“Dôležité je pýtať sa prečo hrám a nie ako hrám.“   02.12.2024

Rodák z Perugie, virtuózny klarinetista Gabriele Mirabassi (* 1967) sa primárne venoval štúdiu klasickej hudby. Jazzová hudba ho však fascinovala, nakoľko ju počul aj doma, a tak prirodzene sa jej chcel venovať. Jeho učiteľ mu však povedal, že jazz mu zničí techniku na klarinete! Tak Mirabassi radšej hrával doma jazz na klavíri a sprevádzal hudobníkov na otcových jazzových nahrávkach. Neskôr však predsa prešiel aj na klarinete do sveta jazzu. Do povedomia európskej jazzovej scény sa dostal najmä po spolupráci s Richardom Gallianom. Neskôr spolupracoval s menami ako Enrico Pieranunzi, John Taylor, Steve Swallow, Stefano Bollani, Stefano Battaglia či Roberto Gatto a mnoho ďalších. Vo svete klasickej hudby spolupracoval s osobnosťami a telesami ako John Cage, Mario Brunello, Andrea Lucchesini, Marco Rizzi, Oleksandr Semchuk, Marche Philharmonic Orchestra, Abruzzo Symphonic Institution, Italian String Orchestra a iné. Jeho fantastickú prácu so zvukom a technikou sme mali možnosť počuť aj na Slovensku v spolupráci s Danielom Matejom a jeho VENI Ensemble alebo aj v spolupráci s Gabrielom Jonášom. V jeho hre môžeme počuť a cítiť dobrodružného, hravého ducha s jeho otvorenou mysľou, čoho výsledkom je nebojácne experimentovanie spojené s veľkou muzikalitou. Okrem toho sa veľmi zaujíma aj o etnickú hudbu a odlišné hudobné prvky, ktoré do svojej hry pretavuje. Predovšetkým je to rytmika Brazílie, Južnej Ameriky, Afriky, ale pracuje aj s talianskym folklórom. Vo svojej kariére nepôsobí ako pedagóg a snaží sa striktne orientovať na koncertnú a nahrávaciu činnosť. V exkluzívnom rozhovore nám priblížil svoje najnovšie projekty a aj to, čo ma v pláne a aký je jeho život plný koncertovania.

 

* Ako ste sa dostali k spolupráci so slovenským zoskupením VENI Ensemble?
Gabriele Mirabassi: “Stretli sme sa v rámci jedného zvláštneho projektu týkajúceho sa Johna Cagea v Taliansku. Tuším to bol rok 1989.“

* Okrem toho ste však hrali aj so slovenským jazzovým klaviristom Gabrielom Jonášom, k tomu ako prišlo?
GM: “Hral som s ním na jednom podujatí, myslím, že sa to volalo Jazz v Redute v Bratislave. Robert Balzar s nami hral na kontrabase. Ale to už bolo toľko rokov dozadu, veľa si z toho nepamätám.“

* Váš dnešný koncert s akordeonistom Simoneom Zanchinim mal neskutočnú energiu. Koľko sa toho odohrávalo na mieste a čo bolo pripravené dopredu?
GM: “Konkrétne tento koncert bol takou zmesou veľmi striktne rozpísaných kompozícií a úplne voľnej improvizácie. Pracujeme tam s kontrastom, že prebiehame z jednej strany na tu úplne opačnú, teda z kompozície do voľnej improvizácie. Tento kontrast je akousi dušou tohto projektu so Simoneom.“

