21. - 24.5.2025, Kulturzentrum Kammgarn, Schaffhausen, CH   10.06.2025

Už po štvrtý raz opäť v Schaffhausene na dobrom kvalitnom jazze! Švajčiarsky Schaffhausen Jazz Festival ma zaujal preto, pretože ponúka silný fokus na švajčiarsku jazzovú scénu. Hrajú tu jednoducho iba domáce formácie, čo pre mňa ako návštevníka festivalu zvonku, mi dáva silný prehľad o domácej jazzovej scéne! Samozrejme, iba z určitého pohľadu. Festival sa koná každoročne vo švajčiarskom meste Schaffhausen od roku 1990. Počas štyroch dní v polovici mája sa každoročne v Kulturzentrum Kammgarn predstaví približne desať formácií súčasného švajčiarskeho jazzu. Festival vznikol preto, lebo v Schaffhausene neexistovali žiadni propagátori súčasného jazzu, takže situácia bola pre hudobníkov aj fanúšikov neuspokojivá. Gitaristi Urs Röllin a Hausi Naef zorganizovali prvý jazzový festival v Schaffhausene od 16. do 19. mája 1990. Na festival sú pozvané predovšetkým fungujúce kapely zo súčasnej švajčiarskej jazzovej scény; okrem toho sa predstavia aj interpreti, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji švajčiarskeho jazzu. Švajčiarsky rozhlas SRF (Schweizer Radio und Fernsehen) vysiela záznamy koncertov od druhého ročníka festivalu. Počet návštevníkov má neustále vzrastajúcu tendenciu, pričom s mnohými tvárami som tu už stretol a takisto aj fotografi boli tí stí. A hlavná scéna je roky nemenná - Kulturzentrum Kammgarn, a navyše je celá budova či komplex po rekonštrukcii.

 

1. festivalový večer:
Zumthor’s Books & Alcohol Sextet (Tizia Zimmermann - akordeón a gong, Raphael Camenisch - barytón a soprán saxofón a gong, Simone Keller - klavír a gong, Philipp Eden - klavír a gong, Paul Amereller - bicie a going, Peter Conradin Zumthor - bicie nástroje a gong) dostal tú česť, otvoriť tohtoročný - už 36. ročník Schaffhausen JazzFestival! Viac ako zaujímavé obsadenie - 2x bicie, 2x klavír a saxofóny a akordeón, začali mohutným nástupom, ale postupne sa pridávali všetky nástroje. Nezliali sa časom do mohutnej rieky, ale každá riečka si žila svoj život s vlastnou cestou. Toto komorné, miestami až nadpozemné divadlo s kompozíciami bubeníka Peter Conradin Zumthora, ma veľmi bavilo. A navyše v jednej skladbe všetci hudobníci postupne hrali na viac menej veľké gongy. Nápadité a podmanivé až miestami úchvatné!

Cork 5 (Sonja Ott - trúbka a krídlovka, Niculin Janett - soprán a tenor saxofón, Joscha Schraff - klavír, Louise Knobil - kontrabas a Philipp Leibungut - bicie nástroje) je kvinteto, ktoré založil a vedie skladateľ a klavirista Joscha Schraff - rodák zo Schaffheusenu. Zbrusu nová kapelu s novým repertoárom, ktorý sme si vypočuli vo svetovej premiére! Piati mladí švajčiarski hudobníci, ktorí vo svojich častiach krajiny spôsobujú rozruch. Spoločne chcú nielen búrať kantonálne hranice, ale aj objavovať nové zvukové územia a rozvíriť množstvo prachu. Kapelu zdobil skvelý sound a na to, že verejne vystúpili spolu po prvý raz, to bolo svieže i zádumčivé, s priamym ťahom na bránu, s hravými skladbami svojho leadra! Môj 1. vrchol festivalu!

