Klaus Gesing (* 1968, Düsseldorf) je nemecký skladateľ, saxofonista, hráč na basklarinete a pedagóg. V jeho 30 ročnej kariére nahral bezpočet skvelých nahrávok, z ktorých asi najviac vynikajú jeho albumy s talianskym

klaviristom Glaucom Venierom a Normou Winstone pre ECM Records. Pre recenzovaný album Song and Dance napísal a zaranžoval 9 skladieb. O svojom postupe a pocitoch pri písaní tejto hudby hovorí: „ Keď som si začal

pretvárať melódie, ktoré som zložil pre trio alebo kvarteto pre väčší súbor, uvedomil som si, že by to nevyhnutne obmedzilo slobodu improvizácie každého hráča. Tiež som si myslel, že opustiť túto myšlienku z tohto dôvoduby bolo ako porovnávať jablká a pomaranče – malý súbor so svojou intimitoua plnou improvizačnou slobodou a veľký jazzový súbor s bohatou paletoufarieb, prepletenými melódiami a dynamickou majestátnosťou, sú jednoduchodva odlišnéspôsoby vyjadrenia hudby, ako napríklad výmena šiat na inú príležitosť. A tak som začal šiť nový šatník pre Piesne a tance na tejto nahrávke. Kompozíciami a aranžmánmi tejto kolekcie sa prelínajú tri hlavné prvky. Po prvé, prítomnosť nepravidelných taktov. Skutočnosť, že niektorémelódie na tomto CD sú napísané v metroch 5/4, 11/8, 7/4, 15/4 alebo 17/8, nie je môj úmyselný výber. Spôsob, akým tieto nepárne metre mierne meniaplynutie času – alebo aspoň spôsob, akým ho vnímam – ma inšpiruje a vedie k hľadaniu konkrétneho stavu rytmického a melodického toku, ktorý v konečnom dôsledku nechá koncept taktu stratiť svoj význam. Po druhé, som uchvátený kúzlom, ktoré sa deje, keď je melódia sprevádzaná slovami: zdása, že text emancipuje melódiu od pôvodného zámeru skladateľa; to, čo bolo melódiou, sa stáva piesňou so svojím vlastným životom. A po tretie, fascinujú ma textúry, meniace sa farby prepletajúcich sa dychových nástrojov – ľudský dych pri zdroji zvuku, ktorý počujeme – a harmonická a rytmická autorita dychového súboru v spojení s rytmickou sekciou.“ Album je to vskutku veľmi pestrý a dynamický, čomu n apomáha veľmi výrazný groove rytmickej sekcie, ktorú som si zamiloval. Gesing necháva vyniknúť melódiám,ktoré vyšperkuje skvelými sólami. No nie je to v žiadnom prípade exhibicionizmus. Kapelník sa nepredvádza, preto si vychutnáme aj skvelý trombón Laury Rozenbergovej, ktorý sa vznáša nad bubnovým sólom v 12 minútovej skladbe Drifter, krásnu gitaru (Rihards Goba) v úvodnej Back on Track, vtipný úvod na tubu atrombóny v hravej 1210. Na albume nenájdeme žiadnu vatu. Dokonca aj posledná sladká uspávanka na konci albumu, Lullaby for Max tam sedí ako tá povestná riť na ... Kapela je skvelo zosnímaná a výsledný master ma očaril. Počuť každý nástroj a spev (Ana Pilat) je zrozumiteľný, ale nijako nevyčnieva nad orchester. Mimochodom, Ana Pilat je aj autorkou textov ku Gesingovým kompozíciám. Táto rodáčka z Istrie v Chorvátsku v súčasnosti pôsobí v Helsinkách ako hlasový pedagóg a sama sa vzdeláva. Lotyšský Big Band má dlhú históriu (zal. 1966 pod rôznymi zriaďovateľmi a názvami) a za svojho pôsobenia účinkoval s mnohými hviezdami ako James Morrison, Seamus Blake, Randy Brecker, Kurt Rosenwinkel, Marius Neset, Allan Harris, Jojo Mayer, Richard Bona, Michael Pipoquinha, Ruthie Foster, Diane Schuur a mnohí ďalší. Jeho zvuk je veľmi moderný, mohutný a dynamický. Album bol nominovaný na výročnú cenu Lotyšskej hudobnej akadémie.