že na albume nájdeme naozaj pestrú škálu štýlov od jazzového mainstreamu až po voľnú improvizáciu a free jazz. To asi aj vyplynulo z osobností aké sa tam stretli. Čo je však taká vaša esencia tvorby, čo sa snažíte vždy dosiahnuť?
OT: “Povedal by som, že taká nejaká synergia v tej súhre. Vďaka tomu tam vznikne niečo také neopísateľné, čo neviem ani zadefinovať.“

* Aké sú vaše inšpiračné, hudobné zdroje aktuálne?
OT: “To je podľa mňa dosť počuteľné, že v posledných rokoch počúvam veľa Arve Henriksena a Mathias Eicka. Do toho ma ovplyvňuje aj všelijaká iná hudba mimo jazzu. Posledné dni počúvam napríklad hudbu z filmu Joker.“

* Mňa zaujali tie prvky voľnej improvizácie, pretože u nás to nie je až tak rozšírený prúd.
OT: “Ja sa o toto nejakým spôsobom snažím takým svojským štýlom. Ono keď sa povie free jazz tak sa tým môže myslieť štýl, ktorý je tu už niekoľko desaťročí alebo sa tým chápe úplne slobodný prístup k hudbe. Ja sa snažím práve o to druhé, aby som dosiahol taký úplný pocit slobody v hraní a vtedy ma to baví. Výsledkom toho vlastne nemusí byť nutne jazz.“

* Krst albumu prebehol netradične v Jeruzaleme. Ako to prebiehalo a aké máte z toho pocity?
OT: “Hralo sa nám tam veľmi dobre a publikum bolo úžasné. Povedali nám vtedy, že je tretí stupeň ohrozenia. Ľudia boli veľmi priateľskí, no jedna vec ma zaujala skoro nikto sa neusmieval, ale bolo to tesne po medializovaných útokoch na festival. Všade boli fotky unesených ľudí a potom to aj na mňa doľahlo a pochopil som, čo sa to tam vlastne deje. Napriek tomu by som sa tam rád niekedy vrátil.“

* Inšpiroval vás tento album k ďalšej tvorbe? Máte nejaký plán ako naňho nadviazať?
OT: “Aktuálne neplánujem zatiaľ nič, ale ani to nevylučujem. Nejaký deadline by sa asi hodil, aby som začal niečo vymýšľať (smiech). Ono je aj ťažko vôbec nad tým uvažovať, pretože u mňa je to tak, že sa furt niečo deje. Aj teraz som sa vrátil z nahrávania z Prahy, kde som pracoval s Beatou Hlavenkovou na jej najnovšom albume Monodie. Hlavne mňa toto nahrávanie a spolupráce tak bavia, že sa hneď nechcem hrnúť do ďalšieho albumu.“

* Aké máte aktuálne rozbehnuté projekty a koncerty?
OT: “Zajtra hrám v Prievidzi s Lash & Grey. S nimi som aj nahrával niekoľko skladieb na ich nový album, ktorý vyjde čoskoro. Taktiež som teraz nedávno vydal album s Michalom Ratajom – Songs of Pipes, z čoho mám tiež radosť - je to vynikajúci projekt. V Prahe som teraz nahrával už spomínaný album s Beatou Hlavenkovou a taktiež som koncertoval s medzinárodnou zostavou Limbo v Jazz Docku. S Wojtkom Mazolewskim sa chystám nahrávať nový program, kde s nami bude spolupracovať aj herec Marcin Dorociński. S Wojtkom máme naplánované aj nejaké koncerty v Poľsku a vo Frankfurte. Na Pohode ma čaká koncert so skladbami Mariana Vargu. Okrem toho vystupujem aj s kapelou Sisy Fehér. V Liptovskom Mikuláši budem hrať aj s fantastickým gitaristom Szymonom Mikom. Na túto akciu by som chcel všetkých srdečne pozvať. S ním sa mi podaril nahrať aj jeho posledný album Agma. Musím povedať, že je to vynikajúci album, ktorý sa nenahrával vôbec jednoducho. Už hneď keď som videl noty ma prekvapili náročné metrá, no celé to všetko dobre sedí dokopy a dobre sa to počúva. Okrem toho sme to nahrávali vo fantastickom štúdiu Monochrom Studio, čo bol zážitok. Potom budem vystupovať aj s Mariánom Čekovským po Slovensku.“

* Ďakujeme za rozhovor!