* So Simoneom Zanchinim spolupracujete už takmer jednu celú dekádu. Ako sa to odzrkadľuje na vašej tvorbe a vývoji tejto spolupráce?
GM: “Máme veľmi veľké pochopenie pre umenie toho druhého. Je to spôsobené tým, že máme spoločné východisko. Obaja hrávame veľmi odlišnú, pestrú škálu hudobných žánrov. Ja​ sa stále okrem jazzu aktívne venujem aj klasickej hudbe. Simone hráva dosť často v komorných telesách, divadlách a pochádza z prostredia folklórnej hudby. To máme tiež spoločné, pretože aj ja som sa začal venovať folklórnej hudbe. Taktiež zdieľame aj zanietenie pre brazílsku hudbu a hudbu Južnej Ameriky. K tomu ešte zdieľame aj spoločný náhľad na voľnú improvizáciu a z tohto všetkého pramení to ako hráme. Keďže máme toľko spoločného, tak sa nám jednoducho hudobne komunikuje. Ak jeden príde s nejakou malou ideou alebo frázou, ten druhý už vie presne, čo s ňou má urobiť.“

* Spomínali ste, že obaja máte radi viaceré vplyvy a odlišné žánre. Zaujímate sa aj o hudobnú kultúru východných krajín? Ja som tam počul eklektický prístup a množstvo hudobných prvkov z odlišných oblastí.
GM: “O sebe môžem povedať, že som skôr zanietený poslucháč východnej hudby. Simone hráva s mnohými hudobníkmi z oblasti Balkánu, takže v jeho hudbe je to prítomné. Eklektická myšlienka za týmto projektom je taká, že vlastne my nie sme skladatelia, ale naše hudobné skúsenosti skladajú nás. Všetko, čo sme za celý život počuli, sme sa snažili premietnuť do tohto projektu.“

* Keď už hovoríme o prepojení s hudbou. Pri hraní to vyzerá tak, akoby ste boli v hudobnom dianí kompletne ponorený celým telom. Pomáha vám to pri frázovaní a tvorení tónu?
GM: “K tomu môžem povedať len toľko, že nad tým nemám žiadnu kontrolu. Ak by som sa prinútil staticky stáť, už by som to nebol ja a hralo by sami zle. Nie je to však niečo, čo robím vedome, proste to tak prirodzene cítim.“

* Čítal som zaujímavé vyjadrenie vášho klasického učiteľa, že by ste nemali hrávať jazz, pretože vám to zničí techniku? Ako ste to vnímali vtedy?
GM: “Áno je to pravda. Vtedy som tomu veril, pretože ako chlapec, ktorý má 11 rokov učiteľ bol pre mňa veľkou autoritou a bral som to ako samozrejmosť. Tak som teda hral jazz len na klavíri, pričom som nikdy neabsolvoval žiadne hodiny klavíru. To bolo možno aj dobre, pretože som si vlastne nemal akú techniku pokaziť (smiech). Vďaka tomu som prenikol do jazzového jazyka a improvizácie. Zaujímavosťou je, že to ovplyvnilo aj moju neskoršiu hru na klarinete, keďže pri improvizácii rozmýšľam spôsobom akoby som hral na klavíri.“

* Aký máte postoj k tomu, čo povedal dnes?
GM: “Samozrejme to bol nezmysel. Akonáhle som dokončil školu a už pre mňa nebol autoritou, nemal nado mnou žiadnu kontrolu, som sa vybral jazzovým smerom, pretože som vedel, že to je hudba, ktorú chcem robiť. Našťastie mi to išlo veľmi prirodzene.“

* Je pre umelca lepšie byť skúsený v oblasti klasickej aj jazzovej hudby? Mnohí aj slávni jazzmeni sa venovali obom žánrom aspoň čiastočne.
GM: “Ja si myslím, že v súčasnosti už nedáva zmysel tieto žánre od seba oddeľovať a je to smiešne. Všetko sa delí na nejaké žánre pop, rock, jazz, klasická hudba. Ja to delím len na dva - dobrá a zlá hudba."

