11.10.2021

Keď som pred vyše dvomi rokmi chystal rozhovor s pozoruhodným poľským gitaristom Szymonom Mikom, ktorého majstrovstvo podľa môjho názoru presahuje európsky kontinent, spomínal mi spoluprácu s vokalistkou Yumi Ito. Vo Švajčiarsku žijúca umelkyňa s japonsko-poľskými koreňmi bola spolu s Mikom účastníčkou ročného štipendijného programu Focusyear v Bazileji, v rámci ktorého dostalo osem hudobníkov príležitosť fungovať na báze spoločnej kapely. Výsledkom Focusyear bola nielen séria koncertov a spoločný album – predchádzali im workshopy pod vedením Davea Hollanda, Joshuu Redmana, Wolfganga Muthspiela či Steva Swallowa. Práve nabádanie basgitaristu Swallowa viedlo k vytvoreniu tandemu Yumi Ito – Szymon Mika, ktoré v týchto dňoch vydáva svoj debutový album Ekual (Hevhetia 2021).

Keď som sa koncom augusta po vystúpení dua v rámci Hevhetia Showcase v Bratislave dohadoval s Yumi Ito na rozhovore, zaujímalo ma, akým jazykom sa budeme rozprávať. „Anglicky to bude profesionálnejšie, a poľsky zasa familiárnejšie a otvorenejšie“, smiala sa mladá umelkyňa. (Pritom zabudla spomenúť, že v zásobe má ešte minimálne jazyky nemecký a japonský…). Našu rozpravu sme začali anglicky a miestami plynulo prechádzali do poľštiny, tak snáď výsledkom je familiárnosť aj profesionalita.

* Som plný dojmov z vystúpenia, počas ktorého som opakovane premýšľal, že zdieľanie pódia so Szymonom musí byť pre akéhokoľvek partnera nesmierne náročné – neustále som upieral pozornosť na jeho originálnu hru s bezpočtom pozoruhodných fines, zvukov, nápadov.
YUMI ITO: "Ďakujeme, v tomto je Szymon úplne fantastický!"

* Napriek tomu som miestami zachytával aj línie niektorých piesní a zaujalo ma tvoje rozprávačstvo – storytelling, ktoré v súčasných piesňach mizne.
YI: "Áno, máš pravdu, vždy som vnímala piesne ako príbehy a snažila sa to sprostredkovať aj iným. Sama cítim, že je potrebné byť rozprávačom – nie v zmysle komediantstva či herectva, skôr v poetickom význame. Vždy som sa však zaoberala aj hudobnými nástrojmi a inštrumentálnou hudbou. Až do devätnástich rokov som bola viacmenej klaviristkou s klasickým školením a k jazzu som sa dostala až neskôr. Zamilovala som si ho najmä kvôli voľnosti a možnosti improvizovať. Aj improvizovanie však vnímam v intenciách rozprávačstva príbehov – dalo by sa povedať, že ho považujem za nadstavbu."

* Počas koncertu si vašu hudbu označila ako vzájomne sa dopĺňajúci celok – niektoré zo skladieb ste priniesli do repertoáru každý sám, iné zasa vznikali spoločne.
YI: "Som vďačná za prepojenie so Szymonom, pretože je odlišné od mojich ostatných projektov. Mám aj vlastnú kapelu, ale v tejto zvláštnej dobe je toto duo jedným z mála fungujúcich projektov, hoci sa nestretáme tak často, ako by sme obaja chceli. Žijeme v rozličných krajinách a Szymon je nesmierne vyťažený, keďže ho oslovuje množstvo ďalších kolegov. Sme však veľmi dobrými priateľmi a osobne sa teším na každé spoločné stretnutie. Teraz v auguste máme niekoľko vystúpení a strávime spolu deväť dní, no predtým sme sa naposledy videli pred rokom v októbri, keďže všetky nasledujúce koncerty kvôli situácii s koronou padli. Bolo príjemné sledovať, že sa tou neprítomnosťou medzi nami nič neprerušilo, ale že naše umelecké partnerstvo nadobudlo nový rozmer. Väčšina hudobných spoluprác túto dimenziu nemá a jednoducho odídu do stratena. V našom prípade je tomu našťastie inak. Milujem hudobné zdieľanie so Szymonom a nazdávam sa, že v jeho prípade je to podobné. Naše smerovania sa stretávajú v rovnakom bode."

