CD Aadal

Apollon Records, 2022   14.12.2022

Etablovaný nórsky gitarista Michael Aadal si získal moju pozornosť, ešte v roku 2016, keď so svojim tretím albumom Michael Aadal Group – Pomona (recenzia tu) preukázal vyzretý umelecký jazyk, originálne frázovanie a vlastný sound. Vynikajúco obstál aj po kompozičnej stránke, nakoľko dokázal písať veľmi pekné jednoduché melódie, inšpirované škandinávskou lyrickou melodickosťou, ktorú prepájal úchvatne s americkými tradíciami jazzu, country a rocku. V roku 2020 vydal prvý album s názvom skupiny Aadal - Silver. Tento album však nebol debutom zoskupenia v pravom slova zmysle, pretože Aadal je stabilná rytmická sekcia (Audun Ramo – kontrabas a Gunnar Sæter – bicie nástroje) a saxofón (André Kassen - tenor saxofón) z jeho už rokmi oskúšanej zostavy Michael Aadal Group. Aktuálne pod novým menom Aadal prišli s druhým albumom na scénu s názvom Lost Songs. Po toľkých rokoch, čo som počul Aadala musím skonštatovať, že nestratil ani jednu zo svojich predností. Album otvára kompozícia No Man’s Land, kde Aadal buduje melancholickú dramatickú atmosféru, krátkou melodickou improvizáciou len za sprievodu gradujúcich bicích, ktoré neskôr podporí a vyplní priestor už aj kontrabas. S nástupom saxofónu a témy ma zaliala nostalgia, pretože nikto nepodáva tak zvukovo krásne melódie v unisone ako Aadal a Kassen. Sound, ktorý si budovali roky v tejto zostave je silnejší a vyzretejší ako kedykoľvek predtým. Ak vás nepresvedčí podanie témy, tak improvizovaný kontrapunktický rozhovor saxofónu a gitary určite áno. Michael Aadal je v kompozícii majster práce s emóciou a náladou, jeho melódie a harmónia dokážu byť sladko-trpké a evokovať veľmi odlišné emócie, pomocou zaujímavých kontrastov, gradácií a práce s farbou zvuku. To všetko sa ukazuje aj v skladbe The Compass, kde farebnosť zvuku dostáva úplne nový rozmer. Každá zmena registrácie, figurácie či malá variácia melódie má svoje opodstatnenie a dotvára spletitý celok nálad a kontrastov. Odklon od kompozície, k spontánnosti a ponorenie sa do vnútornej meditácie – presne to je skladba Streams, kde môžeme počuť len obnažený sound akustickej gitary Aadala a jeho improvizačné umenie v najintímnejšom charaktere. Michael Aadal a jeho skupina dokáže skrze minimalizmus a melodickosť vyjadriť viac ako nezmyselné technické predvádzanie. Ostal verný svojmu rukopisu, čo sa mu určite vyplatilo. Po melancholickejších skladbách album graduje v skladbe The Great Divide. Záverečná skladba je vyvrcholením všetkých typických čŕt pre Aadal. Ambientné dramatické intro, ktoré sa ponáša na štýl modernej filmovej hudby, vytvorilo atmosféru pre zvukomaľebnú, mystickú, minimalistickú kompozíciu – Woodland s výraznou melódiou, ktorá vám bude doznievať ešte dlho aj po skončení skladby. Aadal je vynikajúce kvarteto, ktoré si rokmi vykryštalizovalo svoj originálny prejav a kompozičný rukopis. Ich skladby sú ako zvuková poézia, inšpirujú a ohurujú svojou melodickosťou, emotívnosťou a naratívnosťou. Nenechajte si újsť tento vynikajúci album!

Hrajú:
Michael Aadal – gitara
André Kassen – saxofón
Audun Ramo – kontrabas
Gunnar Sæter – bicie nástroje