04.01.2024

Ambiciózny perkusionista a skladateľ Julian Sartorius (* 1981) sa na európskej jazzovej scéne presadil svojou inovatívnosťou a unikátnou prácou s rytmom a zvukmi za hranicami konvencie. Vo svojej tvorbe častokrát vytvára mosty medzi akustickými zvukmi a elektronikou. Taktiež veľa experimentuje s mimohudobnými predmetmi, ktoré organicky využíva vo svojich kompozíciách. Reflexiou tohto prístupu je aj zaujímavý experimentálny album Hidden Tracks: Basel – Genève. Ten vznikol netradične pri turistike. Julian putoval 10 dni po Švajčiarsku so svojimi paličkami a po ceste objavoval nové zvukové textúry, predmety, ktoré si nahrával. Okrem toho pracoval aj na iných neobvyklých projektoch ako napríklad inštalácia v múzeu Kunstmuseum Thun, kde využil 16 reproduktorov a obrazoviek. Vytvoril aj set 12 platní, ktoré obsahujú 365 rôznych rytmických skladieb so sprievodným fotoalbumom. Julian Sartorius si vytvoril unikátny hudobný vkus a sound, v ktorom pracuje jemne s rytmickými variáciami, napätím, uvoľnením, masívnym zvukom, vibráciami, pričom sa snaží rozprávať cez perkusie príbehy ako nikto iný. V exkluzívnom rozhovore sa s nami podelil o jeho unikátnu hudobnú víziu, predstavil aktuálne albumy a spomenul súčasné a budúce projekty.

 

 

* Na začiatku by som sa chcel porozprávať o vašom chápaní bicích nástrojov, pretože váš prístup k bicím nástrojom je úplne odlišný. Povedali by ste, že vnímate bicie viac cez farbu než ako rytmický nástroj?
Julian Sartorius: "Ja vnímam bicie nástroje viac ako zdroj zvuku. Pri hre na bicie nástroje sa snažím akoby nemyslieť na všetky pravidlá alebo zaužívané spôsoby ako sa k týmto nástrojom pristupuje. Snažím sa porušovať bubenícke stereotypy. To, čo bolo veľmi dôležité v mojom prístupe sú vlastne nájdené objekty. Keď hráte na stole, sedačke alebo na lampe nemá to žiadne pravidlá. Neexistuje učiteľ, ktorý vám povie, že takto sa má správne hrať na stole, lampe, či dopravných značkách. Takže je to len o vás musíte to skúšať, počúvať a hľadať, čo znie dobre. Toto jednoznačne ovplyvnilo aj moju víziu a prístup k bicím nástrojom. Je to už pre mňa len objekt, ktorý tvorí zvuk. Proste som zabudol na všetky pravidlá a to mi dovolilo kráčať inou cestou."

* Ako vnímate úlohu bubeníka v ansámbli. Je rovnocenný hráč aj s melodickými nástrojmi ak sa rozprávame o farbe a zvuku?
JS: "Áno, ja to tak vnímam, že bubeník je rovnocenný všetkým nástrojom, jeho úlohou určite nie je len rytmicky sprevádzať. Bubeník môže veľmi zaujímavo zafarbiť celý ansámbel a v závislosti na tom akú farbu zvolí, dokáže aj zdôrazniť konkrétne nástroje."

* Takže to nie je len o rytme?
JS: "Určite nie, ja veľmi veľa pri bubnovaní premýšľam o frekvenciách, farbách aako nechať priestor. Ono sa to nezdá, ale bicie majú celkom širokú frekvenčnú škálu, čo dáva množstvo možností na prácu s ostatnými nástrojmi."

* Kedy ste začali experimentovať s rôznymi objektami?
JS: "Asi tak 15 rokov dozadu. Postupne sa to rozširovalo. Najprv som začal len s takými malými predmetmi a postupne som začal hľadať už obrovské objekty. Následne to prešlo do túžby hľadať rôzne predmety vonku všade okolo. Taktiež veľkou inšpiráciou k tomuto bola elektronická hudba. V nej môžete počuť v rytmoch množstvo odlišných elektronických zvukov. Začal som sa zamýšľať, prečo v akustickej hudbe máme stále ten istý rytmický sound, stále to znie rovnako a tak som začal hľadať zaujímavé predmety, ktoré by rozšírili toto akustické spektrum rytmických nástrojov. Čiže ono ​je to zaujímavé - ja som veľmi silne ovplyvnený elektronickou hudbou, ale inklinujem viac k akustickému zvuku a chcem si aj ohmatať materiál na ktorý hrám."