* Ty však pôsobíš vo švajčiarskom Bazileji a Szymon žije v Poľsku.
YI: "Moja mama pochádza z Poľska, čo je aj dôvodom prečo ovládam tento jazyk. So Szymonom sme sa však spoznali práve v Bazileji počas programu Focusyear."

* Szymon mi spomínal, že vo sformovaní vášho dua mal prsty Steve Swallow.
YI: "To je pravda, ale nebol to len Steve. Pracovať vo dvojici nás nabádali aj Dave Holland či Wolfgang Muthspiel a som rada, že sme tieto odporúčania poslúchli. Napomohla tomu aj nádherná Swallowova balada Falling Grace, ktorú som otextovala a Steve ju počul v našom podaní. V tej chvíli sa to akoby celé rozuzlilo a viacmenej bolo rozhodnuté, že do toho pôjdeme. So Szymonom sme trávili čas aj predtým, keďže sme aj s ďalšími spolužiakmi bývali v spoločnom podnájme a mali Focusyear Band. Ale ako dvojica sme si na seba dovtedy nenašli čas. Darilo sa nám to až posledný mesiac bazilejského pobytu. Potom to už išlo akoby samo – odohrali sme viacero koncertov a nahrali niekoľko skladieb."

* Tie sú zrejme súčasťou vášho debutového albumu Ekual. Kedy a kde ste ho nahrávali?
YI: "Bolo to dávnejšie – nahrávali sme ešte v septembri 2019 v Poľsku, ale kvôli pandemickej situácii vychádza album až teraz. Myslím si, že mu to neubralo na aktuálnosti a dúfam, že ho budeme môcť promovať aj naživo."

* Ako zachovávaš spontánnosť v rámci technických dispozícií svojho hlasu? Niekedy je to akoby dvojica rozličných svetov.
YI: "Nazdávam sa, že sa nám to darí aj preto, že naše skladby nie sú úplne spontánne improvizované. Neustále sa vraciame ku komponovaným úsekom, ktoré držia skladbu pohromade. Ešte v detstve som milovala voľnosť pri improvizácii, ale rovnako si ctím pevnú štruktúru a kostru, na ktorej môžem stavať. Szymon je na tom podobne, takže jeden druhému dokážeme poskytnúť určitý priestor na spontánnu realizáciu. Často mi napadajú nové melódie a štruktúry, ktoré nedokážem využiť v duu, ale skúšam ich presadiť inde. Napríklad na pôde väčšieho jedenásťčlenného telesa, pre ktoré som kompletne napísala, otextovala a aranžovala niekoľko skladieb. Tie vyšli minulý rok na mojom albume Stardust Crystals. Aranžovať pre sláčiky, harfu či vibrafón bolo pre mňa úplne novou skúsenosťou a zároveň výzvou."

