Logo

25. - 29.10.2018, Beograd, Srbsko   31.10.2018

Musím sa priznať, darí sa mi plniť jeden záväzok, čo som si dal pred dvomi rokmi! A to, že každý rok navštívim minimálne jeden jazzový festival, kde som ešte nebol. A takto so zavítal do Poľska na Sopot Molo Jazz Festival, do Fínska na Tampere Jazz Happening, do estónskeho Tallinu na Jazzkaar Festival, či teraz najnovšie do srbského Belehradu na Beogradski Jazz Festival. Ak by som mal úplne telegraficky opísať tento festival tak za 5 dní bolo 21 vystúpení na troch miestach.

Dnes začnem kapelami, ktoré reprezentovali domáce jazzové farby. Otvorením celého 34. ročníka Beogradski Jazz Festival organizátor festivalu poveril formáciu Fish in Oil, ktorá po koketovaní s jazzovými klubmi v Belehrade je dnes pripravená hájiť srbské farby aj na medzinárodných jazzových festivaloch. Eklektická hudba Fish in Oil je prirodzenou zmesou blues, swingu, free jazzu, francúzskeho šansónu, funku a punku, čiastočne inšpirovaný prostredím John Zorna či Marc Ribota, ktorého si kvinteto pozvalo na vystúpenie ako hosťa. Skvelý úvod do päť-dňového jazzového maratónu.

Fish In Oil © Patrick Španko

Bratislav Radovanovič © Patrick Španko

Ako patril úvod festivalu domácej kapele, tak aj samotný záver – a to dokonca na pódiu vystupovali tri skupiny. Ako prvá sa predstavila speváčka Irina Karamarkovič, ktorá je absolventkou University of Music and Performing Arts v rakúskom Grazi, kde aj skončila doktorantské štúdium. Celkovo nahrala 15 albumov, ale iba jeden pod svojím menom a to Piesne z Kosova, kde spieva staré ľudové piesne s veľmi nekonvenčnými a modernými úpravami. No a práve tieto krásne precítené pesničky sme počuli aj na koncerte, ktorý mal šťavu, srdce i gule!

Irina Karamarkovič Quartet © Patrick Španko

Irina Karamarkovič © Patrick Španko

S takmer ezoterickou hudbou prišiel skladateľ a hráč na basgitaru Uroš Spasojevič so svojím projektom, kde v doprovode klavíru (Alexandar Grujič) prezentoval na svojej basgitare cez množstvo krabičiek dlhé tóny ambientného charakteru á la ECM sound. Do tohto dua, ktoré prinieslo pocit napätia, kontrastu a komplementarity oboch nástrojov, citlivo vstupovala speváčka Nena Jelača svojím hlasom, ktorý Uroš „naprogramoval“ ako ďalší hudobný nástroj. Priznám sa, popri balkánskych rytmoch bolo toto na mňa veľmi uspávajúce.

Nena Jelača © Patrick Španko

Uroš Pasojevič © Patrick Španko

No a záver celého festivalu patril skladateľovi a alt saxofonistovi Uglješa Novakovičovi a jeho kvintetu. Ten po skončení štúdia v Grazi, začal okamžite účinkovať v Soul Connection Orchestra pod vedením legendárneho Duška Gojkoviča. Popri cestovaní medzi Záhrebom a Belehradom sníval o svojej vlastnej kapele s malým obsadením. Na festivale sme počuli jeho kompozície z debutového albumu Tales from the past, ktoré sa nesú v post-bopovom duchu inšpirátorov ako Kenny Garrett, Michael Brecker či Chris Potter. Môžeme smelo hovoriť o prenesení New Yorku na Balkán alebo o rastúcej kreatívnej sile novej srbskej jazzovej vlny!

Služobná zahraničná cesta sa uskutočnila s finančnou pomocou Literárneho fondu.

Uglješa Novakovič Quintet © Patrick Španko

Uglješa Novakovič © Patrick Španko