2. festivalový večer:
Druhý festivalový večer otvorilo flitrované trio Knobil (Louise Knobil - kontrabas a spev, Chloé Marsingy - bas klarinet a Vincent Andreae - bicie nástroje), čo je francúzsky šansónový projekt s post-bopom a glitter jazzom, ktorý založila kontrabasistka, speváčka a skladateľka Louise Knobil z Lausanne. Ovplyvnená Esperanzou Spalding, Charlesom Mingusom a Borisom Vianom sa pomocou svojho kontrabasu a hlasu delí s publikom o svoj hudobný denník v krátkych príbehoch.

Christy Doran - Urs Leimbgruber (Christy Doran - gitara a Urs Leimbgruber - soprán saxofón) spolu hrajú od začiatku 70. rokov, najmä v legendárnej elektrickej jazzovej freemusic skupine OM a v Doranových projektoch MAY84 a MAY95. MAY95 bol carte blanche projekt iniciovaný Schaffhausen Jazz Festivalom v roku 1995 a tento rok im už vyšla dvojitá LP platňa vo vydavateľstve Unit Records. Doran a Leimgruber začali svoju nevídanú kariéru spoločne a dodnes sa ich cesty znovu a znovu križujú v nových projektoch, ako je napríklad tento duetový projekt, ktorý s hrdosťou festival oznámil ako svetovú premiéru! Just in Time free jazz, ktorý mal hlavu i pätu, ma uchvátil a veľmi sa mi páčil! Môj 2. vrchol festivalu!

Záver druhého festivalového večera patril kvartetu Marcel Lüscher Quartett (Marcel Lüscher - klarinety a tenor saxofón, Thomas Lüscher - klavír, Björn Meyer - basgitara a Kaspar Rast - bicie nástroje) so svojou zádumčivou, ale nádherne melodickou hudbou ma zaujali hneď od prvých tónov! Silná zostava týchto hudobných svetobežníkov sa riadi filozofiou - „Forget – celebrate – make things happen!“ („Zabudnúť - oslavovať - robiť veci!“). Tvorivá energia a optimizmus nás sprevádzali počas celého ich koncertus krásnym basovým sólom na záver! Ich nový album vyšiel začiatkom roku 2025 vo vydavateľstve Unit Records a vrelo ho odporúčam! Môj 3. vrchol festivalu!

3. festivalový večer:
"Wabije" (Soraya Berent - spev a bas syntezátor, Michel Wintsch - klavír a syntezátor, Samuel Jakubec - bicie nástroje) označuje byliny alebo machy, ktoré rastú medzi dlažobnými kockami, cez praskliny v stenách a iné nechcené štrbiny. Trio švajčiarskych improvizátorov Soraya Berent, Michel Wintsch a Samuel Jakubec, založené v roku 2019, sa pohybuje medzi voľnými náladami, sekvenčnými vzorcami a polymetrickými groovmi. Pod vplyvom improvizovanej, elektronickej a alternatívnej hudby sa výrazný hlas Sorayi Berent spája so syntezátormi, akustickým klavírom a bicími a vytvára divokú, nezávislú hudobnú mozaiku, z ktorej som mal spočiatku dosť zmiešané pocity, ktoré ale postupne ustupovali.

Colin Vallon Trio (Colin Vallon - klavír, Patrice Moret - kontrabas a Julian Sartorius - bicie nástroje) vedie Colin Vallon - jedna z domácich hviezd jazzové klavíru vo Švajčiarsku. Po prvý raz som ho zažil pred vyše 20 rokmi vo viedenskom ORF Radiohause, kde v jeho kvartete ešte spievala Elina Duni. Colin Vallon Trio si našlo svoje vlastné miesto vo svete klavírnych trií tým, že nenápadne spochybňuje konvencie tohto žánru. Na svojom treťom albume Samares pre ECM Records z konca minulého roku Vallon nevedie skupinu s virtuóznym prístupom sólistu, ale trpezlivým načrtávaním melódií vytvára priestor, v ktorom sa môže rozvíjať skupinová improvizácia. Uzemňujúci ťah kontrabasu Patricea Moreta a pozornosť venovaná detailom v hre na bicie Juliana Sartoriusa (čítaj exkluzívny rozhovor) sú rozhodujúce pre úspech Vallonovej umeleckej koncepcie a pre emocionálny rozsah, ktorý hudba sprostredkúva! Môj 4. vrchol festivalu!