* Ako je to teda so vzťahom jazzu a klasickej hudby na pôde inštitúcii v Taliansku v súčasnosti? Je tam stále cítiť tlak a separáciu? ​
GM: “Áno. To je veľký problém všade, ale mne je to jedno. Ja hrám to čo chcem a pre mňa tieto veci nie sú oddelené. Nebudem predsa oddeľovať to kto ja som. Vyrástol som s oboma typmi hudby a pre mňa vždy budú patriť spolu.“

* Premýšľate nad hudbou odlišným spôsobom, ak hráte klasickú hudbu?
GM: “Určite áno. Pri klasickej hudbe musíte mať nad vašou hrou oveľa väčšiu kontrolu a pre mňa je to o mnoho stresujúcejšie. Je ťažšie sa uvoľniť, pretože musíte to zvládnuť presne ako je to predpísané, nie je tam žiadne miesto, kde máte možnosť niečo meniť. V jazze sa dá všeličo využiť, aj to keď vám náustok nehrá dobre, viete z toho spraviť iný tón, feeling. V klasickej hudbe je jasne dané ako ostro treba nastúpiť, kde treba nastúpiť, aký presný zvuk a tón tam nasadiť a iná možnosť nie je. Preto častejšie teraz hrám jazz (smiech)."

* Máte skúsenosti aj s orchestrami?
GM: “Našťastie nie. Pre mňa byť v orchestri je ako vojenská služba (smiech). Ja som pôsobil hlavne v komorných telesách.“

* Klarinet má v európskom jazze dôležité miesto. A myslím si, že v tomto zohralo dôležitú úlohu Francúzsko a Taliansko.
GM: “Určte. Najmä ak hovoríme o modernom jazze. V Amerike sa hrávalo tiež veľa na klarinete, ale skôr išlo o techniku a spôsob hry, ktorý sa ponášal na saxofón. Moje vzory ako Michel Portal, Louis Sclavis, Gianluigi Trovesi či John Surman boli hráči na klarinete, ktorí tvorili na tomto nástroji úplne odlišný spôsob hry a tón. Viac sa hudobne prispôsobovali tomuto nástroju a zdôrazňovali v hre jeho silné stránky. Všetci títo klarinetisti, ktorých som spomenul mali tréning aj v klasickej hudbe a vo svojej tvorbe miešali veľmi odlišné prvky. To je niečo, čo som sa od nich naučil a adaptoval do hudby mojej generácie.“

* Okrem týchto vzorov, čo vás ešte ovplyvnilo vo vývoji?
GM: “Celé to prostredie, v ktorom som vyrastal. Môj otec bol hudobník amatér a vďaka tomu sme mali doma slušnú zbierku kvalitných nahrávok a počúval som veľa hudby. Určite aj otec bol pre mňa veľkým vzorom, aj keď nebol profesionálny hudobník.“

* Aká hudba znela u vás doma?
GM: “Otec mal hlavne veľa populárnej talianskej hudby, ale našli sa tam aj nejaké jazzové kúsky, ktoré paradoxne veľmi nemal rád (smiech). No predsa mal nejaké jazzové nahrávky a z kuriozity ich počúval, ale nebola to veľmi jeho šálka kávy. Napríklad mal nahrávky Rahsaana Rolanda Kirka, čo ma vždycky udivovalo, že prečo to má ak nemá rád jazz, lebo je to už také veľmi špecifické. Ale pre mňa práve Roland Kirk bola jedna z prvých inšpirácií a jazzových referencií, z ktorých som čerpal. Okrem toho mal aj Charlie Parkera, Miles Davisa, Luis Armstronga - takú tu jazzovú klasiku. Na to, že nemal rád jazz, mal tej hudby celkom dosť a to len, aby zistil, čo do kelu je ten divný jazz za hudbu (smiech).“

