CD Mopo

We Jazz Records, 2018   05.09.2018

Bizarné motorkárske trio Mopo z Fínska prichádza na scénu so svojou tvorbou už po štvrtýkrát. Nejde o žiaden motorkársky gang, ale progresívne hudobné zoskupenie, ktoré na európskej scéne pôsobí od roku 2009. Ich netradičné nástrojové obsadenie a nekonvenčný prístup dodávajú ich hudbe sviežosť a súčasný charakter. Ich tvorba sa od začiatku uberala eklektickým smerom, napríklad album Beibe (2014) a nie je tomu inak ani na najnovšom albume – Mopocalypse. Album prináša 8 skladieb od autorského kolektívu, ktoré čerpajú inšpiráciu z rocku, jazzu a fínskych tradícii. Album ma od prvej sekundy úvodnej skladby Tökkö zasiahol svojou ráznosťou a až punkovým charakterom. Trio pritom nepotrebuje na dosiahnutie tvrdosti ani skreslenú gitaru, bohato mu stačia tvrdé groovey bicích nástrojov a basgitary s ráznym ostrým tónom vedúceho saxofónu. Miestami ma skladby úplne prekvapili svojim soundom, pričom obsadenie je veľmi prosté. Protagonisti nepotrebujú veľa - stačí im sila momentu, dravosť a odvaha, ktoré dotvárajú experimentálnu stránku albumu. Treba však podotknúť, že Mopocalypse nie je až tak experimentálny album ako jeho predchodca. No na druhej strane je viac priamočiary a ráznejší vo svojej hudobnej výpovedi, čo sa mi rozhodne páči. Mopocalypse je zaujímavý album, ktorý je jednak humorný a takisto aj vážny. To sa premieta aj do veľmi kontrastného zhudobnenia, ktoré dokáže vždy niečím prekvapiť a v zapätí to úplne znegovať.

Hrajú:
Linda Fredriksson – barytón a alt saxofón
Eero Tikkanen – kontrabas, basgitara, husle
Eeti Nieminen – bicie nástroje, perkusie, syntezátor
a hosť:
Otto Eskelinen – organ

#action=share