* Stardust Crystals je diametrálne odlišným od dialógu so Szymonom.
YI: "Bolo to skutočne iné a viacerí ľudia z môjho okolia sa tomu čudovali. Projekt vznikol úplne spontánne – keď som raz pred štyrmi-piatimi rokmi ležala na tráve na brehu rieky a vychutnávala si slniečko, osvietila ma myšlienka telesa s bohatým a rozmanitým zvukom. Hneď som telefonovala jednému priateľovi – violončelistovi a nadšene mu o tom rozprávala. Našťastie ma povzbudil, pretože dovtedy mi ani len nenapadlo, že by som sa mohla popasovať s niečím podobným. Ale možno práve preto som do toho nakoniec išla. V hlave sa mi postupne mihali aranžérske nápady, napríklad piesne Little Things, ktorú sme dnes so Szymonom hrali v duu. Skutočne je úplne iným svetom mať za sebou desiatku hudobníkov a na druhej strane konfrontovať sa v tomto superredukovanom tandeme. Duo mi určite poskytuje väčšiu slobodu a priestor na dýchanie. Ale oba tieto svety milujem a som šťastná, že som si ich mohla vyskúšať. Kebyže si však musím vybrať medzi pevne stanovenými štruktúrami a slobodou, volím slobodu. Nakoniec aj sloboda vyznie úprimnejšie, keď sa nám ju podarí zasadiť medzi štruktúry, o čo sa z celého srdca snažím."

* Mala si možnosť rozsiahlejšej koncertnej prezentácie svojho veľkého ansámblu?
YI: "Odohrali sme asi dvadsať koncertov, čo je vzhľadom na počet zúčastnených umelcov dosť. Podarilo sa nám vystúpiť aj na dobrých festivaloch, za čo som veľmi vďačná. Ale kvôli aktuálnej situácii skôr hrávame v redukovaných zostavách, napríklad v kvartete či kvintete. V takomto prípade pozývam violončelistu Ambrosiusa Hubera, poľského kontrabasistu Kubu Dworaka, bubeníka Iaga Fernandeza a popri spievaní hrám aj na klavíri. Momentálne sa však snažím dať dokopy celý jedenásťčlenný súbor na niekoľko švajčiarskych koncertov a ďalšou métou bude zapojenie Szymona. Som presvedčená, že chémia bude fungovať, pretože v duu funguje dokonale!"

* Na album Ekual sa nesmierne teším aj kvôli textom. Ako som spomenul, na koncerte som ich ohúrený Szymonovým majstrovstvom nedokázal vnímať.
YI: "Texty určite budú v booklete. Priznávam však, že pre mňa ako speváčku nie sú texty najdôležitejšie. V mojom ponímaní dokážu sprostredkovať snáď päťdesiat percent obsahu – ten zvyšok je v samotnej melodike, vo výraze, v dikcii. Osobne si nemyslím, že je nevyhnutné rozumieť textom, ale slová vnímam ako súčasť celku. Dôležitejšie sú emócie a samotná zvukovosť, ktoré to dokážu sprostredkovať."

* Spievaš len v angličtine, alebo aj v ďalších jazykoch, ktoré ovládaš?
YI: "Uprednostňujem angličtinu, ale skúšala som spievať aj poľsky, dokonca s inou kapelou mám niekoľko piesní v japončine. Je to zakaždým akoby moja iná strana, iný vnútorný rozmer. Ukazuje ma to v inom svetle."

* Ktorý z týchto jazykov máš najradšej?
YI: "Angličtinu, pretože je pre mňa najemotívnejšia. Zrejme z dôvodu, že to bol jazyk mojich rodičov, keď sa zoznámili. Mama rozprávala poľsky, otec japonsky a keďže v tých časoch ešte nedokázali komunikovať nemecky (žili sme vo Švajčiarsku), dorozumievali sa práve cez angličtinu. Angličtina bola jazykom, ktorý sa mi vybavuje ako prvý, pretože keď ma moja mama čakala, podvedome som ju počúvala a ukladala sa mi v pamäti. Nie som rodeným anglicky hovoriacim človekom, ale napriek tomu ju vnímam ako jazyk svojich rodičov a svoj prvý jazyk. Mám ju veľmi rada."

* Na albume ekual budú piesne len v angličtine?
YI: "Áno, dostali sa tam len anglické texty, ale v budúcnosti určite nahráme aj niečo poľsky alebo japonsky."

* Ďakujem za koncert aj za rozhovor a teším sa na nový album.