* Čo boli pre vás najdôležitejšie spomienky a míľniky vašej kariéry?
GM: “Úplne všetko. Dá sa povedať, že som veľmi šťastný človek. Počas svojej kariéry som mohol stretávať úžasných hudobníkov až doteraz. Napríklad najnovšie som sa stretol a spoznal s excelentným brazílskym hudobníkom Tecom Cardosom. Alebo predtým sme spomínali aj Gabriela Jonáša. Ja si už ani nepamätám presne ako sme sa spoznali, ale pamätám si, že sme spolu hneď úžasne vychádzali, a tak to mám od začiatku kariéry. Stretávam fantastických hudobníkov z celého sveta. Niektorí sú slávni, niektorí nie, ale od každého sa môžem vždy niečo naučiť a to ma na tom baví a obohacuje.“

* Spomínali ste Brazíliu. Vy ste aj študovali brazílsku hudbu, však?
GM: “Študoval je asi silné slovo. Venujem sa tej hudbe posledných 25 rokov. Skôr by som to povedal tak, že som žil s Brazílčanmi. Mám tam množstvo kamarátov a veľa som sa od nich učil. Jednoducho som sa do tej hudby zamiloval.“

* Ako ste sa dostali k brazílskej hudbe a hudbe Južnej Ameriky?
GM: “Ako všetko - stalo sa to náhodou. Nahrával som pod značkou, ktorá ma požiadala, aby som urobil duet s úžasným brazílskym hudobníkom a skladateľom Guingom. Ja som samozrejme z profesionálneho hľadiska na to kývol a potom som v štúdiu objavil, niečo z čoho som bol v úplnom šoku. Tá energia a štýl hudby ma úplne pohltili a skrze neho som sa začal o to viac zaujímať geograficky a aj hudobne. Vďaka tomu som objavil neuveriteľné miesta a hudbu."

* Čo vás táto hudba naučila?
GM: “Nič technické. Najdôležitejšia lekcia akú som sa naučil bola, prečo hrám. V Európe sa často pýtame čo a ako hrám? No je to ta najpodstatnejšia vec? V Brazílii je to hlavne o otázke, prečo a pre koho hrám? Prečo by ma mal niekto počúvať? Toto je v Brazílii každému úplne jasné. V Brazílii sa hudba hrá preto, aby ľudí spojila. Takže toto som sa naučil, že hrám preto, aby som spájal ľudí. Na koncert prídu jednotlivci, partneri, skupinky, ale všetci nakoniec odchádzajú ako jedna komunita, niečo ako cirkev. Mojim snom je, aby sa to prenieslo viacej aj do európskej hudby. Aby si hudobníci a ľudia nehovorili a on hrá úžasne takýmto spôsobom a podobne. Cieľom nie je tvoriť neviem akú intelektuálnu hudbu, aby ohúrila technickosťou, ale tvoriť jedinečnú hudbu, ktorá všetkých spojí. Táto skúsenosť kompletne zmenila môj spôsob hrania a nazerania na život. Už existuje len pred touto skúsenosťou a po nej je to úplne nový rozmer.“

* Tento rok máte na svojom konte dva nové albumy Un ballo con la luna a Traveller's Ways. Môžete nám priblížiť tieto projekty?
GM: “Un ballo con la luna som nahrával so Simone Zanchinim a je to veľmi zaujímavý, zvláštny album. Hrali sme tam taliansky folklór, ale takým naším divným spôsobom. Je to celé postavené na tanečných skladbách. Trio na albume Traveller's Ways vzniklo takým spôsobom, že ja už dlhé roky spolupracujem s Enrico Pieranunzim a on už dlhé roky spolupracuje zase s Jasper Somsenom. S Enricom a Marc Johnsonom sme kedysi mali taký trio projekt Racconti Mediterranei. Jasper Somsenovi sa tento projekt páčil a chcel teraz skúsiť niečo v podobnom duchu, takže povedal Enricovi, aby ma zavolal. Takto to celé vzniklo.“

* Aké máte nové projekty? ​
GM: “Len včera som dokončil nahrávanie nového albumu, kde spolupracujem so sláčikovým kvartetom z Kolumbie a s jedným gitaristom. Malo by to vyjsť niekedy začiatkom roku 2025.“

