Ormo Label, 2018 28.08.2018
No Tongues je nový projekt štyroch mladých hudobníkov, ktorí zobrali jazzovú scénu útokom so svojim bizarným debutom. Viaceré jazzové média ich označili ako jedno z najambicióznejších zoskupení súčasnosti. Nakoľko sa však tieto superlatíva na adresu zoskupenia stretávajú s realitou mi malo odhaliť 9 originálnych kompozícii od autorského kolektívu všetkých protagonistov. Ja som sa však toľko nenadchol. Áno je to odvážna hudba, ktorá sa vyhýba jazzovej gýčovosti - čiže akémukoľvek hudobnému gýču a konvenčnosti. Protagonisti nebojácne siahli po netradičných technikách svojich nástrojov a vytvorili rôzne akustické šumy a pazvuky v duchu noise music a free jazzu. Na netradičnosť zoskupenia poukazuje už samotné obsadenie, kde absentujú bicie a namiesto nich sú tam dva kontrabasy. Moje pocity z tohto albumu boli rozpačité, pretože inštrumentálne a hudobne mi tam niekedy chýbal koncept, rytmus či melodickosť alebo čokoľvek uchopiteľné. Ale nakoľko vedel byť album chaotický, tak dokázal aj zaujať zaujímavými repetitívnými patternami. Tie boli derivované na úplný hudobný základ a častokrát pôsobili ako návrat k rituálnej hudbe kmeňov. Táto etnická stránka albumu bola príjemným spestrením a dotvárala pozitívnu tvár albumu. Nie menej zaujímavý bol aj vokalizovaný spev a vokálne zádrže protagonistov, ktoré mali taktiež etnicko-rituálny charakter. Les Voies Du Monde je album plný prekvapení a nebojí sa zachádzať do krajnosti a búrať konvenčnosť, čo určite nebude vyhovovať každému. Čo sa však zoskupeniu uprieť nemôže je, že si naozaj našli svoj originálny, kreatívny prístup a sound, čo v dnešnej dobe už nie je tak jednoduché.
Hrajú:
Alan Regardin – trúbka, rôzne predmety
Ronan Courty – kontrabas, rôzne predmety
Ronan Prual – kontrabas
Matthieu Prual – saxofón, bas klarinet