11.9.2021, Námestie pred Pradiarňou, BA   16.09.2021

Bratislavský Ružinov na svojom oslavnom multižánrovom festivale Symfónia umenia privítal bubeníka svetového formátu, legendu fusion žánru, ktorá dekády ovplyvňuje hráčov na bicie naprieč hudobným spektrom – Billyho Cobhama. Koncert sa uskutočnil na námestí pri bývalej Cvernovke. Organizátor pripravil pre svojho hosťa dôstojné pódium, musím pochváliť vkusný svetelný dizajn scény. Taktiež bol koncert zaznamenávaný verejnoprávnou televíziou, takže neprítomní fanúšikovia Billyho ho snáď budú môcť čoskoro zhliadnuť zo záznamu. Publikum tvorilo široké vekové rozpätie účastníkov a je potešujúce vidieť, že pomerne rytmicky aj melodicky komplikovaná hudba zakorenená v jazze (hoci je diváckemu uchu prístupnejšia ako bebop či avantgardný jazz) si nájde cestu k širokému spektru poslucháčov (hlavne v dobe pretlaku zvukového balastu v éteri).

Majster si na tento koncert pozval kvarteto v zložení: Billy Cobham - bicie nástroje, Steve Hamilton - klávesové nástroje, Fifi Chayeb - basgitara a Ulf Wakenius - gitara. Ako gitaristovi mi nedá nespomenúť, že posledný menovaný je jazzová gitarová legenda. Z Wakeniusových rôznych hviezdnych spoluprác spomeniem len tú najznámejšiu – 10 rokov bol členom The Oscar Petersen Quartet. Všetky skladby koncertu sa odvíjali v spolupráci s Rozhlasovým Big Bandom Gustava Broma, ktorý vystupoval pod taktovkou Vlada Valoviča. V tomto zoskupení pôsobia napríklad aj stálice slovenskej či českej jazzovej scény – trubkári Ondrej Juraši a Miroslav Hloucal. Na pódiu sme mohli vidieť aj Ondreja Štveráčka - českého saxofonistu, pomerne často vystupujúceho aj u nás. Billy Cobham počas vystúpenia nešetril chválou na adresu dychového ansámblu. Napríklad spoluprácu s nimi označil za „…wonderful thing...“, inokedy po odznení skladby ukázal smerom k big bandu a hromovým hlasom povedal „...smoking...“.

Rodák z Panamy na koncerte predstavil hlavne skladby zo svojho albumu Broad Horizon (2016), ktorý nahral s Frankfurt Radio Big Band. Odzneli z neho skladby ako Panama, A Days Grace, Sweet Bocas, Cancun Market. Hra Billyho Cobhama bola energická, technicky bravúrna a veľmi zaujala jeho melodická hra na tomoch, kde divák mohol počuť buď hranie skutočných melodických motívov alebo rytmických motívov, aké zvyknú hrať perkusisti na tymbales. Potešujúce bolo, že obecenstvo nebolo svedkom samoúčelných bubeníckych exhibícií, ale zväčša majster svoju bravúru predviedol kratšími breakmi a sólovými motívmi, kde sa striedal na princípe call and response s big bandom.

Jednotlivé skladby boli obohacované virtuóznymi sólami členov kvarteta. Steve Hamilton hral prevažne na Rhodes zvuku, čo bola pri danom nástojovom obsadení veľmi vkusná zvuková voľba. Ulf Wakenius sa predstavil s gitarovým zvukom viac vo fusion polohe a Fifi Chayeb väčšinu svojej hry podriadil službe pre kapelu, no sólovo sa blysol v skladbe Sweet Bocas. Veľmi pútavé boli bravúrne a vkusné sóla členov big bandu. Nemám veľmi v láske „komparatívnu metódu“ opisu hry, no tu sa jej neubránim. Pri sólach som počul shorterovské názvuky ako z éry Wheather Report, či garrettovské hranie out a sound podobný, ako mal Garrett keď hral s Milesom v 90-tych rokoch. Takisto big band a aranže mi zneli v duchu Mingusovho Big Bandu či big bandu Charles Mingus Dynasty. A toto nemyslím vôbec ako poukazovanie na nejaké napodobňovanie, práve naopak, ansámbel znel stále originálne, no v duchu toho, na čo sme zvyknutí, keď si pustíme Word of Mouth, či Mingusov Big Band.

Koncert Billy Cobham uzavrel legendárnou skladbou Red Baron, ktorá sa prvýkrát vyskytla na albume Spectrum. Bubenícka legenda sa poďakovala publiku za účasť a podporu v zložitej pandemickej dobe. Billy sa rozlúčil slovami „...stay healthy, stay strong ...“