* Máte v hudbe ešte nejaké ambície a ciele?
GM: “Ambícia je niečo, čo som po spomínanej skúsenosti s Brazíliou a Južnou Amerikou stratil. Ja si nechcem už nič dokazovať a nasilu tvoriť. Chcem proste len hrať, darovať a dostávať emócie, objavovať nové veci, ale hlavne byť spolu s dobrými ľuďmi. Samozrejme, že sa chcem zlepšovať, ale len z rešpektu pred hudbou, a preto, že chcem ľudom dať čo najviac, nie preto, že mám ambície.“

* Zmenila táto skúsenosť aj váš prístup ku kompozícii?
GM: “Určite. Teraz sa už viac sústredím, na chromatickú harmóniu. V Brazílii s ňou robia veľké divy a je to ohromne komplexná záležitosť. A samozrejme, zameriavam sa aj viac na melódiu. Už neimprovizujem toľko, čo predtým. Zahrať dobrú, peknú a chytľavú melódiu je pre mňa viac než dosť.“

* Takže keď improvizujete, zameriavate sa viac na melódie?
GM: “Snažím sa o to. Neviem, či som v tom dobrý, ale snažím sa ďalej (smiech).“

* Čo by ste povedali o talianskej jazzovej scéne?
GM: “Je to veľmi bohatá a rôznorodá scéna s mnohými talentami. Vo všeobecnosti ju tvoria dve skupiny: jazzoví hudobníci z Talianska a talianski jazzoví hudobníci. Prvá skupina sa snaží znieť ako hudobníci z Ameriky, čo je fantastické, ale chýba mi tam niečo také iné. Ta druhá skupina sa snaží vniesť niečo zo svojej rodnej krajiny do jazzu a myslím, že aj ja patrím k tej druhej skupine. Američania nás nepotrebujú, aby sme rekonštruovali ich spôsob hry. Jazz pre mňa nie je len nejaká hudba. Pre mňa je jazz filozofia a prístup, ktorý hovorí, že máte zmiešať všetko, čo zvládnete zo svojich skúseností. Niekedy nad tým ani nemáte kontrolu, proste je to všetko vo vás. Pre mňa nie je jazz len Wayne Shorter. Jazz nie je nejaký mandát a zaškatuľkovaný štýl. Jazz je cestou do neznáma tvorivou silou k niečomu, čo ste ešte nepočuli.“

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?
GM: “Ja som veľmi zaneprázdnený hraním. Som jeden z mála hudobníkov, ktorý v súčasnosti žije len z hrania. Nikde neučím. Samozrejme, musím hrať veľa a aj odlišné veci, ale takto ma to baví. Mám rôzne komorné koncerty, jazzové koncerty, divadelné koncerty a mnoho ďalších vecí. Veľa pracujem aj ako sideman, ale s úžasnými hudobníkmi, takže aj tam sa posúvam a učím. Taktiež ma čaká aj veľa brazílskej hudby a projektov. Len s vlastným projektom by som existovať takto nedokázal, ale hraním odlišných žánrov sa to dá. Mňa to tak baví. Mám množstvo zábavy na cestách, prinášam seba a svoj náhľad do tvorby iných ľudí. Napríklad nedávno som spolupracoval s českým kontrabasistom Robertom Balzarom a speváčkou Janou Balzar Lieskovskou, kde som na ich albume nahrával dve sóla. Je to skvelá hudba.“

* Spomínali ste, že pôsobíte vo veľmi odlišne žánrových projektoch. Snažíte sa v tomto smere si aj nejako rozširovať obzory? ​
GM: “Je to skôr také pasívne rozširovanie. Ak som v nejakom projekte, tak reagujem na hru ostatných a absorbujem to. Čiže u mňa to nefunguje formou samostatnej akcie, ale reakcie na ľudí. Je to niekedy zaujímavá výzva, ak ma volajú do neznámych projektov, v hudobných štýloch, kde nie som doma.

* Ďakujeme za rozhovor!