* Bolo toto experimentovanie aj s nejakým projektom, na ktorý ste to chceli cielene použiť?
JS: "Ani veľmi nie, bola to naozaj len taká zvedavosť a túžba expandovať možnosti bicích nástrojov. V čase, keď som s tým začal ani nebolo veľa ľudí, čo by sa tomu venovali. Vedel som o jednom švajčiarskom bubeníkovi Fabianovi Kuratlim, ktorý skúšal niečo podobné. Taktiež aj producent, s ktorým pracujem, Matthew Herbert sa venuje tomuto smeru."

* Vo vašej hudbe sa snažíte úplne obchádzať konvenciu alebo je to o tom nájsť nejaký balans medzi tradíciou a experimentom?
JS: "Určite hľadám rovnováhu! Ja mám veľmi rád aj tradičnú hudbu a počúvam a pracujem aj v pop music. Moje experimentovanie je o tom, že staviam na tom, čo tu je a chcem to rozšíriť, nie zahodiť preč. Hľadám nové spôsoby ako to, čo tu už je sa dá poskladať dokopy."

* Kedy ste sa dostali k experimentálnej hudbe?
JS: "Veľmi skoro - mal som asi iba 13 – 14 rokov. Jeden bubeník a skladateľ mi dal množstvo CD s improvizovanou hudbou. Mne sa to veľmi páčilo a keď som mal 16 som si založil improvizačné duo s kamarátom, ktorý hral na Moog a ja som hral na syntezátorové bicie. Takže odvtedy veľmi inklinujem k experimentálnej a improvizovanej hudbe."

* Môžete nám povedať viac o projekte Mux?
JS: "Tento album vznikol z takých kratučkých skladieb postavených na akustických zvukoch. Niektoré kompozície majú aj piesňovú formu. Chcel som, aby to boli akoby také pesničky, že to má slohu a refrén, aj keď sa tam nespieva. Ja to vnímam ako album piesní pre perkusie (smiech)."

* Boli ste ovplyvnený africkou hudbou? Mnoho rytmov tam má až takú surovú, rituálnu podobu.
JS: "Nebolo to cielene na tomto albume, ale som veľmi inšpirovaný africkou hudbou. Možno, to čo tam evokuje taký dojem je aj sonický aspekt, nakoľko tam používam veľa odlišných bubnov aj afrického pôvodu."

* V podobnom duchu mám pocit, že sa nesie aj album Drum solo s Matthewom Herbertom. Tam mi však do popredia vystupuje akoby snaha akoby stierať hranice, ba až vymeniť pozície medzi elektronickým a akustickým svetom.
JS: "Áno, je tam veľa prepojení akustiky a elektroniky. Práve to o čo sa snažím vo svojej tvorbe a na tomto albume je tak zotrieť hranice medzi akustickým a elektronickým pomocou rôznych sonických aspektov, predmetov, zvukov, že je náročné povedať, čo je vlastne elektronicky vytvorené a čo akusticky. Myslím, že to je niečo, čo má rad aj Matthew a dosť veľa pracoval aj s rôznymi samplami mojich bicích a docielili sme tak zaujímavú zvukovú estetiku. Taktiež čo mám rád na tom albume je jeho spontánnosť, je to kompletne improvizovaný album. Nahrali sme to za jedno poobedie a všetko naživo."

* Vy pracujete aj s rôznymi inštaláciami a vlastnými nástrojmi. Hľadáte nové spôsoby pretože niekedy technológie limitujú vašu realizáciu?
JS: "Ja to nevnímam ako limit. Aj nástroje, napríklad ako bicie, o ktorých si myslíme, že ich tak dobre poznáme nám stále majú čo ponúknuť na objavovanie. Skôr naozaj to čo podnecuje moje objavovanie a tvorenie vlastných inštalácii a nástrojov je naozaj len kuriozita. Pre mňa je to akoby taká dobrodružná výprava a skutočne naozaj pravá improvizácia. Lebo napríklad, keď robím pre niekoho nejaké sound scenérie a zoberiem si len paličky, tak dopredu ešte ani neviem aké predmety budem používať ako to bude znieť. Páči sa mi na tom aj ten samotný risk, že neviem, čo sa bude diať a ako to dopadne."