Trio Heinz Herbert (Dominic Landolt - gitara a efekty, Ramon Landolt - syntezátory a samplovanie a Mario Hänni - bicie nástroje a efekty) dalo vyše 5 minútový "úvod do problematiky" a potom sa dianie na pódiu začalo riadne zahusťovať. „Magicky nás priťahuje rovnosť všetkých zvukov - tichých, disharmonických, harmonických, približujúcich sa a vzďaľujúcich, terénnych nahrávok, 4/4, polyrytmov, synchronizovaných - nesynchronizovaných. Snažíme sa každému z týchto zvukov, myšlienok či konceptov prikladať rovnakú dôležitosť a vytvárať tak hudbu, ktorá je často netradične štruktúrovaná.“ Mimo zabehnutých koľají vytvára kapela pre poslucháčov nové emocionálne krajiny a akustické geografie, ktoré rozhodne nenadbiehajú širšiemu okruhu poslucháčov.

4. festivalový večer:
Posledný večer 36. ročníka Schaffhausen JazzFestivalu 2025 otvorila formácia So Lieb Quartet (Sonja Ott - trúbka a krídlovka, Philipp Leibundgut - bicie nástroje, Francois Lana - klavír a Rafael Jerjen - kontrabas), ktorá sa prezentovala skladbami z čerstvo nahraného nového albumu a my v sále sme boli svedkami svetovej premiéry! Album príde na trh na jeseň tohto roku so skladbami od bubeníka Philippa Leibundguta, ktorý vo svoje tvorbe preferuje pekne plynúce, milé melodické nápady. Hudba tohto kvarteta je živou tkaninou, niekedy hutnou a silnou, inokedy vzdušnou a jemnou, ale vždy v pohybe. Kompozícia a improvizácia sa spájajú do hľadania neočakávaného a rozchodu s poslucháčskymi očakávaniami. Štyria hudobníci vpletajú svoje jedinečné hlasy do neustále sa meniaceho zvukového telesa. Vzniká dialóg - s priestorom, publikom, tlkotom srdca a dychom, plný nepredvídateľných rytmov a harmonických jemností. Paráda! Môj 5. vrchol festivalu!

Sylvie Courvoisier Solo (Sylvie Courvoisier - klavír) sa narodila vo Švajčiarsku, ale od roku 1998 žije NYC - v Brooklyne (čítaj exkluzívny rozhovor) a je považovaná za jednu z medzinárodne najuznávanejších jazzových klaviristiek. Už 20 rokov formuje súčasnú jazzovú scénu a je známa svojou schopnosťou spájať dva odlišné svety: detailnú komornú hudbu svojich európskych koreňov a experimentálny zvuk newyorskej jazzovej scény. Priznám sa, nie som veľkým fanúšikom sólových koncertov, ale tento ma úplne vtiahol do deja, ktorý reagoval na aktuálne svetovú situáci a na vyjadrenia a skutky amerického mrkváča, ktorý nepozná "slová ako tolerancia, spravodlivosť, ... Odpoveď Sylvie na túto situáciu dala jasnú, adresnú, expresívnu, dynamickú a emocionálnu!. "O tomto je moja hudba na tomto koncerte"! Môj 6. vrchol festivalu!

A poznámka na záver - po 36 ročníkoch spoluzakladateľ a dramaturg festivalu Urs Röllin oznámil na pódiu svoj odchod z organizačného tímu festivalu. Jeho pozíciu prevezme mladý rodák zo Schaffhausenu - skladateľ a klavirista Joscha Schraff, ktorý v prvý večer tohtoročného festivalu predstavil svoju novú, vzrušujúco znejúcu formáciu Cork 5. Želám tomuto festivalu ďalších úspešných a prospešných minimálne 36. ročníkov, dobrú kondíciu, najmä finačnú a kreatívnu!