14. - 17.3.2024, Altes Theater, Steyr, AT   08.04.2024

Tento rok som na Steyr Jazz Festivale slávil malé jubileum! Opäť po roku a po desiaty raz celkovo, opäť na mojom obľúbenom festivale v rakúskom meste Steyr! Priznám sa, že na tento malý regionálny Steyr Jazz Festival sa veľmi rád každoročne vraciam! Bol to jeho už 18. ročník. A ja som sa opäť po roku nadýchal festivalovej atmosféry! V Altes Theater je vždy skvelá a pohodová atmosféra, výborná akustika, ktorou sú samotní hudobníci nadšení, publikum je žičlivé a vzdelané a po koncerte hudobníci prídu do foyer sa s priaznivcami vždy porozprávať, vymeniť si dojmy i emócie či podpísať CD! To sa nestáva často na iných festivaloch. Vládne tu priam rodinná atmosféra. Majiteľ, riaditeľ a dramaturg festivalu Peter Guschelbauer opäť raz namiešal pestrý festivalový program! Treba povedať, že Peter Guschelbauer je hnacím motorom rakúskej bluesovej a jazzovej scény, pretože organizuje množstvo koncertov cez rok, spomínaný festival, má vydavateľstvo pre bluesovú a jazzovú hudbu, ... Je veru dôležitou osobnosťou nielen pre spomínaný región, ale pre celú rakúsku hudobnú scénu!

1. Festivalový večer:
Celý festival otvorila speváčka Anna Lauvergnac, pochádzajúca z Trieste v Taliansku, vyštudovala Art University for Music and Performing Arts v Grazi, v rokoch 1999 – 2008 bola speváčkou vo Vienna Art Orchestra. Anna Lauvergnac 4tet (Anna Lauvergnac - spev, Claus Raible - klavír, Giorgos Antoniou - kontrabas a Xaver Hellmeier - bicie nástroje) predviedol komorný jazz najvyšších kvalít. Inštinktívna a vášnivá interpretácia Anny a jej tmavý, bohatý a riadne zafajčený alt sa dokonale zmiešava s harmóniou a rytmom Clausa. Ich emočné propojenie je také silné, že ho môžeme cítiť v každom dychu, slove, akorde i poznámke. Skvelá a zohraná rytmika len podčiarkuje predchádzajúce moje slová. Nádherný koncert!

Už v roku 2018 na tom to festivale vystúpila formácia Soul Chemistry! Tento rok už ako kvinteto, za klavírom nesedel David Kikoski ale Gary Fischer, a novou tvárou bola alt saxofonistka Erena Terakubo - veľký jazový talent v sukni. A na všetko dozeral Essiet Okon Essiet - kontrabas a usmieval sa. No a všetci spoločne vystúpili pod názvom Vincent Herring/Joris Dudli's Soul Chemistry. Autorsky sa podielajú na tomto projekte všetci, ale najviac bubeník Joris Dudli - Švajčiar žijúci vo Viedni a dlhé roky doprevádzajúci americké jazzové hviezdy po Európe. Toto bol ich prvý spoločný koncert v tomto zložení. Spomínané kvinteto oplýva zohratosťou a ľahkosťou, a skúseností má na rozdávanie. Ani nebudem pripomínať, že Herring a Essiet spolu hrávali v Art Blakey´s Jazz Messengers. Krásny záver prvého festivalového večera!

2. Festivalový večer:
Piatkový festivalový večer otvorila domáca rakúska pätica mladých charizmatických nádejí rakúskej jazzovej scény - formácia chuffDRONE (Lisa Hofmaninger - bas klarinet, Robert Schröck - alt saxofón, Jul Dillier - klavír, Judith Ferstl - kontrabas a Judith Schwarz - bicie nástroje). Tieto osobnosti tvoria kvinteto, pričom každá z nich má svoj vlastný jedinečný prístup k jazzu. Päť pohotových tímových hráčov, ktorí sa navzájom intenzívne zapájajú. Pätica nám ponúkla skladby z ostatného albumu i novinky, ktoré na vydanien ešte len čakajú. Ponúkli tenké hranice medzi komponovaným a improvizovaným, ktoré miznú veľmi ľahko a rýchlo a rôzne nástroje sa spájajú do pulzujúceho, energiou nabitého zvukového komplexu. Nepoznajúc toto teleso, som nakoniec aj ja podľahol ich hudobnému čaru, ako i celá sála divadla a dočkali sme sa i prídavku!