* Boli ste už niekedy v situácii, že ste ostali zaskočený zvukom, ktorý nejaký predmet produkoval a nezhodoval sa s vašou predstavou?
JS: "Áno, áno (smiech). To prekvapenie však niekedy naozaj otvára nové priestory, v ktorých sa potom môžete pohybovať. Preto tak veľmi rád siaham po tejto neistote."

* Vy ste pre jeden projekt prešli 200 km túru a nahrali si po ceste odlišné zvuky. Ako vznikol tento projekt a čo vás k nemu priviedlo?
JS: "Je to spojenie dvoch vecí, ktoré obľubujem a to objavovanie nových hudobných predmetov a turistika. Napadlo mi to raz pri výstupe na jednu horu. Premýšľal som, že ako môžem spojiť tento výstup na kopec s hudbou. V tom som si uvedomil, že spisovatelia si píšu rôzne cestopisy ako cestujú. Ja som to preniesol do hudby ako zvukový denník, že zachytím jednu nejakú cestu ako audio záznam. Tak som prišiel k tomuto nápadu. Z môjho putovania z Basileja do Ženevy potom vznikol album. Teraz pripravujem pokračovanie tohto projektu, ktorý som nahral pri výstupe z mesta Domodossola na Sicílii až na vrch hory vo výške 4000 m nad morom. Pointa bola začať na našej úrovni a ísť vyššie až do hôr. Teda v začiatkoch môžete počuť zvuky mesta. Nad 2000m nad morom miznú stromy, takže počujete len trávu a kamene a takto sa postupne mení sonické spektrum aj s prostredím ako stúpate. Vyššie už nie je nič len kamene a ľad. Je to naozaj taká zvuková púť, pretože aj tá vegetácia a fauna sa mení, vyššie už je vtákov menej a postupne žiadne. Vyjde to už tento rok v marci."

* Aké máte z neho zážitky?
JS: "To čo ma prekvapilo najviac, bola náročnosť pri vrchole. Musíte si to veľmi dobre naplánovať, keď chcete ísť až do výšky 4000 metrov. Nemôžete ísť len tak ako keď idete do štúdia alebo niekde do mesta. Je to až nebezpečné a museli sme si plánovať časové intervaly na výstup kvôli počasiu."

* Aké to bolo hrať spolupracovať s jednou najuznávanejších improvizátoriek súčasnosti Sylvie Courvoisier?
JS: "So Sylvie spolupracujem naozaj veľa od albumov, koncertov až po turné. To čo mám naozaj na hraní s ňou rád, že jej energia je vždy na maxime. Ona nemáva nejaký slabý deň, proste vždy na koncerte je jej energia na 100%. Pre mňa to bolo veľmi špeciálne, pretože som mohol zaskakovať za bubeníka Kennyho Wollesena, čo je jeden z mojich najväčších vzorov, takže to bola pre mňa veľká pocta. Cítil som sa ako v sne."

* Zmenilo to nejako vaše hranie?
JS: "Určite! Každá spolupráca ma nejako mení a zanecháva na mne stopu."

* Aké sú vaše plány do blízkej budúcnosti?​
JS: "Mám nejaké nové nápady pre sólové projekty. Taktiež mám niekoľko nových duo projektov, ktoré som aj nahral, takže teraz ma čaká veľa editovania, vyberania, čo nechať, čo vyhodiť, ako zvoliť dramaturgiu albumu a podobne. Robím až priveľa nahrávok (smiech). V blízkej budúcnosti sa sústredím hlavne na dokončenie vecí, ktoré už mám rozbehnuté, pretože je toho veľa. Okrem toho však chcem pokračovať s nahrávaním turistiky v projekte Hidden Tracks. Už mám nápady na nejaké ďalšie výstupy na vrchol, kde by som chcel nahrávať. A mojou túžbou je, aby sa z toho stala séria, ktorú budem nahrávať každý rok alebo každé dva roky. Ono totiž tá turistika a ten výstup má vždy inú faunu a flóru a tým pádom aj iné zvukové scenérie."

* Ďakujeme za rozhovor!