Záver večera patril pre mňa opäť neznámej interpretke - srbskej skladateľke, textárke, pedagogičke a speváčke Jelene Jovovic a jej 5tetu (Jelena Jovovic - spev, Roman Schwaller - tenor saxofón, Oliver Kent - klavír, Miloš Colovič - kontrabas a Dušan Novakov - bicie nástroje). Práve s ňou prišla na pódium až nespútaná a výbušná energia, bola veľmi komunikatívna k publiku i k hráčom v kapele, ktorá prišla predstaviť repertoár zo svojho čerstvéhom albumu Night Bird (Alessa Records, 2023). Jelena zaspievala sebaisto a čisto v niekoľkých jazzykoch, ale mna osobitne potešil jej scat a páčila sa mi aj v baladách, kde naplno vynikol jej hlasový rozsah. Jej vystúpenie bol taký malý uragán, ktorý pekne krásne všetko poupratoval!

3. Festivalový večer:
Večer otvorila Rakúšanka Monika Stadler, ktorá sa postupne prepracovala na medzinárodne uznávanú harfistku. Monika prináša do sveta harfovej hudby závan čerstvého vzduchu a nové dimenzie svojich skladieb, v ktorých spája prvky jazzu, klasiky, world music, folklóru a improvizácie. Vytvára si takto svoj vlastný hudobný podpis. Na pódiu zazneli jej kompozície, ktoré miestami pôsobili na mňa ako muzikoterapia. Veľmi príjemný bol záver v podobe známej skladby Summertime v jej úprave a hlavne v rýchlom tempe! Prídavok bol samozrejmosťou!

Domáce kvinteto Worry Later (Daniel Nösig - trúbka, Thomas Kugi - tenor saxofón, Oliver Kent - klavír, Uli Langthaler - kontrabas a Dusan Novakov – bicie nástroje) na tomto festivale vystúpilo naposledy v roku 2018 a veru i ja som bol zvedavý na ich koncert. Bolo všetko ako má byť: skvelé individuálne výkony v prospech celkového obrazu, gradujúce sóla či hutná a energická živá atmosféra, ktorú aktívne podporovalo aj prítomné publikum. Počuli sme kompozície Olivera Kenta a Uli Langthalera z oboch ich doterajších albumov Worry Later – Humpty Bump (Alessa Records, 2028) a Worry Later – Live at Jazzland Vienna (Alessa Records, 2020). Mňa osobne najviac potešila krásna úprava beatlsáckej skladby Blackbird. Prídavok mal názov Nostalgia a preniesli sme do čias, keď bolo všetko iné - vzťahy medzi ľuďmi, hudba, podmienky pre život, ... Paráda!

Na záver festivalu v divadle Altes Theatre vystúpil rakúska legenda jazzu - skladateľ, aranžér a saxofonista Harry Sokal, ktorý tento rok oslávil 70 rokov sériou koncertov! Má niekoľko projektov a na festivale Jazz Festival Steyr 2024 vystúpil s Free Tenors (Harry Sokal, Bernhard Wiesinger a Ondřej Štveráček - tenor saxofón, Tomáš Baroš - kontrabas a Marián ŠEvčík - bicie nástroje). Toto kvinteto ostrieľaných hudobníkov nás zobralo na hudobné dobrodružstvo z troch krajín (Rakúsko, Česká republika, Slovensko) sústredené okolo Harryho Sokala, jedného z najvýznamnejších saxofonistov Európy! Trojica saxofonistov sa dokáže navzájom inšpirovať a zároveň virtuózne využívať svoje hudobné schopnosti. Tri rôzne hudobné charaktery hľadajúce nové, netradičné, inovatívne prístupy. Rytmiku tvorí najskúsenejšia a najlepšia dvojica na obidvoch brehoch rieky Morava: Tomáš Baroš - kontrabas a Marián Ševčík - bicie nástroje. Vystúpenie otvorila skladba Hit Hat - svieža latino pecka, potom neskoršie McCoy Tynera skladba Passion Dance, kde keď spustili unisono všetky tri tenor saxofóny - až srdce plesalo! Príjemným prekvapením bola slovenská ľudová Červené jabĺčko a prídavok z radu rakúskych folklórnych skvostov Erzherzog. Lepšiu bodku za tromi vydarenými jazzovými večermi Peter Guschelbauer nemohol ani vymyslieť!

No a kto mal málo, tak v nedeľu vo festivalovom hoteli Mader, na krásnom historickom námestí, sa konal doobedňajší Jazz brunch! Vystúpila tu formácia Emiliano Sampaio Brazil Unit (Emiliano Sampaio - trombón a gitara, Henrique Gomide - klávesové nsátroje, Chico santana - perkusie a Luis Oliveira - bicie nástroje). Veru bolo to veľmi príjemné posedie pri hudobnom mixe jazzu a brazílskych rytmov naprieč celou Brazíliou. Zišli sa štyria Brazílčania, každý z iného kúska sveta, kde teraz pôsobia. Ale spojujúcim elementom bola radosť z hry a kreatívny menovateľ Emiliano Sampaio. Bola super atmosféra a absolútna pohoda! Vďaka - o rok prídem zas!

Táto služobná cesta bola realizovaná s finančným príspevkom Literárneho fondu a Hudobného fondu!